Mladí Slováci najviac z V4 nedôverujú hlavným štátnym inštitúciám

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Rady mládeže Slovenska (RmS) v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4). Na Slovensku sa ho zúčastnilo 714 respondentov vo veku od 15 do 24 rokov. 

Prieskum sa realizoval začiatkom tohto leta v krajinách V4 a prebiehal dva týždne. Respondenti vypĺňali dotazníky, ktoré im boli distribuované prostredníctvom online panelu. 

"Hlavné zistenia boli pre nás prekvapivé, ale už sme aj tušili, že istá miera frustrácie tu je. To, čo sme však zistili, boli vyslovene alarmujúce zistenia o fatálnej frustrácii a nedôvere voči hlavným štátnym inštitúciám, ako sú napríklad parlament, vláda, súdy a podobne, pričom je to naprieč celým regiónom. Slovensko z toho vychádza vyslovene najhoršie v rámci V4," uviedla pre TASR Katarína Čavojská z RmS. 

Ďalej dodala, že mladí ľudia sa dívajú na situáciu vo svojich krajinách veľmi kriticky, cítia sa vylúčení a nie sú prizývaní do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú. "Riešenie ich takejto až fatálnej politickej frustrácie alarmujúcej úrovne nedôvery vidíme jednoznačne v systematickom zapájaní mladých ľudí do politického rozhodovania. Toto je pre nás cesta ako z tohto von. Nebude stačiť len diskusia na školách, bude treba ísť po hlbších príčinách, ktoré sú naozaj až v nastavení systému," konštatovala Čavojská. 

Hlavné príčiny vidí v tom, že mladí necítia podporu zo strany štátu a to že sú v ňom prijímaní. "Necítia, že sa o nich niekto zaujíma, necítia, že by politici mali záujem o ich problémy a necítia ani moc  ovplyvniť to, akým smerom sa ďalej táto krajina bude uberať," dodala, pričom problém vidí i v nie celkom dobrých životných perspektívach.

Z výskumu vyplýva, že až tretina mladých Slovákov sa plánuje natrvalo usadiť v zahraničí. Viac ako 80 percent z nich nedôveruje vláde a parlamentu, 67 percent nedôveruje súdom a až 43 percent z nich si myslí, že nemajú žiaden vplyv na fungovanie štátu a inštitúcií. Naopak zmysel vidia v občianskych iniciatívach mimo politického systému – až 69 percent z opýtaných dôveruje mládežníckym a študentským aktivitám. Čo sa týka aktívnej účasti na verejnom živote, len osem percent mladých sa osobne v poslednom roku zúčastnilo na verejnom zhromaždení alebo demonštrácií.

"Vzhľadom na to, aké alarmujúce tie zistenia sú, určite plánujeme ďalej diskutovať s expertmi o tom, ako túto situáciu riešiť. Pretože zjavne to, čo sa riešilo po voľbách uplynulý rok, neprinieslo žiadnu zmenu, naozaj tie nálady sú rovnaké, aké boli v čase konania volieb v roku 2016, a tá tendencia alebo živná pôda pre rast extrémizmu, pre radikalizáciu tu stále je a je teda veľmi silná. Takže plánujeme hovoriť s expertmi a určite v ďalšom kole budeme hovoriť s ďalšími mladými ľuďmi, ktorých sa nejakým spôsobom táto téma týka," uzavrela Čavojská.

Prieskum Politická participácia v krajinách V4 finančne podporil Medzinárodný vyšehradský fond. Cieľom projektu je priniesť potrebné a aktuálne informácie vo vybraných oblastiach politického zapájania mladých ľudí. RmS v súčasnosti reprezentuje 22 členských a pozorovateľských organizácií, ktoré združujú viac než 55.000 mladých ľudí.