RODINNÉ POSTOJE: Prevencia homosexuálnej príťažlivosti

Mnohí radšej uveria vo vrodenosť, lebo súvislosť príťažlivosti k tomu istému pohlaviu (PTIP) so skúsenosťami v detstve sa zdá byť „obviňovaním rodičov“. Ak niekoho treba obviňovať, tak tých profesionálov, ktorí poznajú výskum PTIP a jeho koreňov v detstve, ale neinformujú rodičov. 

Niektorí povedia, obávajúc sa rodičov, len toľko, že dieťa z toho vyrastie... V predpubertálnom veku je normálne, že chlapci nie sú vzrušení dievčatami a tie ich nezaujímajú (zaujíma ich len futbal a pod.). Nejaký homosexuál alebo učiteľ sexuálnej výchovy im povie, že „aj on sa vždy cítil iný... a teda problém musí byť biologický“. To privádza mladých do zmätku, čo potvrdzujú aj štatistiky.

Dr. Satinover (satinover.com) uvádza výsledky Národnej štúdie zdravia a spoločenského života:

- až 50 percent identifikovaných ako gayovia pred 18. rokom života úplne opustia homosexuálny životný štýl

- do 25. roku života celkovo ostane gaymi len 2, 8 percenta

- môžu však ľahko zistiť, že kým nie sú gay pozitívni, sú ale HIV pozitívni

Túžba po intímnosti s tým istým pohlavím sa objavuje spontánne, pretože mohla chýbať intímnosť zo strany rodiča toho istého pohlavia. Ak je nenaplnená, niektorí si to interpretujú ako sexuálnu túžbu. PTIP je výsledok kumulatívnych skúseností a reakcií, proti čomu môže človek slobodne reagovať, no bude to ťažké bez podpory. Aj psychiatri, ktorí liečia utvrdzovaním v homosexualite, nachádzajú tú istú príčinu: vzťahy v rodine, traumy z detstva, pocit inakosti atď. Bieber* tvrdí, že ak sú vzťahy v rodine dobré, dieťa nikdy nezíska PTIP. Existuje veľa literatúry, ako predísť PTIP výchovou. Podobne, ako sa časom zistilo o vitamíne D, že pomáha vo vývine detí, dnes prichádzame na to, čo je potrebné pre psychosexuálny vývoj detí.

Narušenie rodinného trojuholníka

Vlastnícky nedospelý vzťah lásky zo strany rodiča opačného pohlavia vedie k homosexualite. Ak sa dieťa nachádza v príliš intímnom vzťahu k rodičovi opačného pohlavia, môže mať problémy nájsť svoju vlastnú identitu. Obzvlášť to platí v prípade chlapca, ktorého matka si svojím príliš intímnym vzťahom k nemu kompenzuje nenaplnenú potrebu lásky. Aby chlapec mohol získať vedomie autonómie a identity, musí opusiť stav zjednotenia so svojou matkou. Ak sa matka snaží, dokonca i podvedome udržať si dieťa v stave zjednotenia s ňou, dieťa nemôže rozvinúť svoju autonómiu a sexuálnu identitu. Inými slovami, nemôže si vybudovať „hranice svojho ega“. Tento incestný typ vzťahu matka – syn popisuje Patricia Love v práci The Emotional Incest Syndrom (Emocionálny syndróm incestu – pozn. prekl.) (1990).

Freud vo svojej štúdii o Leonardovi da Vinci opisuje príčinu homosexuality ako „veľmi silnú erotickú väzbu k žene, väčšinou k matke, väzbu povzbudenú prehnanou nežnosťou samotnej matky a posilnenú absenciou otca v živote dieťaťa“ (citované v Jacques Corraze, L'homosexualité, Paris, PUF, 1982, s. 85). Podľa Beibera u 69 percent homosexuálov bol vzťah matiek nadmerne intímny. Väčšina z nich opísala svoju matku ako zvádzajúcu alebo kastrujúcu (Corraze, s. 86).

Dr. Gerard van der Aardweg (1987), Marmor (1980), Freud (1910, 1922), Siegelman (1974), Westwood (1960), Schofield (1965), Thompson et al. (1973), a Kronemeyer (1980) pozorovali, že homosexuálni muži vyrastali v abnormálne intímnom materinsko-synovskom vzťahu. V týchto prípadoch dochádzalo k tomu, že mužskí homosexuáli sa v procese identifikácie prikláňali k matke a odkláňali od otca.  Dr. Charles Socarides vo svojich mnohých štúdiách a článkoch o homosexuálnom vývoji (Homosexuality: Psychoanalytic Theory, Jason Aronson, Inc., 1989) uvádza, že homosexuálny vývoj je charakteristický nedostatkom separácie-individualizácie alebo diferenciácie medzi dieťaťom a rodičom, ktorá má rozhodujúci význam pri sexuálnej identifikácii.

Saghir a Robins uvádzajú, že 84 percent homosexuálne správanie praktizujúcich malo negatívny obraz svojho otca (podobný negatívny obraz otca malo len 18% heterosexuálov) (citát v Corraze, s. 87). Nedostatok rodičovskej lásky má svoju konečnú príčinu v nedostatku manželskej lásky medzi rodičmi (napríklad matka, ktorá nedostáva dosť lásky od svojho manžela sa stáva vlastníckou a incestnou).

Frank Worthen v knihe Steps out of homosexuality (Ako sa dostať z homosexuality), (San Raphael, Ca, Frank Worthen, 1984) píše: „Sme presvedčení, že najhlbším koreňom homosexuality je porušenie vzťahov v rámci rodiny, z ktorého pramení nedostatok spolupatričnosti a nedostatok vzájomnej spätnej väzby. Pocit istoty dieťaťa závisí od trojcestnej väzby: matka – dieťa, otec – dieťa, a otec – matka. Tento tretí vzťah je často zanedbávaný a podceňovaný. Akékoľvek porušenie tohto trojuholníka vyvolá v dieťati neistotu“ (s. 5).

Homosexuálne páry sú ďalším faktorom, ktorý ovplyvní dieťa na ceste k homosexuálnemu správaniu, ktoré kopíruje od rodičov.

U muža

Mužská identifikácia závisí od „vzájomného nadšenia“ – momentov, keď otec a syn sa vytešujú z chlapcovho úspechu (NARTH Bulletin Joseph Nicolosi 2004 April). Čo sa skrýva za PTIP, je nenaplnená túžba po fyzickej blízkosti muža, ktorá sa prejavuje ako reparačný drive (snaha o nápravu), keď sa muž usiluje o ukončenie svojho vývojového stupňa. Keď si chlapec osvojí otcovskú mužnosť, nemá potrebu „sexualizovať“ iného muža. Počas dozrievania prežíva dieťa traumy, na ktoré reaguje svojským spôsobom, napríklad:

1. Dieťa sa rozhodne, že nikdy nebude ako jeho otec, nahnevaný, krutý a pod. Túži po identifikácií, ale tento proces je blokovaný. Spúšťa sa obranný mechanizmus odstupu od otca a od mužskosti. Jeden brat môže mať PTIP, u druhého sa však rozvinie hypermaskulinita. To sú rozdielne reakcie na ten istý podnet, ktorý obaja bratia dostávajú od svojho rodiča.

2. Ak matka bráni separácii, resp. stojí v ceste vzťahu k otcovi, alebo otec nie je k dispozícií pre identifikáciu alebo je zlým príkladom, chlapec neukončí úspešne dôležitý stupeň vo svojom vývoji. Bude hľadať svoju mužnosť, bude sa cítiť iný od otca a kamarátov. Vyvinie sa fyzicky a intelektuálne, ale jeho psychosexuálny vývoj (identifikácia) bude narušený.

3. Keď sa malý chlapec nikdy nepripútal k matke, bude mať problém sa odpútať. Tá môže byť tiež emocionálne nie k dispozícii, alebo ho zanedbáva. U chlapca sa vyvinie „odmietni ma“ postoj. Matka nedovolí odchod syna, ktorý sa cíti zodpovedný za jej problémy.

4. Cross gender identification = gender identity disorder (porucha rodovej identity) sa môže objaviť skoro a spôsobuje, že dieťa napodobňuje opačné pohlavie. U 75-80 percent týchto detí sa vyvinie PTIP. Príčinou môže byť aj nesprávna výchova, povzbudzovanie k ženskému správaniu alebo odrádzanie od správania typického pre chlapcovo správanie. Robert Stoller v práci Research on Sexual Identity (Výskum sexuálnej identity) študoval chlapcov, ktorí v rannom detstve (medzi druhým a tretím rokom života) mali pocit, že sú dievčaťom. Všetky tieto deti pochádzali z veľmi zvláštneho rodinného prostredia: „Bisexuálna matka, pôsobiaca ako žena len navonok, sexuálne neutrálna bez akéhokoľvek záujmu o sexualitu alebo náklonnosť k otcovi dieťaťa, s pocitom hlbokej neúplnosti. Absentujúci otec, fyzicky aj emocionálne, ktorý si nerobí žiadne problémy z toho, že vidí syna obliekať sa ako dievča a prisvojovať si čudné správanie“ Robert Stoller, Recherches sur l'identité sexuelle, Galimard, 1978, s. 119-22, (citované v Elisabeth Badinter, XY de l'identité masculine, s. 69-70).

"Robiť uzáver, ako urobili niektorí psychológovia, že teenageri sú v určitom období prirodzene homosexuálni, je hrubým násilím."

Zdieľať

5. Iným faktorom môže byť chronický, trvalý teror bojovania s inými chlapcami, čo môže vyvolávať panickú reakciu. Chlapec sa vyhýba aktivitám-výzvam na súťaženie a drsnosť. Zažíva bolestnú stratu sebavedomia a samotu. Je chronicky hladný po blízkosti iných chlapcov. Získava negatívny pohľad na svoje telo. Bojí sa zranení v kontaktných športoch.

6. Zneužívanie – dáva pocit sebavedomia deťom v participácií na dospeláckych aktivitách. Sú priťahovaní pedofilmi, ktorí vedia identifikovať zraniteľných chlapcov... Zneužitie (sexuálne, fyzické, mentálne, emocionálne) môže spôsobiť zmätok o vlastnej sexualite. Nepriateľský alebo násilnícky otec však môže vyvolať v synovi odmietavú reakciu voči mužom. Chlapec si bude veľmi intuitívnym spôsobom myslieť, „nechcem byť ako ocko“, a toto odmietnutie bude ekvivalentné – „nechcem byť mužom“, pretože pre malé dieťa je otec predstaviteľom mužskosti. Ide teda o odmietnutie mužskej identity. Toto rozhodnutie, ktoré dieťa robí vo svojom podvedomí – keďže k nemu dochádza v rannom detstve – sa neskôr stane súčasťou chlapcovej osobnosti.

7. V období puberty sa môžu erotizovať potreby lásky dieťaťa, ak neboli naplnené v rodine. Vynárajúca sa sexuálna túžba prekryje „homo-emocionálnu“ potrebu (potrebu priateľstva s otcom alebo mužom). Okrem toho na začiatku adolescencie sa deti radšej priatelia s deťmi rovnakého pohlavia a vyhýbajú sa deťom opačného pohlavia. Je to prirodzený sklon, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby deti správnym spôsobom zavŕšili svoj psycho-sexuálny vývoj. V tomto štádiu deti hľadajú svoju vlastnú sexuálnu identitu a interakcia s opačným pohlavím by mohla narušiť tento proces. Robiť uzáver, ako urobili niektorí psychológovia, že teenageri sú v určitom období prirodzene homosexuálni, je hrubým násilím: ich náklonnosť k priateľom rovnakého pohlavia nemá sexuálnu, ale jednoducho emocionálnu povahu. Ak bol však základ pre psychosexuály vývoj v rannom štádiu nesprávne postavený, potom tieto emocionálne potreby môžu byť ľahko erotizované.

"Dnes sa na univerzitách presadzuje ideológia, že lesbickosť je voľba ako reakcia na ,tyraniu biológie'."

Zdieľať

8. Normálny heterosexuál začne flirtovať s homosexuálnymi praktikami často práve pre nepochopenie významu sexu ako vzájomného darovania sa, následnú unudenosť zo sexu a túžbu experimentovať, sklamanie zo vzťahov s opačným pohlavím, ktoré redukovali význam sexu, v snahe zahojiť rany intímnym prjjatím, závislosť na pornografii, masturbácii, maximalizáciu sexuálneho potešenia, pýchu uznať chybu a rastúci egoizmus až narcizmus.

Praktizovanie homosexuálnych pohlavných stykov vytvára závislosť, špeciálne u mužov, ale aj u žien. Tento fakt je dokázaný na mnohých väzňoch, ktorí prišli do väzenia bez akéhokoľvek sklonu k homosexualite. Vo väzení však mali príležitosť alebo boli donútení praktizovať homosexuálny styk. Po prepustení mnohí pokračovali v homosexuálnom spôsobe života. Stali sa závislými.

U ženy

Dievča sa môže hrať a obliekať sa ako chlapec a nevyvinie sa u nej GID alebo PTIP. Ak je matka nedostupná počas prvých 8 mesiacov vývoja, dievča sa na ňu nenaviaže. Matky dievčat s PTIP boli vysoko pravdepodobne deprimované počas prvých rokov života dievčaťa (často aj obete incestu). Dieťa sa potrebuje pozerať do matkiných usmievajúcich sa očí, aby cítilo lásku.  Príčinami homosexuality môžu byť:

- Narušené puto s matkou a nedostatok náhrady matky – potreba bezpečného puta

- Nedostatok úcty a ochrany od mužov – strach z mužov, zneužívanie, machoizmus

- Málo blízkych priateľstiev so ženami, ak vôbec – potreba zábavy a príslušnosti

- Pocity prázdnoty a stratenosti – potreba sebaidentifikácie

- Zneužívanie alebo súrodenecká agresia voči dievčaťu alebo aj matke

Výsledky štúdie Nikdy nedovolím mužovi, aby mi ublížil na vzorke 2000 lesbičiek:
37 percent fyzicky týrané
32 percent sexuálne zneužívané, znásilnené
19 percent obete incestu

Oneskorené lesbianstvo – po sobáši a normálnom manželstve sa objaví u ženy, ktorá nahrádza matku z minulosti či prítomnosti. Tiež je to verzia infantilného vzťahu. Dnes sa však na univerzitách presadzuje ideológia, že lesbickosť je voľba ako reakcia na „tyraniu biológie“.

Homosexualita sa preto považuje za lakmusový papierik príslušnosti, serióznosti a loajality k radikálnemu feminizmu. Ženy sa skôr vrátia k heterosexualite ako muži.

Centrum pre bioetickú reformu (CBR)
Publikované na portáli Čo škola neučí.

Foto: Flickr.com (CC licencia)

* Bieber et al., Homosexuality: A Psychoanalytic Study of Male Homosexuals

RODINNÉ POSTOJE je názov rubriky, v ktorej vám bude Postoy.sk prinášať témy z oblasti rodiny, výchovy, zdravia a životného štýlu. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo