Hommage à Orava

Hommage à Orava
Foto: Tibor Borský: Orava IV. (1966), zdroj: webumenia.sk
Pocta zamilovaného človeka regiónu, ľuďom a prírode.
4 minúty čítania 4 min
Vypočuť článok
Hommage à Orava
0:00
0:00
0:00 0:00
Albert Otruba
Albert Otruba
Autor je podnikateľ, člen klubu otcov O dve osem.
Ďalšie autorove články:

Po Švédsku pútnickou Cestou svätej Brigity Logistické zázemie je na vysokej úrovni. Jediné, čo chýba, sú pútnici

Severné Írsko Ako sme putovali zemou svätého Patrika, kde sa čudovali, že sme pútnici

Československí svetobežníci Zikmund a Hanzelka sú opäť spolu

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Orava je jeden z najchudobnejších, najkrajších a najreligióznejších regiónov Slovenska. V štyroch mestách a 60 obciach žije 135 000 obyvateľov, čiže 2,5 percenta Slovákov.

Keď prichádzam od Terchovej, na horskom sedle Rovná hora vždy zastanem a teším sa z krásnej chvíľky, kým prekročím hranicu zázrivského chotára a spustím sa do magického kraja.

Od Babej hory po Veľký Choč, od Jánošíkových dier po Roháče sa rozprestierajú tri okresy Dolnú Kubín, Námestovo a Trstená. Na ich území sa nachádza Národný park Malá Fatra a zasahuje doň aj Tatranský národný park.

Život sa tu s ľuďmi nemaznal. V zime, keď napadlo veľa snehu, sa deti museli boriť snehom aj niekoľko kilometrov z odľahlých horských osád, aby sa dostali do školy. Keď bolo viac detí, niektoré museli zostať doma, lebo nebolo dosť zimných topánok. 

Tibor Borský: Orava (1966), zdroj: webumenia.sk

Do toho prebleskuje fascinujúca atmosféra slnečných nedeľných rán, keď sa z najodľahlejších dolín zbiehajú ľudia do kostola na omšu a v pozadí Veľký Rozsutec dohliada, aby všetko dobre dopadlo.

Na malej a veľkej nedeľnej dopoludňajšej omši je celá dedina. Na jednej omši je niekedy aj dvadsať miništrantov. Po omši sa ženy vyberú variť nedeľný obed, muži sa ešte zdržia na kus reči a štamperlík.

Na viacerých miestach ľudia odolali združstevňovaniu a samostatne obrábali polia a horské luky, tak ako ich otcovia a dedovia. Ale ako v známom príbehu, kde víchor nedokázal strhnúť z jazdca plášť, ale slnečnému teplu jazdec neodolal a plášť si dobrovoľne vyzliekol, taká je aj realita. 

Na viacerých miestach ľudia odolali združstevňovaniu a samostatne obrábali polia a horské luky, tak ako ich otcovia a dedovia.

Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia sa kosili aj najodľahlejšie horské luky, seno sa sušilo na ostrvách a vytváralo kopy, ktoré tvorili idylický portrét krajiny. Na konci leta sa seno na rebriňákoch zvážalo do stodôl, skoro každý gazda mal koňa, kravy, ovce. Keď ste prechádzali letnými zázrivskými dolinami, všade sa pracovalo a ozývalo: „Pánboh pomáhaj, pánboh uslyš.“ 

Na práci pri sene pracovali celé rodiny zoširoka-ďaleka počas celého leta. Ťažká práca ľudí viedla k pokore. Ľudia tu majú k sebe blízko.


Juraj Bartoš: Orava (1966-1967), zdroj: webumenia.sk

Dnes mladí utekajú do miest, gazdovanie je pre nich veľká drina. Lúky, ktoré sa storočia kosili, zarastajú a spodná hranica lesa klesá, les si berie späť svoje územie, ktoré mu minulé generácie zobrali. Kôň je už v dedine raritou.  

Ale čaro a šarm zostáva. Oravou musela byť inšpirovaná Švantnerova Nevesta hôľ, Mária Medvecká a celé generácie maliarov. 

S bratmi sme trávili každé leto dva týždne v Končitej, chodíme tam dodnes každý rok už s rodinami. Aj synovci vysokoškoláci nevynechajú ani jedno leto, naopak, už berú so sebou aj frajerky.   

Orava je proste láska. Na život. 

Text bol pôvodne publikovaný v júli 2017.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Slovensko Orava seno
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť