Vitajte v Harabinlande

Vitajte v Harabinlande

Na snímke Štefan Harabin ako minister spravodlivosti počas schôdze NR SR v roku 2008 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann

Štefan Harabin stratil akúkoľvek mieru už dávno. Jeho najnovšie rozhodnutie v prospech mafiánov by mu však nemalo prejsť.

Keď pred necelými dvomi rokmi dolapili Róberta Lališa v Kolíne nad Rýnom, vyzeralo to na rýchly proces. Šéf mafiánskej skupiny sýkorovcov bol na úteku už štvrtý rok, medzitým sa vďaka svedectvám jeho bývalých komplicov odkrývala celá spleť vzťahov aj zločinov tohto mimoriadne nebezpečného gangu.

Lališovi sa v podsvetí hovorilo „Kýbel“, vedenie zločineckej skupiny sýkorovcov prebral v roku 1997 po zavraždenom otcovi zakladateľovi Miroslavovi Sýkorovi. Lališ mal pod kontrolou Bratislavu i západnú časť Slovenska, prosperoval vďaka kontaktom aj uniknutým informáciám z bezpečnostných zložiek. Dlhé roky mal preto náskok pred políciou.

Nemal žiadne zľutovanie, nechával popraviť aj vlastných, likvidoval konkurenciu, a keď sa jeden z taxikárov búril proti vypaľovaniu svojej taxislužby, dal ho surovo zmlátiť.

Mafiánsky bos Lališ mal pod kontrolou Bratislavu i západnú časť Slovenska, prosperoval vďaka kontaktom aj uniknutým informáciám z bezpečnostných zložiek. Dlhé roky mal preto náskok pred políciou. Zdieľať

Vraždy si objednával, niekedy ich aj vlastnoručne vykonal. Nariadil napríklad zavraždenie Eduarda Diniča, Róberta Diniča, Alojza Házyho, Romana Deáka, popravu samopalmi vykonávali neraz Ivan Cupper a Jozef Roháč, občas bol pritom aj Kýbel.

Jeho impérium sa však postupne začalo rozpadať. Prelom spôsobili aj svedecké výpovede Ladislava Bališa. Ten pod taktovkou Lališa riadil Bratislavu, no keď ho policajti v marci roku 2011 zadržali, chcel sa zachrániť pred najprísnejším trestom, a preto rozprával. Kýbel pochopil, že je zle, ušiel z krajiny, Bališ dostal medzičasom 25 rokov.

Hovoriť začali aj ďalší členovia zločineckej skupiny, ktorí pochopili, že hra sa už skončila. Obvinení David Takáč, Richard Rakický a Martin Kováč postupne uzatvárali s prokurátorom dohodu o vine a treste, pričom tieto dohody schvaľovali sudcovia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica. 

A práve tieto dohody využili neskôr advokáti a ich kľúčový spojenec na Najvyššom súde, aby celý súdny proces marili.

Začiatok príbehu: obštrukcie advokátov

Po tom, čo Kýbla na jeseň 2015 chytili, vyzeralo to vzhľadom na všetky zistené skutočnosti na pomerne rýchly súd.

Samozrejme, bolo zrejmé, že obvinení sýkorovci, ktorí odmietali svoju vinu a najali si skvelých advokátov, budú hľadať všetky zámienky na spochybnenie súdu.

Tak sa aj stalo. Lališ namietal, že trestný senát v zložení Jozef Šutka, Ján Hrubala a Ján Giertli nie je zákonný, pretože títo sudcovia už predtým schvaľovali uzatvorené dohody o vine a treste medzi prokurátorom a obvinenými zo skupiny sýkorovcov.

A keďže tieto dohody sa týkali zločinov gangu, na čele ktorého bol Lališ, advokáti namietali, že títo sudcovia už takto vlastne prejudikovali vinu Lališa. Preto sú vraj zaujatí, a teda nezákonní.

S námietkou voči zaujatosti sa musel vysporiadať nadriadený súd, v našom prípade Najvyšší súd. Cez elektronickú podateľňu tak prišla sťažnosť Lališa na stôl druhému trestnému senátu Najvyššieho súdu (v zložení Peter Krajčovič, Libor Duľa a Peter Paluda), ktorý ju v decembri roku 2015 odmietol.

Advokáti Lališa namietali, že sudcovia Šutka, Hrubala, Giertli už prejudikovali vinu Lališa, preto sú vraj zaujatí, a teda nezákonní. Zdieľať

Senát Najvyššieho súdu mal pre svoje rozhodnutie logické argumenty: podľa neho sa traja sudcovia Špecializovaného trestného súdu nemohli dopustiť prejudikovania viny tým, že schválili dohody o treste a vine. Ide totiž o dohody medzi prokurátorom a obvinenými, pri ktorých súd nevykonáva dokazovanie, ale len skúma procesný postup. Teda skúma, či sa naplnili zákonné podmienky pre schválenie takejto dohody.

Druhý trestný senát NS preto sťažnosť odmietol ako neodôvodnenú. Prípad sa vrátil do senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorý v marci 2016 odsúdil na doživotie Lališa, Roháča aj Cuppera.

Na scénu prichádza „rušič“ Harabin

Je prirodzené, že advokáti sa proti rozsudku odvolali na Najvyššom súde. Náhodným výberom cez podateľňu sa tak v júni prípad dostal do senátu, v ktorom zasadá Štefan Harabin.

Harabin mal tak proces s Lališom meritórne preskúmať a rozhodnúť, či bola vina Lališovi dostatočne preukázaná.

Prišiel však prvý šok. Harabin začiatkom februára 2017, teda po ôsmich mesiacoch, čo ho mal na stole, rozhodol, že senát Špecializovaného trestného súdu postupoval nezákonne, pretože všetci jeho traja sudcovia boli zaujatí.

Už tento verdikt Harabina bol veľkým justičným škandálom. V prvom rade bolo nepochopiteľné, čo Harabin robil celých osem mesiacov, keď napokon zrušil rozsudok z čisto formálnych dôvodov.

Ale ešte väčšmi šokovalo, že Harabin vyhovel advokátom Lališa vo formálnej námietke, ktorú už predtým odmietli jeho kolegovia v druhom trestnom senáte Najvyššieho súdu.

Harabin tak zrušil rozhodnutie jedného senátu Špecializovaného trestného súdu s tým, že Lališov prípad má odznovu prerokovať iný senát tohto súdu. Nedalo sa nič robiť, všetko sa vrátilo na začiatok.

Štefan Harabin vyhovel advokátom Lališa vo formálnej námietke, ktorú už predtým odmietli jeho kolegovia v druhom trestnom senáte Najvyššieho súdu. Zdieľať

Michal Truban, predseda Špecializovaného trestného súdu, si však uvedomil, že touto cestou sa prípad neskončí nikdy. Napadnuté dohody o vine a treste totiž schvaľovali v rôznom čase sudcovia zo všetkých štyroch senátov jeho súdu. Z rozhodnutia Štefana Harabina tak vyplývalo, že zaujatí sú vlastne všetci sudcovia Špecializovaného trestného súdu, ktorý tým pádom nemôžu o Lališovi vyniesť žiaden rozsudok.

Truban preto musel na jednej strane Harabinov verdikt rešpektovať, súčasne ho však nevedel vykonať. Z tohto dôvodu dal návrh na odňatie a prikázanie veci, pretože ak platí, že všetci jeho sudcovia sú zaujatí, treba prípad odňať Špecializovanému trestnému súdu a prideliť Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ktorému vecná príslušnosť vyplýva zo zákona).

Trubanov návrh sa opäť náhodným výberom dostal na do ďalšieho trestného senátu NS (v zložení Juraj Kliment, Peter Hatala, Juraj Szabo).

Tento senát potvrdil pôvodnú argumentáciu kolegov Krajčoviča, Duľu a Paludu a vyvrátil právny názor senátu so Štefanom Harabinom. Námietky advokátov Lališa a Štefana Harabina voči zaujatosti sudcov Špecializovaného trestného súdu odmietol ako nezmyselné. Argumentoval pritom obdobným prípadom Bakiho Sadikiho, slovenskou aj európskou judikatúrou.

Najvyšší súd tak opäť rozhodol, že prípad patrí sudcom Špecializovaného trestného súdu. A tým sa malo kolečko zjavne nepodložených námietok skončiť.

Nič nie je nemožné

Väčšina trestných sudcov na Najvyššom súde tušila, že rozporné stanoviská v rámci troch senátov sú problém, preto sa ešte poistila tým, že bolo zvolané trestnoprávne kolégium. To zahŕňa všetkých trestných sudcov na NS a malo tak do budúcnosti vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o tejto otázke.

V apríli 2017 prijali sudcovia tohto kolégia stanovisko, podľa ktorého sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o vine a treste, neporušil prezumpciu neviny vo vzťahu k inej osobe, ktorá sa mala podľa skutkovej vety dohody a rozsudku podieľať na trestnej činnosti obvineného. Povedané jednoducho, kolégium dalo za pravdu dvom svojim senátom, senát s Harabinom túto právnu bitku prehral.

Zaujímavý bol aj pomer hlasov. Za Harabina sa postavili len štyria sudcovia (Viliam Dohňanský, Štefan Michálik, Gabriela Šimonová a Martin Piovartsy), stanovisko presadili dvanásti sudcovia.

Zdalo sa, že spravodlivému rozsudku už v ceste nestoja žiadne prekážky. Prípad sa vrátil na Špecializovaný trestný súd a ten potvrdil rozsudok a doživotie pre Lališa, Cuppera a Roháča.

Lenže v krajine, kde majú mafiáni na kľúčovej pozícii Najvyššieho súdu silného spoluhráča, je možné zájsť aj za hranicu predstaviteľného.

Lališovi advokáti sa proti rozsudku opäť odvolali a opäť raz zopakovali námietky voči zaujatosti súdu. Keďže o odvolaní už predtým rozhodoval Harabinov senát, podľa zákona pripadla vec zase Štefanovi Harabinovi.

V krajine, kde majú mafiáni na kľúčovej pozícii Najvyššieho súdu silného spoluhráča, je možné zájsť aj za hranicu predstaviteľného. Zdieľať

Tentoraz konal bleskurýchlo. V priebehu pár dní minulý piatok znovu zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu a znovu zopakoval, že jeho sudcovia sú zaujatí – a to aj napriek predošlému stanovisku trestného kolégia Najvyššieho súdu!

Harabin súčasne prikázal, aby sa celý proces spustil od samého začiatku na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Toto rozhodnutie je už len čistou svojvôľou, na ktorej komentovanie chýbajú slušné slová.

Nejde tu len o to, že Harabin aktívne marí spravodlivý proces proti obzvlášť nebezpečnému mafiánskemu bosovi. V tomto prípade ide aj o bezpečnosť viacerých ľudí a svedkov. Koncom septembra sa totiž končí päťročná väzba Ivanovi Cupperovi, ktorý sa tak vďaka Harabinovým rozhodnutiam môže dostať na slobodu.

Cupper popravil viacerých ľudí a dobre vie, že nič horšie než doživotný trest mu nehrozí. Takže ak by mu napadlo vybaviť si nejaké staré účty (so svedkami, policajtmi, prokurátormi, sudcami), môže o tom už odteraz minimálne rozmýšľať.

Bude to mať dobrý koniec?

Dá sa predvídať, že absurdný kolotoč sa v najbližších týždňoch zopakuje: Krajský súd v Banskej Bystrici môže spochybniť, či mu prípad naozaj prináleží, a odvolať sa pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS. Vec sa tak opäť vráti do jedného zo senátov NS a pokiaľ nepripadne akurát Harabinovi, príslušný senát opäť potvrdí, že Špecializovaný trestný súd bol zákonný, ten potom opäť potvrdí rozsudok o doživotí mafiánov, tí sa opäť odvolajú, no v rámci odvolania prípad opäť pripadne Harabinovi, ten zas rozhodne, že nič nerešpektuje, rozsudok zruší a opäť prikáže, že celý proces sa musí začať odznova na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

A aby bolo absurdné divadlo dokonalé, tento postup odobruje aj týždenník Plus 7 dní (stačí si pozrieť videorozhovor redaktora s Harabinom), lebo ako sa dozvedáme, nebyť profesionálneho verdiktu Štefana Harabina, utŕžili by sme hanbu na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Pred politickou aj právnou elitou krajiny však dnes stojí otázka, ako postupovať voči svojvoľnému sudcovi, ktorého rozhodovacia činnosť ohrozuje bezpečnosť spoločnosti. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo