„Vedzte, že aj keď na to nevyzerám, som kandidát na prezidenta Slovenskej republiky,“ vraví Milan Náhlik vo videu na sociálnej sieti, pričom valašku zatne do vlajky Európskej únie pripnutej na drevenici. „Toto je jasný odkaz pre všetkých roduverných Slovákov,“ dodal.
Občiansky kandidát Milan Náhlik, ktorý do parlamentu kandidoval za stranu Hlas ľudu, si na sociálnu sieť za meno dopísal slovo „vlastenec“. Ostatných kandidátov na post hlavy štátu považuje za „mocenskými ambíciami posadnutých systémových politikov“, ktorí predstavujú len „väčšie alebo menšie zlo“.
Napriek tomu, že v prezidentských voľbách zrejme veľa vody nenamúti, neplánuje vzdať sa kandidatúry. Vyzývajú ho na to dokonca aj priaznivci Štefana Harabina.
„Denne dostávam zopár hejtov typu, ako rozbíjam národnú scénu, ako trieštim hlasy národne orientovaného voliča,“ povedal Náhlik, pričom Harabina označil za „ťažký fejk“.
Náhlik nie je jediný, kto chce v kampani otvárať tému „vlastenectva“. Hoci o národného voliča zabojuje najmä Štefan Harabin, Andrej Danko či Marian Kotleba, tému sa snaží prisvojiť si aj Ján Kubiš, nehovoriac o favoritoch Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinim.
Najsilnejším spomedzi prezidentských „národovcov“ je podľa posledných prieskumov Štefan Harabin, ktorý po neúspešnej kandidatúre z roku 2019 kandiduje opäť. Už pred piatimi rokmi sa mu podarilo prilákať veľkú časť týchto voličov.
V prvom kole skončil s viac než 300-tisíc hlasmi tretí za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. Považoval sa však za víťaza volieb. Faktom zostáva, že aj v týchto voľbách môže prilákať značné množstvo voličov.
Harabin sa dokonca sám považuje za najsilnejšieho kandidáta, keďže tvrdí, že kandidatúra Ivana Korčoka a Peter Pellegriniho nie je platná.
Argumentuje tým, že Pellegriniho a Korčokovu kandidatúru nepodpísal priamo predseda Národnej rady, ale podpredseda. Podľa Harabina tak nejde o rozhodnutie štátneho orgánu, a preto kandidovať nemôžu.
„Podľa platného právneho stavu funkcia predsedu parlamentu nemôže kandidovať. Je to funkcia, ktorá ingeruje vo volebnom procese. Vypisuje voľby, vydáva rozhodnutie o registrácii kandidáta, zároveň zvoláva inauguračnú schôdzu. To sú právomoci neprenositeľné,“ vysvetlil Harabin pre denník Postoj.

Kandidát Štefan Harabin. Foto: TASR/Martin Baumann
Bývalý minister spravodlivosti a expredseda Najvyššieho súdu SR ako zaregistrovaný kandidát upozornil na tento rozpor štátnu komisiu pre voľby. Tá reagovala, že sa podnetom Harabina nemôže vecne zaoberať.
„Zároveň štátna komisia nevzhliadla dôvod na postúpenie podania inému orgánu verejnej moci,“ dodalo v tejto súvislosti ministerstvo vnútra. Kandidát Róbert Švec však zašiel ďalej a podal žalobu na Najvyšší správny súd, kde namietal porušenie zákona Petrom Pellegrinim, keď nechal pri svojej kandidatúre rozhodovať podpredsedu parlamentu Štefana Žigu, straníka z Hlasu.
Kancelária Národnej rady predtým informovala, že Švec nesplnil podmienky potrebné na kandidatúru. Dokument o odmietnutí kandidatúry rovnako podpísal Žiga.
Aj tentoraz ide Štefan Harabin do volieb s víťazným nastavením. Podľa Harabina je v súčasnosti iná situácia než v posledných prezidentských voľbách.
„Dnes má alternatíva silu minimálne 50 percent,“ povedal pre Postoj líder skrachovanej strany Vlasť s tým, že pred piatimi rokmi to bolo asi 20 percent. „Dnes na alternatíve postavili vládu Fico s Dankom.“
Rovnako tvrdí, že jeho voliči sú úplne iní ako tí Pellegriniho. „Moji voliči sú národnovlasteneckí voliči a pán Pellegrini je ultraliberál tak ako Korčok,“ hovorí exminister spravodlivosti.
Podľa posledného prieskumu agentúry Focus majú o Harabina najväčší záujem voliči Republiky, SNS a Smeru.
Hnutie Republika pre Postoj uviedlo, že podporí „kandidáta, ktorý bude mať podľa verejnej mienky najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola“. Vyjadriť sa chcú bližšie pred voľbami.
Strana Roberta Fica podporila Pellegriniho kandidatúru vo voľbách, Harabin však tvrdí, že viacerí voliči Smeru nevedia Pellegrinimu zabudnúť „ideovú zradu“.
Harabin sa chce uchádzať aj o podporu voličov Hlasu. „Nie sú všetci identickí s programovou politikou Pellegriniho,“ argumentoval.
Ak by sa do druhého kola volieb napokon dostali Pellegrini s Korčokom, čo zatiaľ ukazujú aj prieskumy preferencií relevantných agentúr, nie je jasné, ktorého z nich by podporili Harabinovi voliči.
Harabin pred piatimi rokmi vnímal Šefčoviča a Čaputovú ako identických kandidátov, preto svojich voličov vyzval, aby voliť nešli. „A tak sa to aj skončilo,“ dodal Harabin.
Teraz Harabina citoval český magazín Respekt, že rovnako ako v roku 2019 povie „ľuďom, aby zostali v druhom kole doma“. Takúto citáciu však exsudca pre Postoj odmietol, a to napriek tomu, že Pellegriniho s Korčokom označil za „siamské dvojčatá“.
„Ja som len povedal, že v tejto spojitosti upozorňujem na to, čo bolo pred piatimi rokmi,“ vysvetlil pre Postoj.
Harabinovi môže ešte pomôcť v kampani Andrej Danko, pri ktorom nie je vylúčené, že by sa v prospech niekoho vzdal. Minulý týždeň to naznačil Roman Michelko. „Do poslednej chvíle ide o využitie priestoru,“ komentoval poslanec za SNS, ktorý predtým pôsobil s Harabinom v strane Vlasť.

Líder SNS a kandidát na prezidenta Andrej Danko. Foto: TASR/Jakub Kotian
Michelko však o tom, ako uvažujú poslanci za SNS, nechcel viac prezradiť. Pre denník Postoj iba uviedol, že Danko má absolútnu podporu straníckych orgánov i poslaneckého klubu SNS. „Bola diskusia a absolútna väčšina bola za, jeden možnože váhal,“ dodal Michelko.
Prípadné vzdanie sa Andreja Danka komentovať nechcel. „To, že taká možnosť je, naznačil sám, ale bližšie okolnosti bude komunikovať on sám,“ uviedol.
Líder SNS Andrej Danko odmietol s Postojom komunikovať. „Aj tak píšete, čo chcete, aj Postoj, aj Štandard. Vy ste len také falošné národné a kresťanské denníky. Držte sa,“ odpovedal Danko.
Harabin nalieha na to, aby bol iba jeden „národnovlastenecký kandidát“. Voliči Andreja Danka majú podľa Harabina podobné nastavenie ako jeho sympatizanti.
Aj ďalší kandidát Ján Kubiš narába v kampani s pojmom „vlastenectvo“. Odmietol špekulovať o tom, čo bude po prvom kole volieb. Verí totiž, že sa dostane do druhého kola. Korčoka a Pellegriniho označil za „polarizujúcich kandidátov“.
Neodpovedal na otázku, kto z dvojice Pellegrini – Korčok mu je bližší. Kubiš sa však dlho pohyboval v ľavicových kruhoch, bol tiež ministrom zahraničia v prvej vláde Roberta Fica. Pre Postoj uviedol, že má sociálne cítenie, no voči Pellegrinimu sa nevyhranil.
„Ako prezident chcem zjednocovať v prospech budovania Slovenskej republiky. Chcem z národných a vlasteneckých pozícií prispieť k jej budovaniu ako moderného, demokratického, riadne spravovaného právneho štátu, kde sa uplatňujú slobody a práva a povinnosti pre všetkých občanov,“ reagoval Kubiš pre Postoj.

Kandidát Ján Kubiš so svojou podobizňou na posteri. Foto: TASR/Martin Baumann
Podľa Focusu môže Kubiš zaloviť najviac voličov v KDH a v koalícii strán Slovensko, Kresťanská únia a Za ľudí. Vedenie kresťanských demokratov sa však k prezidentským kandidátom ešte nevyjadrilo, má sa tak stať v sobotu počas republikovej rady KDH.
Šéfka poslaneckého klubu hnutia Martina Holečková však v rozhovore pre Aktuality naznačila, že napriek tomu, že „veľká časť“ sympatizantov a voličov kresťanských demokratov si vie predstaviť podporu Ivana Korčoka, v prvom kole zrejme „pôjde skôr o podporu konzervatívnych kandidátov“. Na mysli mohla mať Patrika Dubovského, ktorému dodali podpisy pod kandidatúru poslanci hnutia Slovensko.
Bývalé OĽaNO však svoje podpisy dodalo aj svojmu lídrovi Igorovi Matovičovi, ktorého budú poslanci hnutia vo voľbách aj verejne podporovať napriek tomu, že Matovič nemá záujem súťažiť vo voľbách.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.