KÁZEŇ PAVLA HRABOVECKÉHO: Ruská ruleta na púšti

pust.jpg

Kto vie, ako sa cíti človek, ktorý riskuje svoj život a dá sa na ruskú ruletu? Čo mu prebehne hlavou, ak mu neprebehne hlavou guľka? Úľava? Určite. Bude si ale vážiť život viac ako desať sekúnd predtým? Stála táto hraničná situácia človeka riskujúceho život nové poznanie a odhodlanie nikdy viac sa nehrať s ohňom?

Nepoznám odpoveď. Neviem, ako by odpovedal takýto hráč na Hamletovu otázku „Byť či nebyť“ po svojom „neúspešnom“ pokuse. Viem ale, že v hraničných situáciách sa môže skôr pochopiť hodnota toho, čo visí na vlásku.

Stačí si prečítať svedectvo ruského spisovateľa Dostojevského, ktoré je zaznačené v liste jeho bratovi iba niekoľko hodín potom, čo stál na prahu zastrelenia, ale bola mu udelená milosť:

"Stokrát opakovaná pravda, že v tichu sa spoznáva cena slova, zapadla hlukom iných slov."

„Brat môj! Nestal som sa skľúčeným alebo smutným. Život je všade, život je v nás, nie mimo nás. Vždy budú okolo mňa ľudia a byť človekom medzi ľuďmi a zostať takým navždy, nebyť skľúčeným a nepadnúť kedykoľvek ma postihne nešťastie – toto je život; toto je naša úloha v ňom.“ Dostojevského stretnutie so smrťou zoči-voči neoslabilo jeho chuť do života. Práve naopak. Cena života v jeho očiach vzrástla.

Ruská ruleta a Ježiš

„Duch hnal Ježiša na púšť.“ (Mk 1, 12) Duch Svätý ženie Ježiša do hraničnej situácie – ženie ho na púšť, na miesto, kde musí žiť „medzi divou zverou“ bez príjmu potravy; na nepohostinné miesto, ktoré je ešte k tomu aj doménou diabla, využívajúceho oslabené telo, aby Ježiša pokúšal. Duch Svätý ženie Ježiša do extrému ľudskosti a dokazuje, že zvíťaziť sa dá aj v nie-ľahkých chvíľach. Síce Pán Ježiš nepotreboval riskovať túto hraničnú situáciu, aby sa o čomkoľvek presvedčil, ale jeho príklad povzbudzuje nás, aby sme v extrémnych situáciách neprestali bojovať a najmä neopustili hodnoty, ktoré nás doposiaľ v boji držali. Ak vydržíme, máme šancu zvýšiť pochopenie tých hodnôt, ktoré sa nám už-už strácali.

Dajme púšti šancu

Stokrát opakovaná pravda, že v tichu sa spoznáva cena slova, zapadla hlukom iných slov. A tak isto zapadá prachom pravda, že púšť, akokoľvek nepohostinná a nebezpečná, môže byť pre nás šancou lepšie chápať všetko, čo sa okolo nás deje a oceniť život, ktorý sme znova dostali ako vykúpený. Filmový režisér Shekhar Kapur, ktorý natočil film Štyri pierka odohrávajúci sa na púšti, hovorí: „Nemáte poňatia, čo s vami púšť urobí. Keď som bol prvýkrát na púšti, povedal som všetkým, aby ma nechali samého. Chcel som byť stratený na púšti. Chcel som rozumieť, čo to znamená byť na púšti, o čom film je. Ak prekonáš strach z toho, že si stratený, tvoja myseľ sa otvorí. Pretože tam nie je absolútne nič zmyslového, čoho by sa tvoja myseľ mohla zachytiť. Ak sa vzdáš všetkého vonkajšieho, vnútorné sa ti otvorí a ožije. Byť na púšti ťa prinúti premýšľať o sebe.“

Dajme šancu púšti a znovu objavme, kým sme a kým máme z Božej vôle byť.

Pavol Hrabovecký
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

Foto: Flickr.com