RODINNÉ POSTOJE: Kalendár jubilant

Dnes uplynulo 430 rokov od „zrodu“ kalendára v jeho súčasnej podobe. Aké boli okolnosti jeho vzniku? Akou strastiplnou cestou prešiel a v čom spočívajú jeho úskalia? Príbeh gregoriánskeho kalendára fascinuje i dnes.

Koľkého je dnes?“ To je bežná otázka a pri jej zodpovedaní sa nemožno vyhnúť objektívnemu faktu. Hovoriť o dátumoch v kalendári znamená jednoducho hovoriť o faktoch. Inak to nebude ani teraz, v prípade jubilujúceho gregoriánskeho kalendára.

Koniec „starých čias“

Kľúčovým dátumom je 24. februárový deň roku 1582. Práve vtedy podpísal pápež Gregor XIII. bulu Inter gravissimas, ktorej následky pociťujeme na vlastnej koži aj dnes, 430 rokov po jej vydaní. Ňou vošla do praxe zásadná reforma dovtedy používaného tzv. juliánskeho kalendára. Ten tvorí prakticky jadro dnešného kalendára. Vytvoril ho astronóm Sosigenes a do života bol uvedený počas vlády Gaia Julia Caesara v r. 46 pr. Kr. V priebehu stáročí sa však tento „antický“ spôsob počítania času ukázal ako nedostatočný. Juliánsky kalendár mal v priemere 365,25 dňa, čo znamenalo, že bol o 11 minút a 14 sekúnd dlhší, než tzv. tropický rok. Táto odchýlka v praxi znamenala, že jarná rovnodennosť začínala astronomicky v neskoršom období a nepresnosťami boli typické aj výpočty splnu a novu Mesiaca, kvôli čomu sa mesačné fázy začínali skôr než v skutočnosti. V 16. storočí sa pôvodne nenápadný minútový rozdiel „natiahol“ až na 10 dní. Preto boli diskutované rôzne reformné návrhy, a to už od 15. storočia. O tom, ako vyriešiť problematickú situáciu, rozmýšľali konciloví otcovia na kostnickom a bazilejskom koncile. Bezvýsledne.

Po štvrtku piatok

Do hry“ vstúpil napokon návrh bratov Liliovcov. Predložený bol po všeobecnom súhlase 14. 9. 1580. Hlavným cieľom bolo zosúladiť kalendár s prírodným rytmom, či inými slovami: navrátiť späť dátum jarnej rovnodennosti na 21. marec a zabezpečiť, aby už na tomto dátume zostala. Po zložitých astronomických výpočtoch a s malými zmenami bol napokon návrh prijatý a zverejnený už spomínanou pápežskou bulou. Zladenie oboch rytmov – prírodného a kalendárneho – prebehlo v praxi tak, že v októbri bolo jednoducho vypustených 10 dní. Po poslednom dni juliánskeho kalendára, štvrtku 4. októbra 1582, nasledoval prvý deň nového, gregoriánskeho kalendára, ktorým bol piatok 15. októbra. Cyklus dní v týždni ostal nedotknutý. Dôvod výberu mesiaca október na túto prevratnú zmenu bol prostý. V tom čase v ňom bolo najmenej cirkevných sviatkov. Cieľ pripútať jarnú rovnodennosť k 21. marcovému dňu bol dosiahnutý zmenou pravidla priestupnosti rokov. Pápež určil, že priestupným bude aj naďalej každý štvrtý rok okrem tzv. centenárnych rokov. Tých, ktorých letopočet nie je deliteľný číslom 400. Išlo o roky 1400, 1800 a 1900. V aktuálnom tisícročí budú spomedzi centenárnych rokov priestupnými len roky 2400 a 2800. V praxi si to ale zrejme nik zo súčasníkov neoverí.

Kalendár a jeho nepriatelia

Adaptácia gregoriánskej reformy nebola hladká. Dôvody boli politické i náboženské. Okamžite prijali nový kalendár prakticky len štyri katolícke krajiny: Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Španielsko. Nebolo prekvapením, že problém s katolíckym nápadom mali najmä protestantské krajiny. V dôsledku toho Anglicko prijalo reformu v r. 1752, Litva v r. 1915, Rusko v r. 1918 a Grécko dokonca až v r. 1924. Na území Uhorska sa tak v dôsledku tureckej okupácie a náboženského rozdelenia krajiny stalo až na jeseň roku 1587. Presadenie gregoriánskeho kalendára mimo oblasť kresťanskej kultúry bolo tiež zdĺhavé. Japonsko ho prijalo v r. 1872, Turecko a Egypt v r. 1927 a Čína v r. 1949.

Gregoriánsky kalendár sa nevyhol ani istým historickým excesom v podobe akýchsi „krokov vzad“. Známy je prípad Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie, ktorá priniesla zrod atypického revolučného kalendára, používaného vo Francúzsku medzi rokmi 1792 až 1805. V r. 1997 svojské počítanie dátumov zaviedla KĽDR. Tzv. Juche kalendár počíta letopočty od udalosti „kolosálneho významu“: narodenia „veľkého vodcu“ Kim Ir Sena v r. 1912, ktorý je považovaný za rok 1. Pri uvádzaní letopočtu má v oficiálnych kórejských zdrojoch prednosť rok Juche, za ktorým nasleduje adekvátny kresťanský letopočet. Na druhej strane, letopočty pred Kimovým narodením ostávajú bez špecifického ideologického datovania. V praxi to znamená, že napr. rok 1517 je rokom 1517. Rok 2012 je už ale rokom 101 (2012).

Kritické miesta

Napriek svojim nesporným kvalitám má aj náš starý dobrý kalendár dva nedostatky. Prvým je jeho dĺžka. Tá je oproti tej astronomickej dlhšia o 24 sekúnd. Po uplynutí 3600 rokov táto drobná odchýlka narastie o celý jeden deň. Druhým je, že pri stanovení okamihu rovnodennosti a splnu Mesiaca presným astronomickým pozorovaním sa niekedy stáva, že dátum sviatku Veľkej noci nepripadne na 1. nedeľu po prvom jarnom splne. Tieto drobné problémy iste v budúcnosti neuberú gregoriánskemu kalendáru na jeho atraktivite. Aj preto mu možno úprimne zaželať: Ad multos annos!

Marián Sekerák
Foto: Flickr.com (CC licencia)

RODINNÉ POSTOJE je názov novej rubriky, v ktorej vám bude Postoy.sk prinášať každý druhý týždeň témy z oblasti rodiny, výchovy, zdravia a životného štýlu.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo