Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
06. júl 2017

Ako sa v katolíckej krajine zakoreňuje Islamský štát

Filipíny majú okrem džihádistov problém aj s vlastným prezidentom.
Ako sa v katolíckej krajine zakoreňuje Islamský štát

Konvoj filipínskej armády smeruje koncom mája do Marawi. Foto - TASR/AP

Juhofilipínsky ostrov Mindanao, ktorý je domovom väčšiny filipínskych moslimov, tak skoro na 23. máj 2017 nezabudne. Do 200-tisícového Marawi vtrhlo približne 500 dobre ozbrojených džihádistov a v meste rozpútali teror.

Filipínsky prezident Rodrigo Duterte v oblasti okamžite vyhlásil výnimočný stav a do mesta poslal armádu. O pomoc dokonca požiadal americké jednotky, ktoré tu majú základňu od roku 2002. Nebolo by na tom nič prekvapivé, keby Duterte len nedávno Američanom neoznámil, že ich už na ostrove nechce. Prezident, ktorý sa k moci dostal len minulý rok, totiž pred spoluprácou s EÚ a USA uprednostňuje Rusko a Čínu.   

Po viac ako mesiac trvajúcich bojoch, do ktorých armáda nasadila nielen pozemné jednotky, ale aj letectvo, ostalo nažive len približne 200 islamistov, ktorí sa zabarikádovali v niekoľkých štvrtiach. Zvyšok mesta už má pod kontrolou armáda. Islamisti však zadržiavajú stovky miestnych obyvateľov, ktorých používajú ako živé štíty.

Ťažké boje si vyžiadali už asi 400 životov. Okrem tristo džihádistov sú medzi mŕtvymi aj desiatky vojakov a civilistov.

Zabití kresťania

Hovorca armády, generál Restituto Padilla koncom júna oznámil, že medzi mŕtvymi sú pravdepodobne aj 15 katolícki veriaci, ktorých islamisti zadržali krátko po obsadení mesta v miestnom kostole. Bol medzi nimi aj jeden kňaz a niekoľko rehoľných sestier. Podľa hovorcu armády ich zrejme islamisti sťali.

Na sociálnych sieťach sa po niekoľkých dňoch od obsadenia mesta objavilo video, na ktorom kňaz Teresito Soganuba prosil o stiahnutie armády, za čo mali byť rukojemníci prepustení. Prezident Duterte však islamistom odkázal, že s nimi nebude za žiadnych okolností vyjednávať.

„Hovorím vám, môžete všetkých tých, čo väzníte, zabiť, ja s vami hovoriť nebudem. Môj rozkaz je zničiť vás,“ vyhlásil Duterte.

Neskôr sa objavilo ďalšie video z iného kostola, v ktorom islamisti rozbíjali sochy, dupali po obraze pápeža Františka a nakoniec chrám podpálili.


Z horiacich domov stúpa dym po leteckom útoku filipínskej armády v Marawi 27. mája 2017. Foto – TASR/AP 

Veľké šťastie mal miestny biskup Edwin de la Peña, ktorý nebol medzi zajatými veriacimi len vďaka tomu, že počas útoku bol na návšteve jednej vzdialenejšej farnosti. Teraz sa len bezmocne díva, ako islamisti ničia mesto a zabíjajú jeho veriacich.

„Majú jediný cieľ: zasiať medzi kresťanov nenávisť a vyprovokovať ich reakciu, aby sa rozpútala náboženská vojna. Ale to sa im nepodarí,“ vyhlásil biskup pre portál Vatican Insider. Zároveň ocenil vlnu solidarity, ktorú prejavili miestni moslimskí lídri tým, že odsúdili devastáciu sakrálnych priestorov a vyzvali k prepusteniu zajatých veriacich.  

Aj keď kresťania sú na muške islamistov ako prví, podľa filipínskeho novinára Jeffa Canoya nejde v Marawi o náboženský konflikt. „Mesto obsadila teroristická skupina a kresťania aj moslimovia sú obeťami obliehania,“ povedal novinár denníku SME.

Islamistické PR

Po udalostiach v Marawi zaznievajú prekvapivé otázky, odkiaľ sa islamisti na Filipínach vzali? Aj keď je ostrovný štát prevažne katolíckou krajinou – zo 100 miliónov Filipíncov sa ku kresťanstvu hlási 92 percent a ku katolicizmu 81 percent obyvateľov – moslimovia tu tvoria nezanedbateľnú menšinu. Je ich približne päť percent a žijú práve na ostrove Mindanao, kde majú od roku 1989 zabezpečenú autonómiu s vlastnými školami a kultúrnymi centrami.

Islam do bývalej španielskej kolónie priniesli arabskí obchodníci ešte v 15. storočí, čo sa odráža aj na ich pomenovaní moro zo španielskeho moros (Mauri). Filipínski moslimovia sa nikdy neidentifikovali s povojnovou republikou a dodnes pestujú vlastnú identitu.

Vláda v Manile tak musí neustále potláčať rôzne separatistické ozbrojené skupiny ako MNLF (Moro National Liberation Front), MILF (Moro Islamic Liberation Front), Abu Sayyaf či Khalifa Islamiyah Mindanao.

Práve posledné dve menované skupiny sa pred časom pripojili k organizácii Islamský štát a spoločne zaútočili na Marawi. Vodcom Abu Sayyaf je asi najznámejší filipínsky džihádista Isnilon Hapilon, kým Khalifa Islamiyah Mindanao vedú bratia Abdullah a Omar Mauteovci.

„Myslím si, že so svojou diabolskou logikou uvažujú o zriadení provincie kalifátu a našli pre to u nás živnú pôdu,“ domnieva sa miestny kňaz Sebastiano D´Ambra, ktorý osobne pozná viacerých mladých ľudí, ktorí sa nechali teroristickými organizáciami naverbovať.

Inzercia

Skutočnosť je však trochu iná. Hapilonovi aj bratov Mauteovcom bolo od začiatku jasné, že ich málopočetná, aj keď dobre vyzbrojená armáda nemá šancu ovládnuť súvislejšie územie, na ktorom by po vzore Islamského štátu vytvorili minikalifát.

„Každý deň bojov navyše znamená plus pre islamistov, mínus pre Duterteho, ale najmä predĺženie utrpenia miestneho obyvateľstva.“ Zdieľať

Napadli teda aspoň jedno mesto, kde sa zabarikádovali a v čase krachu Islamského štátu na sýrskom a irackom území strhli na seba medzinárodnú pozornosť a posilnili svoje renomé medzi ostatnými islamistickými skupinami.

Podobný scenár si vyskúšali už pred rokom, keď vnikli do mesta Butig, odkiaľ muselo zutekať 30-tisíc obyvateľov. Päťdňové boje s filipínskou armádou stáli život viac ako šesťdesiat islamistov.

Keďže skupiny ako Abu Sayyaf či Khalifa Islamiyah Mindanao pôsobia aj v iných juhoázijských krajinách, ako sú Indonézia, Malajzia či Bangladéš, existujú obavy, že po páde Islamského štátu sa zahraniční bojovníci, ktorí doteraz pôsobili na Blízkom východe, presunú práve do tohto regiónu. Napokon, aj medzi islamistami zabitými v Marawi armáda identifikovala minimálne osem cudzích štátnych príslušníkov, napríklad z Čečenska a Saudskej Arábie.

Cirkev má s Dutertem problém

Kým islamisti si v Marawi urobili celosvetové PR, pre prezidenta Duterteho sú aktuálne nepokoje veľkou nepríjemnosťou. Do prezidentského kresla ho totiž vyniesol prísľub nastolenia bezpečnosti a poriadku v krajine. Aj preto sa do potlačenia islamistov pustil s nebývalou intenzitou. Dokonca by neváhal celé mesto zrovnať so zemou a tak vyhnať islamistov z podzemných skrýš, ale kvôli stovkám zadržiavaných civilistov si to nemôže dovoliť. Každý deň bojov navyše však znamená plus pre islamistov, mínus pre Duterteho, ale najmä predĺženie utrpenia miestneho obyvateľstva.

Aj keď v aktuálnom konflikte Duterte vyznieva ako „tvrďak“ na správnom mieste, viaceré kroky jeho vlády sa stretajú so silným odporom opozície a katolíckej cirkvi. Nastolenie poriadku a bezpečnosti totiž prezident vníma po svojom.

Na prvý pohľad oprávnený boj s drogovými kartelmi sa v krajine zvrhol na nekontrolovateľný teror obyvateľstva. Podľa neoficiálnych údajov z marca tohto roku zomrelo počas ôsmich mesiacov Duterteho vlády približne osemtisíc ľudí. Asi 2 500 zastrelila polícia, smrť väčšiny však majú na svedomí paramilície, ktorých členovia dostávajú za zabitie dílera drog 10-tisíc až 15-tisíc pesos (190 – 285 eur) a za zabitie narkomana 5-tisíc pesos (95 eur). Žiadny súdny proces, smrť priamo na ulici.

Duterte tak na jednej strane sľuboval očistenie polície od kriminálnych živlov, na druhej strane sú členmi paramilícií neraz práve kriminálnici, ktorí sa usilujú o čo najvyšší zárobok, a tak sa nestránia zabíjania.


Filipínsky prezident Rodrigo Duterte vládne od minulého roka tvrdou rukou. Foto – TASR/AP

Prezidentovi sa na jar podarilo presadiť aj opätovné zavedenie trestu smrti, ktorý Filipíny zrušili v roku 2006. Zastrájal sa pritom, že nebude mať problém popraviť aj päť-šesť kriminálnikov denne. Duterte zároveň presadzuje zníženie trestnej zodpovednosti až na hranicu deviatich rokov.

Proti týmto krokom ostro protestuje nielen opozícia, ale aj katolícka cirkev. „Pokrok a spravodlivosť dosiahneme len uznaním absolútnej posvätnosti života, nie jej negovaním,“ vyhlásil prezident združenia Filipínci za život James Anthony Peres.

„Aj keď Duterte vyznieva ako „tvrďak“ na správnom mieste, viaceré kroky jeho vlády sa stretajú so silným odporom opozície a katolíckej cirkvi.“ Zdieľať

Krátko pred schválením zákona cirkev zorganizovala aj doteraz najväčší protest proti Dutertemu, na ktorom sa v Manile zúčastnilo približne 10-tisíc ľudí. Nie je to veľa, čo si Duterte dobre uvedomuje. Stále sa môže opierať o silnú podporu obyvateľstva. V minulosti neváhal nazvať pápeža Františka bastardom a filipínskych biskupov označiť za pokrytcov.

Kým proti cirkevným predstaviteľom si Duterte dovolí len slovné útoky, pri opozičných politikoch nešetrí ani tvrdými zákrokmi. Pred niekoľkými mesiacmi skončila vo väzení senátorka a bývalá ministerka spravodlivosti Leila de Lima, ktorú šofér obvinil z kontaktov s mafiou.  

Stále častejšie sa objavujú hlasy, ktoré tvrdú vládu Rodriga Duterteho prirovnávajú k diktátorskej vláde Ferdinanda Marcosa v 60. – 80. rokoch minulého storočia. Rovnako ako vtedy cirkev skrývala vo svojich priestoroch kritikov režimu, tak teraz prijíma ľudí, ktorí sa zaplietli s drogami a chcú sa z toho dostať. Namiesto pomoci zo strany štátu im však hrozí zastrelenie na ulici.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame