Český premiér ako šerif, ktorý skočil do kaňonu

Český premiér ako šerif, ktorý skočil do kaňonu

Bohuslav Sobotka, FOTO TASR/AP

Bohuslav Sobotka sa dostal do kúta a skúsil sa uvoľniť nečakaným manévrom. Dôvody boli viac psychologické než strategické.

Ak máte len dve možnosti a obe sú zlé, vyberte si tretiu.

Český premiér Bohuslav Sobotka sa ocitol v situácii, keď nemohol odvolať ministra financií Andreja Babiša, ale zároveň ho ani nemohol neodvolať. Preto oznámil demisiu celej svojej vlády.

Je to nepochopiteľné riešenie? Prekombinované? Splašené? Rafinované? Jediné čestné? Po veľmi dlhom čase sa v českej politike objavil ťah, nad ktorého hodnotením sa rozchádzajú aj komentátorskí veteráni.

V tom je však aj kardinálny problém. Ak politický ťah nejde jednoducho vysvetliť počas tridsiatich sekúnd, veľmi pravdepodobne ho nepochopí ani 8,5 milióna oprávnených českých voličov.

Keď má Zeman čas. Veľa času
 

Pre pochopenie, prečo premiér Sobotka nemohol Babiša odvolať, je potrebné sa vrátiť o niekoľko hodín späť.

V zákulisí prebiehalo rokovanie s prezidentom Milošom Zemanom, ktorý síce musí ministra odvolať, ak o to požiada premiér, ale ústava k tomu nepredpisuje žiadnu lehotu. Zeman dával najavo, že túto zdržovaciu taktiku hodlá použiť, možno aj počas celých piatich mesiacov až do riadnych volieb.

Podľa týždenníka Respekt, ktorý zrekonštruoval dianie tesne pred demisiou, sa premiér pokúsil na prezidenta naposledy zatlačiť ešte v utorok 2. mája dopoludnia, keď sa obaja zišli na slávnostnom otvorení nového kybernetického inštitútu pražskej ČVUT.

To už bola ohlásená mimoriadna tlačová konferencia na 13.30 – podľa Respektu mal premiér svoje vyhlásenie ešte ráno napísané do polovice a smerovalo k Babišovmu odvolaniu. Kvôli Zemanovi však musel v poslednej chvíli zmeniť plán.

Prezidentov postoj nijako prekvapivý nie je. Po prvé, je zahľadený do svojho znovuzvolenia v januári 2018 a tomu podriaďuje všetko.

Kľúčové je pre neho spojenectvo s Andrejom Babišom, pretože keby miliardárovo hnutie ANO postavilo do priamej prezidentskej voľby vlastného kandidáta (ministra obrany Martina Stropnického alebo eurokomisárku Věru Jourovú) a nasadilo do kampane svoje peniaze a médiá, mohol by to byť Zemanov koniec.

Z toho dôvodu si prezident až komicky Babiša predchádza, napríklad navrhol jeho rozpočtovú politiku na Nobelovu cenu (vážne).

Po druhé, Miloš Zeman si užíva moc nad cudzími osudmi. Po tretie, hýčka si svoje staré detinské pomstičky a škodoradôstky, z dávnych malicherných dôvodov premiéra Sobotku neznáša.

Sobotkovi preto hrozilo, že ho prezident nechá výsmešne čakať a čakať, kým Babiš už bude obchádzať krajinu s predvolebnou kampaňou a označovať sa za obeť. Nemôžete byť šerif, ktorý priviedol Calveru, a sudca vás necháva stáť celé dni vonku v texaskom slnku, vy sa potíte a ľudia sa smejú.

Toto však nebola ani situácia, ktorú by išlo „vysedieť“. Ako predseda vlády môžete prehrať; ale nesmiete byť smiešna poľutovaniahodná figúrka, s ktorou si súperi robia, čo chcú.

Nie, toto nevedel nikto

Pre pochopenie, prečo premiér nemohol Andreja Babiša neodvolať, je potrebné znovu prejsť posledné tri roky od českých predčasných volieb na jeseň 2013.

Sociálni demokrati sa dostali k moci po dvoch obdobiach v opozícii, po niekoľkoročnej kritike stredopravej koalície ODS s TOP 09 a po nepredvídanom páde vlády Petra Nečasa.

Lenže nevyhrali dosť na to, aby mohli diktovať: Babišovo hnutie ANO skončilo tesne za nimi. Pri danom rozložení síl nemali inú reálnu možnosť než skúsiť vládnutie s Babišom a s KDU-ČSL.

Je lacné im dnes vyčítať, že predsa vedeli, koho berú do koalície. Medzi dolárovými miliardármi je pomerne málo chlapcov z nedeľnej školy; no aj Babiš mal nárok na sto dní hájenia.

Dlho sa aj zdalo, že ministri ČSSD a KDU-ČSL svojich neskúsených kolegov pretlačia, pretože lepšie poznajú procedurálne fígle. Andrej Babiš však našiel cestu, ako im to oplácať: dva vplyvné denníky MF Dnes a Lidové noviny, ktoré si v júni 2013 pôvodne kúpil tak trochu naverímboha, postupne zdegenerovali v mediálnej divízii jeho strany.

Jeho koaliční partneri sa preto nakoniec vlani spojili s opozíciou, aby pre ochranu demokratickej súťaže pretlačili novelu zákona o konflikte záujmov, ktorá zakázala ministrom vlastniť klasické médiá a mať významnú majetkovú účasť v spoločnosti získavajúcej štátne zákazky a dotácie (Babiš to zatiaľ vyriešil prevedením majetku do tzv. zvereneckého fondu, obdoby anglosaských blind trusts, ktorý spravujú jeho právnici a jeho družka).

Andreja Babiša však jeho minulosť začala doháňať. Vlani to bol prípad jeho luxusného rekreačného areálu Čapí hnízdo južne od Prahy, kde má aj svoju rezidenciu: vzniklo za prispenia európskych fondov, na ktoré zrejme – podľa zverejnených indícií – nemalo mať nárok (v období žiadosti o dotácie ho Babiš účelovo previedol na svoje deti, pretože ako súčasť miliardového holdingu by Čapí hnízdo na dotáciu pre malých a stredných podnikateľov nedosiahlo).

Tento rok ho dohnala jeho „daňová optimalizácia“: už po nástupe do politiky si nakúpil korunové dlhopisy svojho holdingu, ktorých výnos bol v tom období kvôli chybe v zákone oslobodený od daní.

Pritom nie je jasné, či ako fyzická osoba vôbec mal na nákup k dispozícii 1,5 miliardy korún alebo či išlo o fiktívnu účtovnú operáciu.

Nie je fér hovoriť, že toto každý o Babišovi vedel. Takto detailne to nevedel nikto; odkryli to až anonymné trestné oznámenia (za ktorými zrejme stoja jeho obchodní súperi), pustené do médií.

Jeden z opozičných lídrov Miroslav Kalousek presadil na rokovaní snemovne bod Daňové podvody ministra financií – a koaličná ČSSD aj KDU-ČSL ho nechali prejsť. Snemovňa schválila uznesenie, že Andrej Babiš musí svoje kauzy vysvetliť do konca apríla, inak má premiér vyvodiť dôsledky.

To ultimátum bolo od začiatku dvojsečné. Ak Babiš neurobí nič a premiér tiež nič, nebude sa už dať rozoznať, kto je Calvera a kto šerif.

Privysoké stávky

V koncovke nepochybne zohralo úlohu viac vecí naraz. Po prvé, ČSSD musela niečo výrazného urobiť, aby sa pokúsila zvrátiť doterajší vývoj preferencií. Ten je totiž stabilný: nech sa deje, čo sa deje, ANO má stále v prieskumoch okolo 30 percent, ale skôr nad nimi, zatiaľ čo druhá ČSSD okolo 20 percent, ale skôr pod nimi.

Iste to môže byť v prípade ANO vlažná podpora (zatiaľ prebehli krajské, senátne a komunálne voľby, v žiadnych Babiš neuspel tak hviezdne, ako si želal), ale kauzy na ňu zjavne nemali väčší vplyv.

Po druhé, je faktom, že v nedávnych rokoch museli českí ministri opúšťať vlády za oveľa menšie veci. Minister financií prešetrovaný pre podozrenie z dotačného alebo daňového podvodu by vo funkcii neprežil ani týždeň.

Po tretie, vo finále hrala úlohu čistá psychológia. Premiér už v závere niečo urobiť musel, aby si udržal elementárnu sebaúctu sám pred sebou. Už nestačilo len vyzvať k šetreniu políciu a finančný úrad, stávky boli privysoko.

Výsledkom bol manéver, keď šerif pripútaný retiazkou ku Calverovi zvolí skok do kaňonu.

Desaťpercentná nádej
 

Bezpochyby to nie je celkom premyslený manéver. Ale Bohuslav Sobotka tým prevzal iniciatívu a aspoň na chvíľu vyviedol z rovnováhy Miloša Zemana aj Andreja Babiša.

Pre prezidenta je dnes ťažšie ako napríklad v roku 2013 vymenovať svoju vlastnú „úradnícku“ vládu, pretože by sa mu to mohlo vrátiť o pár mesiacov v prezidentskej voľbe.

Musí prísť s konštruktívnym riešením, od čoho si za posledné roky bezmála odvykol. Andrej Babiš bol nachystaný zohrať úlohu mučeníka, ale namiesto toho mu ČSSD chystá úlohu vinníka konca vlády.

Pre opozíciu je to teraz na rýchle rozmyslenie, či nie je výhodnejšie rýchlo rozpustiť snemovňu a dosiahnuť urýchlenie volieb.

Predseda vlády mal dve možnosti, v ktorých šance na jeho úspech boli 0 percent. Zvolil tretiu, v ktorej je šanca na úspech 10 percent. To nie je veľa. Ale už sme videli aj príbehy, v ktorých niekto skok do kaňonu prežil.

Tiež ich nebolo veľa.
 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo