Vypredané koncerty nie sú moja zásluha (Texty roka)

Vypredané koncerty nie sú moja zásluha (Texty roka)

TASR - Dano Veselský

So Simou Martausovou o hudbe, sebaprijatí a normálnom živote.

(Každý člen redakcie vybral jeden svoj text, ktorý bol pre neho tento rok z nejakého dôvodu mimoriadny. Tento rozhovor vybral Adam Takáč a zdôvodnenie jeho výberu je nasledovné:

Streli sme sa začiatkom jari, pár týždňov po tom, čo absolvovala úspešné turné s jej posledným albumom. V hlave už mala ďalšie, ktoré na prelome jesene a zimy odohrala v spojení s dievčenským speváckym zborom. Pri oboch vypredávala koncertné sály po celom Slovensku. A vôbec ju to nezmenilo. V dobe, keď sa mnoho spoločensky známych osobností snaží zaujať výstrednosťou, priťahuje mladá speváčka ľudí jednoduchosťou a prirodzenosťou bez vyumelkovaných manierov. Svojimi piesňami a vystupovaním pred divákmi zapĺňa dopyt po zdravej ľudskej normálnosti, ktorá sa akoby občas z verejného priestoru vytrácala.) 

 

V jednej piesni z posledného albumu spievate „... nehrajú ma na Exprese a ktovie či budú...“. Nakoniec ste aj práve túto skladbu zaspievali na Exprese naživo. Spokojná?

(Smiech.) Keď som ju skladala, vôbec som nemala nejaký pocit smútku, že ma tam nehrajú. Skôr som to myslela ako žart. Môj cieľ to určite nebol, ale, samozrejme, som rada, tak ako každý spevák, ktorého zahrajú v rádiu. Viac sa však teším z ľudí, ktorí prídu na naše koncerty a pre ktorých môžeme hrať.

Vlani ste absolvovali už svoje tretie turné, bolo to s albumom Smej sa duša moja. Zvykli ste si už na koncertový kolobeh?

Vždy je to pre mňa v istom zmysle akoby po prvý raz, pretože pred každým vystúpením prežívam menšiu trému. Je však pravda, že som už trochu vedela, do čoho idem a nebolo pre mňa všetko nové. Bolo to zatiaľ najväčšie turné a i keď bolo krásne, občas som pociťovala miernu únavu.

Bol najnovší album v niečom hudobne špecifický?

Pri jeho tvorbe som strávila v štúdiu asi najviac času a najviac som si do toho „kecala“, z čoho asi neboli všetci okolo mňa nadšení (smiech). Na novom albume som si vysnívala veci, ktoré som si chcela presadiť. Napríklad aby v niektorej piesni zaznel kontrabas, saxofón alebo aby boli niektoré piesne čisto akustické. A takisto, že na vrchnej obálke albumu nebudem ja (úsmev).
 


 

Vaše skladby oslovujú najmä vďaka textom. Po koncertoch vidno v tvárach ľudí veľkú spokojnosť a nadšenie. Prečo sa im podľa vás páčia?

Sama som prekvapená, že sa okrem mňa nejakým zázrakom dostávajú aj k iným ľuďom. Fakt to vnímam ako dar od Boha, za ktorý nemôžem. Ja pieseň iba zložím a zaspievam, ale ak niekoho osloví, nepripisujem to sebe. Možno sú v textoch skryté moje hodnoty, ktoré sa snažím žiť a s ktorými sa stotožnia aj ďalší. Alebo keď spievam o svojich chybách a slabostiach, môžu mať dojem, že sme spoločne na jednej lodi ako normálne nedokonalé bytosti, ktoré sa chcú tešiť z bežných malých radostí.

Je neschopnosť prijať seba samých so svojimi chybami prekážkou ku šťastiu?

Určite je dôležité učiť sa sebaprijatiu. Nie je to ľahké, ale ani nemožné. Často riešime, ako mať rád tých okolo nás, ale popritom zabúdame na nás samých. Pritom aj Boh hovorí, aby sme sa okrem druhých učili milovať i seba. A vôbec to nemusí znamenať namyslenosť alebo sebeckosť. Sama sa to stále iba učím, no viem, že som na dobrej ceste. Cítim, že ak si okrem svojej slabosti uvedomím, že život je dar a musím sa mať rada, je mi lepšie. Človek má právo zakopnúť, ale nezdravý pocit viny devastuje dušu.

Svoj spev a hudbu ste viackrát definovali ako dar od Boha. Niekto by mohol tvrdiť, že ona to má ľahké, keď vie dobre spievať a darí sa jej. Čo by ste možno povedali tým, ktorí majú pocit, že v sebe žiadny dar nenašli?

Ani ja som nespievala vždy dobre, musela som chodiť na spev a pracovať na sebe. Na prvé koncerty pre asi pätnásť ľudí sme cestovali dvesto kilometrov a naším honorárom boli buchty. Mohla som si povedať, že do toho ďalej nejdem, no cítila som, že ma to napĺňa veľkou radosťou napriek rôznym okolnostiam. Ak by som na začiatku povedala, že na to nemám, hneď by som tento dar zakopala. Netreba sa vzdávať napriek nedokonalostiam a prekážkam. Myslím, že všetko sa začína túžbou, ktorá je sama osebe akoby semienkom zasiatym zhora a začiatkom určitého daru.

Človek má právo zakopnúť, ale nezdravý pocit viny devastuje dušu. Zdieľať

Je vašou ambíciou prostredníctvom pesničiek niečo odkázať ľuďom, ktorí ich počúvajú?

Niektoré skladby tak asi pôsobia, ale ide skôr o moju osobnú výpoveď toho, čo prežívam a ako vidím svet. Ak sa niekoho dotkne, ide to už mimo mňa. Nikoho nejdem moralizovať a meniť, nemám na to právo.

Máte niektorú zo svojich piesní obzvlášť v obľube?

Veľa spevákov hovorí, že ich najviac bavia najnovšie piesne. S tým sa stotožňujem. Aj teraz sa mi najviac páčia tie, ktoré si zatiaľ hrávam doma iba pre seba. Asi preto, že vyjadrujú moje aktuálne pocity a prežívanie. Ale ak by som mala nejaké vybrať, tak z posledného CD mám rada SrdciaNečakám.

Viem, že po koncertoch občas dostávate netradičné darčeky. Bolo niečo také počas uplynulého turné?

Spomínam si, že napríklad v Michalovciach sme dostali asi tridsať moravských koláčov. V jednej tolkšou som hovorila o rodine, ktorá mi sľúbila fľašu slivovice, no potom na to akosi zabudli. A práve pred pár dňami mi od nich prišla zásielka so sľúbeným darčekom (smiech). Takže aj to sa neraz pritrafí, čomu sa najmä chalani z kapely veľmi tešia (smiech). Osobne veľmi ocením, keď mi niekto prinesie med alebo hocičo, čo má z vlastnej produkcie.

Za posledné roky ste mali možnosť stretnúť viacero osobností hudobnej a spoločenskej sféry. Zaspievali ste si s Janou Kirschner, Richardom Müllerom a ďalšími. Ako sa cítite v tejto spoločnosti?

Zatiaľ som zažila naozaj veľmi príjemných ľudí. Či už Kristína, chlapci z Polemicu alebo Hexu, Beata Dubasová či Tomáš Klus. Po koncerte Richarda Müllera som šla za ním, keďže sa vďaka spoločnému duetu poznáme. Takisto ho vnímam, že napriek sláve je skromný a normálny človek.

Zaujali ste ale aj takých profíkov vo svojej oblasti ako Jan Kraus alebo Adela Banášová, s ktorými ste sa stretli viackrát v rámci rôznych akcií. Zdalo by sa, že ide v spojení s nimi o nečakanú spoluprácu, keďže sú to typologicky odlišné osobnosti...

Jana Krausa som najprv sprevádzala ako hudobný hosť po Slovensku aj v Anglicku. Je to inteligentný a vtipný človek. Keď som potom išla do jeho show, vedela som už trochu, čo môžem čakať, ale i tak som mala trochu trému. Adelku Banášovú mám veľmi rada, bola aj krstnou mamou môjho najnovšieho albumu. Je skvelý človek s krásnym srdcom, zdravým a správnym postojom k životu. Nechodíme síce spolu na kávičky, ale myslím, že vzájomne sa vždy rady vidíme. Stretávať sa s ľuďmi, či už podobnými mne, alebo aj tými, ktorí sú iní ako ja, je pre mňa obohacujúce.

Je niekto, s kým by ste si ešte rada zaspievali?

Páčilo by sa mi zahrať si so sláčikovým kvartetom. Alebo nahrať nejaký „babský“ duet.

Tí, čo vás aspoň trochu sledujú, vedia, že vašou veľkou túžbou je mať normálny život, o čom spievate v jednej zo svojich najznámejších piesní. Je táto túžba stále aktuálna? Darí sa vám ju napĺňať pri množstve povinností a živote vo veľkej Bratislave?

Stretávať sa s ľuďmi, či už podobnými mne, alebo aj inými ako ja, je pre mňa obohacujúce. Zdieľať

Keď som tú pieseň skladala, nemyslela som tým, že sa musím zavrieť do chalupy v hore, aby som našla normálny život. Každý ho môže mať tam, kde žije. Mne sa to darí aj tu v Bratislave. V súvislosti s tým ma napĺňa túžba po rodine. A verím, že budem mať i včely, o ktorých spievam. Už som si dokonca kúpila knižku na študovanie a s kamarátkou sme si vyhliadli miesto, kde ich budeme mať (úsmev).

V jednom rozhovore ste spomínali na svoje prvé vystúpenie, ktoré prišlo po výhre speváckej súťaže Gospel talent. Bolo to pre vás niečo dovtedy neznáme a mali ste asi veľkú trému. Je už dnes pre vás javisko pohodlnejším miestom?

To bolo strašné (smiech). Nevedela som ani len, čo je odposluch, a riešila som už len to, ako vyjdem po schodoch na pódium. A k tomu, že mám ešte zaspievať vlastnú skladbu a takto „zverejniť“ svoje vnútro. V tomto smere mám už dnes väčšiu istotu, no malú trému plynúcu z pocitu zodpovednosti pred divákmi prežívam ešte stále.

Vypredané koncertné sály vystavujú človeka hrozbe pýchy či akejsi dôležitosti. Ako sa proti tomu bránite?

Verím, že som si ešte o sebe nezačala namýšľať (úsmev). Vystupovanie na javisku vnímam naozaj ako dar, za ktorý nemôžem. Boh mi ho dal, no pokojne ho môže kedykoľvek vziať, pretože stať sa môže čokoľvek. Nie je to v mojich rukách, a keď si to uvedomím, nepripisujem si ani to, že je vypredané. Tí ľudia neprišli počúvať mňa, ale dar, ktorý v sebe mám, a tým sa držím pri zemi.

Nebojíte sa otvorene hovoriť, že ste veriaca. Je náročné žiť vieru v pozícii známej speváčky?

Nie, naopak, veď tu mám niekoho, o koho sa môžem oprieť, keď nevládzem alebo som smutná. Nielen v hudbe, ale aj vo vzťahoch a vôbec v živote. Mám Boha, ktorý ma potiahne a ktorý, ak bude treba, urobí aj nemožné. Často sa ma na to pýtajú, no povedať, že som veriaca, je pre mňa úplne prirodzené, tak ako keď niekto povie, že je vegetarián alebo ezoterik.

Mám Boha, ktorý ma potiahne, a ak bude treba, urobí aj nemožné. Zdieľať

V súčasnosti sa viaceré osobnosti z umeleckého sveta vyjadrujú k spoločensko-politickým otázkam. Sledujete toto dianie?

Pustite si prvú pesničku, kde spievam, že sa v politike nevyznám (smiech). Ale nie, samozrejme, zaujímam sa o to, čo sa deje. Sledujem aj aktuálnu debatu týkajúcu sa amnestií, bola som na filme Únos, no asi nie som z tých, ktorá by stála na protestoch v prvom rade ako najväčšia aktivistka.

Chodíte voliť?

Áno, keď som bola mladšia, bolo to možno len preto, lebo išli ostatní okolo mňa. Teraz sa však snažím viac sama vnímať, ako sa politici správajú, čo hovoria, čítam si ich programy a podľa toho sa rozhodujem.

Mnoho mladých ľudí odchádza do zahraničia kvôli lepším príležitostiam či pre znechutenie z toho, ako to na Slovensku funguje. Viete si predstaviť, že ak by ste nemali hudobnú kariéru, uvažovali by ste podobne?

Asi nie, Slovensko mám príliš rada. Napriek veciam, s ktorými mnohí možno nie sú spokojní, stojí mi za to ostať tu.

Čím by bola Sima Martausová, ak by nebola speváčka?

V detstve som vždy chcela byť kozmonautka. No nedávno som stretla jednu ženu pracujúcu v NASA a povedala som si, že tak na toto by som nemala. Páčilo by sa mi možno robiť s deťmi alebo - ak by to mohli robiť aj ženy - byť horskou vodkyňou.

Vyštudovali ste divadelné umenie, hrávate v hre Radošinského naivného divadla. Viete si predstaviť, že by ste ešte niekde herecky účinkovali?

Ak by prišlo niečo zaujímavé, myslím, že áno. Hudba a spievanie ma však bavia viac, lebo som pri tom sama sebou.

Kedy môžeme očakávať, že príde ďalší album?

Tento rok asi nie, keďže sme mali tri po sebe, v ktorých sme vydali albumy. No možno budúci a chcela by som, aby bol v niečom výnimočný. Mám ho už v hlave, pesničky mám zozbierané, ale mohlo by to byť menšie prekvapenie.

 

Foto: Miloš Geschwandtner a facebook Simy Martausovej

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo