V Holandsku je priveľa imigrantov, ale je dobré, že Wilders pohorel

V Holandsku je priveľa imigrantov, ale je dobré, že Wilders pohorel

Geert Wilders, foto TASR/AP

Rozhovor s Kamilou Straatsburg Sajmerovou, Slovenkou žijúcou v Holandsku, o tamojšom multikulturalizme a včerajších voľbách, v ktorých utrpel debakel nacionalista Geert Wilders.

Kamila Straatsburg Sajmerová žije dlhé roky v Holandsku, kde pozná život vo veľkomeste aj na vidieku.

V rozhovore pre Postoj vysvetľuje, prečo vo včerajších voľbách dopadol tak zle radikál Geert Wilders, ktorý navrhuje zákaz Koránu či vystúpenie z EÚ, prečo sa, naopak, darilo premiérovi Ruttemu, aké je spolužitie medzi Holanďanmi a moslimskými imigrantmi a ako sa zmenilo tamojšie chápanie multikulturalizmu.  

Geert Wilders už od utečeneckej krízy v roku 2015 posilňoval, dlho sa dokonca zdalo, že vo voľbách môže získať viac ako 20 percent a vyhrať. Jeho politika teda oslovovala nemalú časť Holanďanov, napokon však prepadol. Prečo?

Myslím, že sa tak stalo z rozličných dôvodov. Wildersovi rozhodne značne poškodil jeho výrazne pozitívny postoj k Trumpovi. Takisto mu nepomohlo, že sa prakticky nezúčastnil na volebnej kampani ani na debatách.

Na poslednú chvíľu odriekal účasť na debatách s politickými protivníkmi, obvykle s výhovorkou, že mu ide o bezpečnosť. Tesne pred voľbami nastal rozruch okolo člena jeho ochranky, ktorý podával informácie o Wildersovej agende tretím osobám, a takisto platí, že sa až priveľmi spoľahol na sociálne médiá.

Dá sa tiež povedať, že Holanďania vo finále nemali chuť na experiment s holandským Trumpom? Alebo malo na výsledok zásadný vplyv aj to, že liberálny premiér Mark Rutte sa v samom závere kampane ocitol v nevídanom konflikte s tureckým prezidentom Erdoganom, keď vystupoval ako ochranca holandských záujmov?

Konflikt s Erdoganom, pri ktorého riešení adekvátne a rázne zasiahol Rutte, Wildersovi tiež neprospel. Navyše jeho návrhy zakázať Korán v Holandsku sa rovnako nestretali s dobrou odozvou.

A opozícia sústavne poukazovala na to, že Wildersov volebný program sa zmestí na jednu stranu A4 a pritom polovica bodov je nerealizovateľná, pretože ich zakazuje ústava.

Je zaujímavé, že uspeli pravicoví liberáli premiéra Rutteho, ktorý priamo oslovoval tvrdšou rétorikou Wildersových sympatizantov, ale aj proimigračné liberálno-zelené strany. Znamená to, že Holandsko je dnes rozdelené – na tých, ktorí sa imigrácie veľmi boja a majú pocit, že v Holandsku je už moslimov príliš veľa, a na tých, ktorým imigrácia neprekáža a vnímajú ju, naopak, ako plus pre krajinu?

Už dlho pred voľbami sa Rutte, aj keď oveľa jemnejším výrazivom, priklonil k niektorým Wildersovým myšlienkam. V jednom televíznom vystúpení jasne povedal, že kriminálne živly medzi mladými Maročanmi a Turkami sa buď prispôsobia holandským zákonom, alebo budú vyhodené z krajiny.

Šikovne teda preložil niektoré populistické ideály do umiernenej rétoriky, ktorá oslovila mnohých.

Už dlho pred voľbami sa premiér Rutte, aj keď oveľa jemnejším výrazivom, priklonil k niektorým Wildersovým myšlienkám. Zdieľať


Holandsko je však naozaj momentálne rozdelená krajina. Rozdiely sú veľké medzi vyššie vzdelanými a nízko vzdelanými, medzi pracujúcimi a nezamestnanými, medzi veľmi bohatými a veľmi chudobnými. A podľa toho sa mení názor na imigrantov aj na členstvo v EÚ.

Tí, ktorí sú sami v pohode, imigrantov v podstate vítajú, nie tých ekonomických, ale určite tých, ktorí utekajú pred vojnou a násilím. Tí, ktorí sami majú málo, poukazujú na to, že Holandsko patrí Holanďanom a že peniaze použité na bývanie a podporu utečencov sa mali použiť pre „vlastných ľudí“.

Je Wilders aj napriek tejto nečakanej volebnej prehre dlhodobým symbolickým víťazom v tom zmysle, že podobne ako v roku 2002 zavraždený Pim Fortuyn núti politický establišment, aby prijímal tvrdé azylové a imigračné zákony a aby sa zastavil prílev migrantov?

Wilders má v 17-miliónovom Holandsku zhruba 1,5 milióna sympatizantov. V demokracii, akou je tá holandská, nie je mysliteľné, aby sa názor toľkých ľudí ignoroval.

Tvrdšie azylové a imigračné zákony si však vynúti nie Wilders, ale EÚ a celková situácia v Holandsku, kde sa už pomaly naozaj nedá dýchať. Je to veľmi malá krajina, a predsa sústavne prijíma utečencov a poskytuje azyl.

V Holandsku je sa už pomaly naozaj nedá dýchať. Je to veľmi malá krajina, a predsa sústavne prijíma utečencov a poskytuje azyl. Zdieľať


Pri prijímaní nových imigrantov – a blíži sa nová, veľká vlna imigrantov z Afriky – bude musieť vláda vyjednávať s inými krajinami a hľadať nové riešenia, nie vďaka Wildersovej nenávistnej politike, ale pretože staré riešenia už nie sú dostačujúce.

Hovoríte, že v malom Holandsku sa už nedá dýchať, súčasne vítate, že protiimigračný líder Wilders utrpel takú prehru?

Áno, pretože Wildersove myšlienky nebudujú, ale rozvracajú, vyrábajú konflikty, podporujú nenávisť.

Holandsko včera dokázalo, že zdravý rozum zvíťazil, že nie sme nepriatelia, iba ľudia, ktorí musia spolu riešiť problémy, ktoré sa na tejto preplnenej a týranej planéte budú vyskytovať čoraz častejsie.

Aká je vlastne podoba dnešného holandského multikulturalizmu? Kedysi panovala predstava, že každá prisťahovalecká skupina je sama osebe obohatením pre svoju inakosť, neskôr aj politici ako Angela Merkelová povedali, že takto chápaný projekt multikulti zlyhal. Preto sa začal klásť veľký dôraz na integráciu a takzvanú „Leitkultur“, teda určujúcu národnú kultúru. Je to aj príbeh Holandska posledného desaťročia?

Rozhodne je to aj príbeh dnešného Holandska. Uzavreté skupiny imigrantov, ktorí po rokoch ešte stále neovládali holandský jazyk, sú minulosťou.

Dnes majú hlavné slovo asimilácia a integrácia. Immigranti sa musia zúčastňovať na reintegračných kurzoch, ktoré si musia aj sami zaplatiť. Cieľom je čo najskôr a čo najlepšie zapadnúť medzi pôvodné obyvateľstvo.

Už v azylových centrách pre utečencov chodia deti do holandskej školy a dobrovoľníci tam vyučujú holandskú reč, zvyklosti a obyčaje, trikrát do týždňa sa varia holandské jedlá.

V Holandsku žijú státisíce moslimov z Turecka, Maroka či Tuniska. Čo sa dá povedať o ich súčasnom spolužití s Holanďanmi?

Spolužitie s Turkami, Maročanmi a imigrantmi z ostatných moslimských krajín je pokojné, mnohí sú už treťou generáciou žijúcou v Holandsku.

V rokoch krízy bola situácia sem-tam trocha napätá, išlo o skupiny mladých, nezamestnaných Maročanov, ktorí sa dali na kriminálny chodníček. Celkovo kríza situáciu zhoršila, vtedy vždy platí, že ak pôvodní obyvatelia nemajú toľko ako predtým, hľadajú skupiny, ktoré by za to mohli byť eventuálne zodpovedné.

Spolužitie s Turkami, Maročanmi a imigrantmi z ostatných moslimských krajín je pokojné, mnohí sú už treťou generáciou žijúcou v Holandsku. Zdieľať

A populisti takú situáciu nezabudnú využiť. Nespokojnosť sa neobrátila iba voči moslimom, ale aj voči globalizácii a prítomnosti tisícok robotníkov z krajín EÚ, ktorí pracujú za polovicu až tretinu holandskej mzdy.

Nebude však teraz rásť odpor Holanďanov voči domácim Turkom?

Konflikt s Erdoganom vyvolal mnoho emócií, jeho osočenie Holandska a otrasné výroky sa ľudí veľmi dotkli, ale nevyvolali zatiaľ vlnu nenávisti voči Turkom, ktorí tu už roky žijú.

Čo znamená výsledok týchto volieb pre budúcnosť Holandska?   

To, že Holandsko sa zjavne priklonilo k pravici. Najväčšiu stratu utrpela PVDA, ľavicová strana pre pracujúcich.

Budúca politika bude závisieť od toho, aká vládna koalícia sa sformuje. V Holandsku totiž nikdy nevládne iba jedna strana samostatne, koalícia musí mať spolu 76 kresiel, najväčšia strana je Rutteho VVD, ktorá vyšla z volieb s 33 kreslami. Žiadna strana nechce vládnuť spolu s Wildersom, takže aj napriek tomu, že má druhú najväčšiu stranu, nebude vo vláde a nezíska tak žiadnu skutočnú moc a vplyv.

Teraz ide o to, s kým sa Rutte spojí do vládnej koalície a to môže byť ešte veľmi zaujímavé, pretože medzi stranami je veľmi malý rozdiel v počte kresiel.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo