Prečo česká pravica prehráva s Babišom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo česká pravica prehráva s Babišom

Andrej Babiš, FOTO TASR - Michal Svítok

Neveril som, že by mohol mať v Česku úspech politik takého zreteľne mečiarovského typu. Podcenil som premenu doby.

Ešte pred desiatimi rokmi bol svet zrozumiteľný. V českých voľbách v roku 2006 získali občianski demokrati 36 percent a sociálni demokrati 32 percent. Všetko nasvedčovalo tomu, že smerujeme k systému dvoch blokov, ktoré sa budú striedať tak, ako sa strieda nádych a výdych.

Zdalo sa to ako logika dejín. Bol to však omyl.

Podobný výsledok sa od toho obdobia už nikdy nezopakoval. Naopak, s každými ďalšími voľbami (2010 a 2013) pribúdala entropia a ubúdalo pravo-ľavé delenie. V tomto volebnom roku sa česká pravica nemôže nadýchnuť. Kedysi mocná ODS je dnes vďačná za 10 percent, kedysi nádejnej TOP 09 teraz dokonca jeden prieskum veštil prepad pod kritickú 5-percentnú hranicu.

Zato neukotvené hnutie ANO česko-slovenského magnáta Andreja Babiša berie voličov všetkým a v prieskumoch sa drží na úrovni okolo 30 percent.

Čo robí pravica tak zle? Pre odpoveď je potrebné začať ľavicou.

Czech First
 

Český server Neovlivni.cz priniesol nedávno rozhovor s veteránom politických kampaní Jakubom Horákom. Začínal v brandži v čase, keď mladší čitatelia týchto riadkov ešte neboli na svete (robil kampaň pre Mariána Čalfu v posledných federálnych voľbách 1992), roky číta detailné interné prieskumy volebných štábov. Horák to vidí až fatalisticky, akoby sa zmenil zeitgeist: „Všade vo svete si teraz voliči vyberajú do čela štátu silných a odolných jedincov, v tejto dobe ide o moc, nie o myšlienky. Ľudia majú pocit ohrozenia, akoby sa malo schyľovať k vojne.“

Vlani si ho najali vládni sociálni demokrati, aby im pomohol nájsť vymedzujúcu tému proti ich koaličnému partnerovi Babišovi. Takáto téma skutočne existuje; ale aj ČSSD váha, ako silno ju použiť. Pretože sa dá zhrnúť do sloganu „Czech First“ – Česko na prvom mieste.

Jakub Horák: „Všade vo svete si teraz voliči vyberajú do čela štátu silných a odolných jedincov, v tejto dobe ide o moc, nie o myšlienky. Ľudia majú pocit ohrozenia, akoby sa malo schyľovať k vojne." Zdieľať

Ako hlavný motív tohtoročných volieb sa javí zvýšenie životnej úrovne. Preto má dobrú odozvu odborárska kampaň „Koniec lacnej práce“; preto ide o Babišovo najslabšie miesto, lebo platy v jeho vlastnom impériu Agrofert patria k obzvlášť nízkym.

Keď Horák pre volebnú kampaň skúmal negatívne postoje k migrácii, predpokladal, že ľudia majú najmä obavu z príchodu cudzorodých kultúr. Lenže voliči českej ľavice prejavovali rovnako veľkú nechuť aj k tomu, že by vláda pomáhala na mieste, teda prispievala na utečenecké tábory v Jordánsku. Nechceli ani jedno – už sme pomáhali dosť, teraz chceme platy ako v Nemecku! A preto je ČSSD v rozpakoch: posledné roky sa snažila vystupovať ako strana solidarity, minimálne európskej.

O podobných zisteniach hovoril nedávno pre spravodajský server Seznam.cz 33-ročný predseda Strany zelených Matěj Stropnický. Aj on dúfal, že budú zaujímaví ako mladá moderná ľavica, ktorá obhajuje chudobných a vylúčených: „Ale medzi nami a týmito ľuďmi leží dnes celkom hlboká priekopa týkajúca sa migrácie.“ Zelení sa stále motajú okolo dvoch percent a Stropnický sa úprimne vyznal, že by ich „veľmi rád viedol v čase Nečasovej vlády“ (2010 – 2013), keď ešte boli „konflikty v spoločnosti podstatne jasnejšie identifikovateľné na ľavo-pravej osi.“

Keď stačila upokojujúca nuda

Keby platili staré pravidlá hry, už by pravica stúpala, ako keď potápača vynáša vztlak.

V čele ODS je dnes profesor politológie Petr Fiala, vzor konzervatívnosti a kompetencie – hlboko veriaci juhomoravský katolík a bývalý rektor Masarykovej univerzity v Brne. Možno nemá práve charizmu (iný reklamný expert nedávno jedovato utrúsil čosi o „uspávačovi hadov a ničiteľovi poletujúceho hmyzu odoberaním životnej energie“).

Ale nezvíťazil vari Petr Nečas v roku 2010 s 20 percentami práve preto, že sa v rozjatrenej dobe zdal takým upokojujúco nudným?

Ak by si, naopak, volič prial niekoho agresívnejšieho, na čele TOP 09 stojí najlepšie diskutér českého parlamentu Miroslav Kalousek. Aj za Fialovým chrbtom stúpa v ODS Václav Klaus junior, ktorý sa s potešením vymedzuje proti všetkým témam „progresívne novej ľavice“.

Euroskeptická ODS aj proeurópska TOP 09 majú zrozumiteľné hodnotové ukotvenie. Kalouskova strana teraz predstavila dlhodobý program až do roku 2030. Iste, nie je v ňom nič, čo by strhávalo davy k potlesku postojačky, podľa očakávania kladie dôraz na vzdelanie a modernizáciu, ale nie je to vari kontrast proti ANO, ktorého programom je to, čo akurát ráno napadlo 100-percentnému akcionárovi strany?


Miroslav Kalousek v čase, keď sa jeho TOP 09 ešte darilo. Ako minister financií na summite EÚ s dánskou ministerkou hospodárstva Margrethe Vestagerovou. Foto TASR/AP


Napriek tomu ďalej trvá Babišova víťazná vlna. Tak ako v prvej časti volebného obdobia vysával hlasy sklamaných voličov pravice, vlani k nemu v krajských voľbách prechádzali voliči ľavice vrátane komunistov. Teraz v januári mu prieskumy veštia víťazstvo s desaťpercentným náskokom.

Najsilnejší samec v tlupe
 

Iste mu v tom pomáha jeho zdanlivo neobmedzený rozpočet na kampane, vďaka ktorému si môže dovoliť špičkových expertov na PR aj správu sociálnych sietí. Isteže mu jeho mediálny holding zahŕňajúci kľúčové denníky MF Dnes a Lidové noviny, server iDnes.cz a najpočúvanejšie radio Impuls ide po ruke až desivým spôsobom (v minulom semestri som na pražskej Fakulte sociálnych vied UK viedol seminárny projekt mladých žurnalistov, ktorý doložil sústavne pozitívne referovanie o ministerstvách ANO).

Ale Andrejovi Babišovi sa darí byť opozíciou vo vnútri vlády aj celého systému – byť naraz zodpovedným hospodárom proti ľavicovému „rozhadzovaniu“ aj ochrancom chudobných proti „bezcitnej“ pravici. Aj vďaka tomu v ňom ľudia cítia najsilnejšieho samca v tlupe, akému sa teraz žiadny iný nevyrovná.

V Babišovi ľudia cítia najsilnejšieho samca v tlupe, akému sa teraz žiadny iný nevyrovná. Zdieľať


Neveril som, že by v Česku mohol mať úspech politik takéhoto zreteľne mečiarovského typu. Zdalo sa mi, že Česi by Babiša rýchlo prekukli: jeho čisto inštrumentálny, chladný prístup k ľuďom, jeho hrubosť a ľudskú plochosť, jeho hltavý prístup k majetku a moci. Podcenil som premenu doby.

Možno je teraz potrebné len trpezlivo prečkať štyri roky jeho vládnutia, pretože očakávaný budúci premiér, našťastie, nemá žiadnu agendu, ktorú by chcel Česku trvalejšie vtlačiť (potom by krajina mohla vyplávať bez väčšieho poškodenia).

Možno narastajúca miera entropie jeho stranu roztrhne (ako sa to občas stáva pri hnutiach vodcovského typu). A možno Babiša skrotí kultúra pravidiel a koaliční partneri (takže sa na jeseň nečudujme, kto všetko bude pod zámienkou „krotenia miliardára“ stáť vo fronte na koalíciu s ANO).

Potom by sa mohlo pozvoľna obnoviť pravo-ľavé striedanie pri moci. Ale poctivo povedané, teraz v januári 2017 nie sú vôbec žiadne známky jari v dohľade.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo