Po schodoch kráča človek k chrámu (Jaroslav Rezník)

Jaroslav Rezník
Po schodoch kráča človek k chrámu

(ku Kostolu sv. Ondreja v Ružomberku)


Po schodoch kráča človek k chrámu
a dvíha hlavu k nebesiam,
po schodoch kráča človek k chrámu
a vtedy vie, že nie je sám.

Po schodoch kráča človek k zvonom,
čo volajú ho k oltáru,
po schodoch kráča človek k láske,
čo dostal s vierou do daru.

Po schodoch kráča človek k piesni
a ku chorálu organu,
a tí, čo veria jeho tónom,
naveky živí zostanú.

Po schodoch kráča človek k Slovu
v pokojnej, tichej dôvere;
kto dotkne sa ho svojím žitím,
zaklopať môže na dvere.


Jaroslav Rezník (1942), básnik, autor literatúry faktu a literatúry pre deti, dramatik, scenárista, autor bábkových hier, editor, redaktor a publicista, píše poéziu, ktorá sa opiera „o tradíciu ľudskej práce a činu, o tradičné ľudské hodnoty, akou bola viera v človeka, ktorá bola vierou nielen vo vlastné schopnosti, ale aj v nadprirodzeno“. (Tomáš Winkler: S hlbokou vierou v človeka, doslov k zbierke Tajomstvo priamky, Matica slovenská, Martin 2007).

Pripájam ešte jedno konštatovanie T. Winklera z citovaného doslovu, ktoré stojí za povšimnutie: „Je veľmi málo slovenských básnikov, ktorí nepodľahli ideologickému tlaku minulého režimu a môžu celé svoje básnické dielo vydať bez akejkoľvek autocenzúry aj dnes. Jaroslav Rezník patrí k takým básnikom.“

Text básne Po schodoch kráča človek k chrámu som vybral z vydania Jaroslav Rezník: S prestrelenou ružou v erbe (vyšlo v edícii Knižnica Rozhľadov po kultúre a umení č. 38, vydavateľ a tlač: Ján Šindléry – TESFO, Ružomberok 2012).