Najviac dobra, ako sa dá 

Ekonóm Martin Filko bol držiteľ doktorátu z Univerzity v Rotterdame, pracoval ako poradca niekoľkých ministrov, bol hlavným analytikom ministerstva financií. Tragicky zahynul vo veku 35 rokov na Veľkonočný pondelok tohto roku. Počas svojej kariéry napísal desiatky článkov a blogov, výber ktorých vyšiel v knižnej podobe Svet podľa Filka.

Z takého krivého dreva, ako je človek, nemožno vyrezať nič celkom rovné – napísal pred štvrťtisícročím Immanuel Kant. Dokonale rovné zrejme nie, no ani navždy pokrútení byť nechceme. Ani žiť v pokrivenej krajine. Primälo ma to rozmýšľať o dvoch praktických otázkach účinné ho altruizmu. 

Prvá vyvstala z tézy, ktorou som nedávno provokoval slovenskú debatnú asociáciu. „Čo ak,“ pýtal som sa ich aj seba, „je aspoň pre niekoho najúčinnejším spôsobom pomoci svetu práca v lepších častiach verejného sektora? Pri všetkých kompromisoch a obmedzeniach, nedá sa tak aspoň niekedy urobiť najviac dobra?“ 

Samozrejme, ak má človek výnimočný talent – na tanec, matematiku, výskum rakoviny – najviac ostatným pomôže jeho rozvíjaním, kdekoľvek ho zavedie. No ak je skôr mierne nadpriemerne obdarovaný generalista, darmo mu je hniť v banke alebo poisťovni.

Na ministerstve, v škole alebo v polícii môže sledovať podobné ciele ako treťosektorový aktivista. S vyšším vplyvom na okolie než organizovaním petícií. No za cenu práce v prostredí, kde je normou zotrvačnosť a v lepšom prípade plnenie formálnych pravidiel. 

Tým sa dostávame k druhej otázke. Predpokladajme, že úlohou štátu – a celého verejného priestoru – je naprávať zlyhania trhov a komunít. A poskytovať občanom tovary, služby a ochranu, ktoré by súkromne získať nevedeli. 

Minimálne pravidlo „súladu so zákonom“ potom vôbec nestačí. Ak chceme najviac dobra, rozhodnutia všetkých úradníkov a verejných činiteľov musia byť najlepšou z možných alternatív. Po férovom zohľadnení všetkých záujmov.

Aplikácia takejto filozofi e nebude jednoduchá, ani keď sa postupne presadí v mysliach verejnosti, politikov a úradníkov. Nájsť najlepšie riešenie je často veľmi ťažké, fi lozofi cky aj prakticky. Aj neskorumpovaná organizácia môže byť veľmi neefektívna, ak robí veci, ktoré by nemala. Konkrétny spôsob výstavby diaľnice môže byť najvýhodnejší, ale ešte lacnejšia a ekologicky šetrnejšia môže byť električka. 

Prínosy a náklady verejných politík navyše dopadajú nerovnomerne. Osemročné gymnáziá môžu pomôcť najnadanejším, ale na úkor zaostá vania priemerných. A zistiť všetky nezamýšľané vplyvy napríklad energetických regulácií je dopredu často nemožné. Dobre fungujúce krajiny investovali veľa úsilia, vďaka ktorému vedia robiť lepšie rozhodnutia, a poučiť sa zo zlých. Vždy bude veľký priestor na politiku, no môže byť omnoho informovanejšia. Odkedy som o tom písal naposledy, tvrdo na tom pracujeme. Aby sme vedeli urobiť najviac dobra, ako sa dá.