Členské štáty Európskej únie sa zatiaľ nedohodli na 21. balíku sankcií proti Rusku. Sporným bodom zostáva požiadavka Grécka týkajúca sa pokračovania tranzitu ruského skvapalneného zemného plynu do krajín mimo EÚ. Rokovania budú pokračovať. 

Stáli predstavitelia krajín pri EÚ sa však zhodli na predĺžení platnosti cenového stropu na ruskú ropu vo výške 44 dolárov za barel do 23. júla. 

Dohoda na dočasnom zmrazení cenového stropu prišla len niekoľko hodín pred termínom, po ktorom by podľa platných pravidiel EÚ automaticky vzrástol zo súčasných 44 na približne 58 dolárov za barel. 

Vyšší limit by umožnil Rusku zvýšiť príjmy z exportu ropy, keďže svetové ceny komodity v poslednom období vzrástli v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Európska komisia preto presadzovala, aby nový sankčný balík zachoval súčasný cenový strop aj na ďalšie obdobie a zabránil Moskve profitovať z rastu cien ropy. Cenový strop zakazuje európskym spoločnostiam poskytovať služby, ako je poistenie či preprava, tankerom prevážajúcim ruskú ropu predanú nad stanovený limit.

„Aby sa zabránilo podstatnému zvýšeniu stropu na predaj ruskej ropy od štvrtka, Coreper (Výbor stálych predstaviteľov členských štátov pri EÚ, pozn. TASR) sa dohodol na zmrazení súčasnej výšky do štvrtka 23. júla. Dovtedy sa Coreper pokúsi nájsť riešenie pre problém Grécka a súčasne dohodnúť celý 21. balík,“ ozrejmil pre TASR zdroj oboznámený s rokovaniami.

Ako minulý týždeň informoval portál Euractiv.com, Atény podmieňujú svoju podporu zmrazenia cenového stropu ústupkom, ktorý by im umožnil pokračovať v tranzite LNG do krajín mimo EÚ.

Portál avizoval aj ďalšie zmiernenie opatrení navrhnutých Komisiou. Spornými bodmi sú napríklad zaradenie moskovského pravoslávneho patriarchu Kirilla na sankčný zoznam, obmedzenia dovozu ruských rýb či sprísnenie vízových pravidiel pre Rusov zapojených do vojny na Ukrajine.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová po pondelkovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí uviedla, že členské štáty sú k dohode blízko a cieľom je zachovať jednotný postup Únie voči Moskve.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Marek Eštok po zasadnutí uviedol, že navrhovaný súbor reštriktívnych opatrení neobsahuje nič, čo by bolo proti ekonomickým záujmom Slovenska.