Fico odstavil splnomocnenca Daška Peniaze pre Rómov bude po novom prerozdeľovať šéf úradu vlády Gedra

Úrad vlády splnomocnenca pre rómske komunity prichádza o jednu zo svojich hlavných kompetencií. Premiér mu odoberá možnosť rozhodovať o európskych peniazoch určených pre Rómov. Ide o viac ako 400 miliónov eur.

Robert Fico presúva zodpovednosť za financie na vedúceho úradu vlády a svojho blízkeho človeka Juraja Gedru. 

„Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity stráca možnosť prerozdeľovať peniaze,“ uviedla hovorkyňa úradu Miriam Žiaková.

„Poslanci schválili zmenu kompetenčného zákona, kde je v odôvodnení vysvetlené, že štatutárom bude úrad vlády a nie úrad splnomocnenca.“ 

Úrad vlády tvrdí, že prax posledných rokov ukázala, že súčasné nastavenie spôsobovalo právnu neistotu a nejednoznačné určenie zodpovednosti. Zmena má prispieť „k eliminácii nejasného určenia zodpovednosti a výkonu kompetencií v oblasti poskytovania príspevkov z fondov Európskej únie, a to najmä vo vzťahu ku kontrolným a dozorným orgánom“.

Mal silnejšie kompetencie

Úrad rómskeho splnomocnenca mal od roku 2022 silnejšie právomoci ako v minulosti. Dostal totiž kompetenciu rozhodovať o európskych peniazoch, ktoré mal prerozdeliť na pomoc sociálne vylúčeným skupinám. 

Väčšina z takmer pol miliardy eurofondov, ktorú mal Daško na starosti, je už alokovaná. Finálny podpis pre organizácie, ktoré budú implementovať jednotlivé projekty však už bude Gedra.

Opozícia sa teraz hnevá, že o financiách bude rozhodovať človek, ktorý nemá s rómskou problematikou nič spoločné.

Podľa Hnutia Slovensko je čerpanie eurofondov pre Rómov ohrozené. SaS sa pýta, čo bude s množstvom ľudí, ktorí sa tejto agende na úrade splnomocnenca venovali.

Po voľbách v roku 2023 sondovala Ficova koalícia aj v opozičných radoch, či by nemal niekto o pozíciu rómskeho splnomocnenca záujem. Pýtala sa napríklad poslanca za SaS Vladimíra Ledeckého a bývalého splnomocnenca Ábela Ravasza, ktorý kandidoval za SaS vo voľbách, no do parlamentu sa nedostal. Nebolo by to prvý raz, čo Smer dal tento post opozícii. V roku 2012 ho dostal Peter Pollák z OĽaNO.

Napokon si do pozície v novembri 2023 vybral Alexandra Daška, ktorý kandidoval za Smer vo voľbách v rokoch 2016 aj 2020. Bol známy ako huslista vo vlastnej kapele Gypsy Music.

Vyrastal v osade a pochádza z trinástich detí. Dostal sa na konzervatórium v Žiline, neskôr študoval hudobnú pedagogiku na univerzite v Banskej Bystrici.

Pracoval ako pedagóg, komunitný pracovník, založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, ktorá mala aj deťom zo sociálne vylúčeného prostredia pomôcť prekonať rozdiely vďaka hudbe. Od roku 2014 je členom Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny pri úrade vlády. 

Denník N upozornil na jeho náklonnosť k Rusku a jeho kultúre. Jeho manželka Oľga Dašková pochádza z Ruska a vedie občianske združenie Rossija. K téme vojny sa však vyjadrovať nechcel.

Státisíce pre blízke združenie

Daško čelil v poslednom období viackrát kritike zo strany opozície. 

Naposledy vyvolali otázky dotácie za státisíce eur pre občianske združenie LAVUTA, ktoré Daško v minulosti založil a viedol. Po tom, čo nastúpil do funkcie splnomocnenca, prebrala vedenie združenia jeho manželka Oľga Dašková.

Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša udelilo združeniu LAVUTA minulý rok v novembri 749-tisíc eur. „Pýtam sa, ak toto nie je učebnicový príklad korupcie a klientelizmu, tak potom čo to je?“ komentoval Ledecký z SaS.

Pridelenie peňazí od ministra práce Erika Tomáša prišlo krátko po tom, čo Daško verejne podporil jeho projekt „Práca namiesto dávok“.

Išlo o projekt „Šanca na zmenu pre neaktívnych NEET“ financovaný z verejných zdrojov. Cieľom je zapojiť 170 mladých ľudí, pričom reálne zamestnanie má podľa Hnutia Slovensko získať 17 z nich. „V prepočte to znamená viac ako 44-tisíc eur na jedno pracovné miesto,“ uviedlo hnutie.

Daško sa bránil, že od nástupu do funkcie nepôsobí v žiadnych organizáciách, ktoré dostali peniaze z verejných zdrojov.

Problém nevidelo ani ministerstvo práce. Projekt podľa rezortu splnil všetky podmienky. „Zároveň projekt prešiel transparentným procesom posudzovania a schvaľovania prostredníctvom externých odborných hodnotiteľov,“ dodalo ministerstvo.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Občianske združenie LAVUTA v reakcii pre JOJ 24 uviedlo, že práca s mladými ľuďmi vyrastajúcimi v generačnej chudobe je mimoriadne náročná a vyžaduje si dlhodobé odborné pôsobenie. Združenie zároveň odmietlo spochybňovanie práce svojich zamestnancov. „Sociálni pracovníci, ktorí pracujú na tomto projekte, sú skutočnými odborníkmi s dlhoročnou praxou,“ uviedlo.

Podľa združenia projekt nemožno hodnotiť len cez počet zamestnaných. „Nie je to o zamestnaní len 17 mladých ľudí zo 170. Je to odborná práca so 170 rodinami.“

Hnutie Slovensko v súvislosti s Daškom, hovorilo aj o tom, že osoby z jeho okolia majú pôsobiť v štruktúrach organizácií napojených na ruské prostredie a podporujúcich politiku Ruskej federácie či separatistické republiky na Ukrajine.

„Oľga Dašková pôsobí v štruktúrach ruských krajanských organizácií a verejne deklarovala zodpovednosť za takzvanú vojensko-patriotickú činnosť. Organizácie, s ktorými bola spojená, vyjadrili podporu separatistickým republikám na Ukrajine a bezvýhradne podporili rozhodnutia Vladimira Putina, pričom používali rétoriku zhodnú s ruskou propagandou,“ tvrdí Hnutie Slovensko.

Neefektívne projekty

Pochybnosti vyvolávali v uplynulých mesiacoch aj iné projekty, na ktoré dával Daško peniaze.

Hnutie Slovensko aj SaS upozorňovali pred pár mesiacmi napríklad na Národný projekt Zamestnanosť v hodnote 17 miliónov eur.

„Do projektu sa má zapojiť približne 200 účastníkov v 140 obciach. To je jeden alebo dvaja ľudia na obec. Prepočet vychádza približne na tritisíc eur mesačne na jedného účastníka počas viac ako dvoch rokov, bez vytvorenia trvalého pracovného miesta a bez akejkoľvek kvalifikácie,“ upozorňoval poslanec Vladimír Ledecký z SaS s tým, že za tieto peniaze by sa dali riešiť reálne problémy v obciach.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Za 17 miliónov eur by sa dala riešiť voda, kanalizácia či školy. Namiesto toho peniaze skončia na prevádzke a platoch školiteľov.“

Hnutie Slovensko vtedy uviedlo, že projekt počíta so zaškolením dvesto Rómov z marginalizovaných komunít v rámci 39-hodinového tréningu mäkkých zručností, po ktorom účastníci získajú certifikát.

Tento projekt vznikal podľa nich potichu, bez odbornej diskusie, bez spolupráce so starostami a ľuďmi z terénu. Napokon ho odmietlo aj ZMOS.

„V tejto krajine dnes stojí 39 hodín tliachania o komunikácii viac ako mesačná práca lekára alebo učiteľa. To je výsmech ľuďom, ktorí zápasia s drahotou, a zároveň to posilňuje nebezpečný naratív, že Rómovia majú všetko zadarmo – hoci z tohto projektu nebudú mať nič,“ povedala poslankyňa Anežka Škopová.

Opozícia dlhodobo kritizovala, že európske peniaze určené na zlepšenie životných podmienok v rómskych komunitách sa míňajú nezmyselne a idú na projekty, ktoré nemajú vplyv na zlepšenie situácie v osadách.

„Vytvárajú sa tu nejaké mäkké projekty, rôzne školenia, vzdelávacie kurzy či aktivity, ktoré však reálne Rómom nepomáhajú, a jednoducho sa tu vytvárajú možnosti na to, aby sa tieto peniaze zneužívali,“ uviedol poslanec Peter Pollák ml.