Pred summitom NATO Už nie je čas na slabé kroky, vyhlásil Zelenskyj. Závery rokovania podporí aj Slovensko, avizuje Pellegrini

Dianie sledujeme online

10.44 Prezident Peter Pellegrini sa pred odchodom na summit NATO stretol s premiérom Robertom Ficom a ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom. Tvrdí, že všetci traja sa zhodli na tom, že Slovensko podporí závery summitu, prípadné finančné záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci Ukrajine však podľa jeho slov zostávajú na individuálnom rozhodnutí členských štátov a nepredstavujú záväzok pre všetkých spojencov.

„Slovensko podporí závery summitu NATO, zároveň však naďalej platí, že sa nebude podieľať na ďalších finančných príspevkoch ani pôžičkách určených na vojenskú pomoc Ukrajine,“ uviedol prezident.

Hlava štátu zároveň informovala, že Fico jej odovzdal list generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Ten podľa prezidenta potvrdzuje, že ustanovenia záverov summitu nezaväzujú Slovensko podieľať sa na financovaní ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine a že prípadné príspevky zostávajú na individuálnom rozhodnutí jednotlivých členských štátov.

Prezident zároveň zdôraznil, že Slovensko bude aj naďalej pokračovať v pomoci Ukrajine v humanitárnej oblasti, pri podpore energetickej infraštruktúry a poskytovaní nesmrtiacich systémov. Pokračovať budú aj spoločné rokovania vlád Slovenskej republiky a Ukrajiny, pričom najbližšie je plánované po letných mesiacoch vo Ľvove.

10.20 „Odkaz Putina pre Ankaru je jasný: namieri balistické rakety na spiace deti a bude v zabíjaní pokračovať, pokiaľ to bude možné. Ako na to zareagujú lídri Aliancie? Už nie je čas na slabé kroky,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti odkaz spojencom pred nadchádzajúcim summitom NATO v Ankare.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po ďalšom rozsiahlom ruskom útoku na Kyjev vyzval spojencov na prijatie ráznych rozhodnutí. Nočný raketový a dronový útok na ukrajinskú metropolu a okolie si vyžiadal najmenej 14 obetí a desiatky zranených.

„Pre svet, a predovšetkým pre Ameriku a našich európskych partnerov, je mimoriadne dôležité, aby zo summitu NATO v Ankare vzišli silné rozhodnutia na podporu našej protivzdušnej obrany a tým aj na ochranu životov bežných ľudí... Spojené štáty a Európa majú dostatok sily na to, aby tento teror zastavili,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Od spojencov opätovne žiada dodávky rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Na posilnenie podpory Ukrajiny apeloval aj minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Odkaz Putina pre Ankaru je jasný: namieri balistické rakety na spiace deti a bude v zabíjaní pokračovať, pokiaľ to bude možné. Ako na to zareagujú lídri Aliancie? Už nie je čas na slabé kroky. Tie by Moskvu len povzbudili, aby pokračovala a rozšírila teror aj za Ukrajinu,“ zdôraznil na sieti X.

Posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany pripomenula aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Budeme o tom tento týždeň rokovať v Ankare,“ uviedla. Prisľúbila ďalšie uvoľnenie finančnej pomoci Európskej únie a zintenzívnenie práce na prijatí 21. balíka protiruských sankcií.

Summit NATO sa v Ankare uskutoční v utorok a stredu (9. a 10. júla) a podľa očakávaní predstavitelia členských štátov opätovne potvrdia podporu Ukrajine a prisľúbia jej ďalšiu vojenskú pomoc. Návrh spoločného vyhlásenia obsahuje formuláciu, že „na rok 2026 sa spojenci zaviazali poskytnúť Ukrajine vojenskú techniku, pomoc a výcvik v hodnote 70 miliárd eur a potvrdili svoj suverénny záväzok udržať aspoň rovnakú úroveň aj v roku 2027“.

09.00 Západ je zodpovedný za to, že špeciálna vojenská operácia na Ukrajine prerástla do vojny, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. „Prebieha vojna, je to skutočná vojna,“ povedal Peskov v rozhovore s televíznym redaktorom Pavlom Zarubinom v programe Vesti.

Pre plnoformátovú inváziu na Ukrajine od februára 2022 sa v Rusku doteraz oficiálne používa eufemizmus špeciálna vojenská operácia so skratkou SVO.

„Všetko sa to začalo ako špeciálna vojenská operácia. Pokračuje to však ako vojna, pretože za Kyjevom stoja Berlín, Paríž, Haag, Oslo a, žiaľ, aj Washington,“ dodal Peskov. „Pretože im pomáhajú zameriavať ciele prostredníctvom svojich satelitov a prostredníctvom celej svojej infraštruktúry im pomáhajú mieriť zahraničnými zbraňami na naše ciele,“ pripomenul s tým, že „za týchto okolností je kyjevský režim schopný všetkého“.

V marci 2022 bol ruský Trestný zákonník doplnený o článok 207.3 o „verejnom šírení vedome nepravdivých informácií o použití Ozbrojených síl Ruskej federácie“. Používa sa odvtedy pri trestnom alebo priestupkovom stíhaní ruských médií a obyvateľov, ak v spojení s konfliktom na Ukrajine používajú termín „vojna“ alebo „invázia“. Medzinárodné organizácie pre ľudské práva to kritizovali ako nástroj na potláčanie slobody prejavu.

Na pomoc brániacej sa Ukrajine Spojené štáty do januára 2026 vyčlenili približne 114,6 miliardy eur, Európa približne 270 miliárd eur. Vyplýva to z údajov Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku. Západní spojenci tiež poskytujú Kyjevu spravodajské informácie.

Do júna 2026 dosiahli ruské straty podľa washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) zhruba 1,4 milióna vrátane asi 450-tisíc mŕtvych. Do 3. júla bolo menovite identifikovaných viac ako 230 600 mŕtvych.

Plnoformátová vojna na Ukrajine už trvá dlhšie ako prvá svetová vojna alebo Veľká vlastenecká vojna. Moskva používa pre druhú svetovú vojnu od 22. júna 1941 (útoku Nemecka proti Sovietskemu zväzu) tento vlastný názov a vyhýba sa obdobiu svojho spojenectva s nacistickým Nemeckom po útoku na Poľsko 1. septembra 1939 a jeho rozdelení.