Od nástupu aktuálnej vlády v roku 2023 prišlo zvýšenie viacerých daňových sadzieb, skresanie podpory rodín, zavedenie nepopulárnej transakčnej dane, ako aj zvýšenie rôznych poplatkov od diaľničnej známky až po špeciálne odvody, ktoré platia veľké firmy.
Všetko s jedným cieľom: zlepšiť stav verejných financií. Deficit totiž dosahoval vysoké hodnoty, a ak by pokračoval v začatom kurze, dlh by výrazne rástol.
Ako však ukazujú najnovšie dáta o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktoré vo štvrtok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, k zlepšeniu neprišlo.
„Hoci verejné financie prešli v posledných troch rokoch troma konsolidačnými balíčkami, ktoré dokázali mierne znížiť vysoký deficit verejných financií, k výraznejšiemu zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti nedochádza,“ konštatuje rada v tlačovej správe.
Čo to znamená v praxi? Konsolidačné balíčky síce aspoň zastavili rast deficitu, no neznížili ho na takú úroveň, aby sa podarilo dostať rast verejného dlhu pod kontrolu.
Hlavné príčiny sú podľa rady tri. Tou prvou je fakt, že popri konsolidácii sa prijímali nové opatrenia, ktoré výdavky zvyšovali. Druhým faktorom je, že mnohé opatrenia, ktoré prinesú peniaze navyše, majú iba dočasný charakter. Z dlhodobého hľadiska teda neriešia problém.
K tomu sa pridalo spomalenie hospodárskeho rastu. To prišlo na jednej strane v dôsledku vývoja v zahraničí, ale veľký vplyv malo aj to, že rôzne vládne opatrenia zhoršili konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
„Celkovo tak po troch kolách konsolidačných balíkov zostáva udržateľnosť vo vysokom riziku, prakticky na úrovni roku 2022,“ konštatuje rada.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti tak za minulý rok dosiahol úroveň 5,5 percenta HDP, čiže takmer osem miliárd eur. To je suma, ktorú by museli dosiahnuť ozdravné opatrenia, aby sa podarilo stabilizovať dlh v dlhodobom horizonte.
Verejný dlh tak ďalej rastie a vlani dosiahol historicky najvyššiu úroveň – 61,4 percenta HDP. Ak neprídu ďalšie opatrenia, už v roku 2038 presiahne hranicu sto percent HDP.
Najnovšie údaje o dlhodobej udržateľnosti tak podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazujú na nekoncepčnosť ozdravovania verejných financií.
Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický síce každý rok od svojho nástupu do funkcie predstavuje nový balíček opatrení, reálne výsledky však neprichádzajú. To je dané tým, že opatrenia vždy len hasia aktuálne problémy, dosiahne sa nimi, že deficit o niečo klesne, no nevedú k dlhodobému riešeniu.
Predseda rozpočtovej rady Ján Tóth upozornil, že sme sa dostali do konsolidačnej pasce, pretože mnohé konsolidačné opatrenia zhoršili konkurencieschopnosť našej ekonomiky.
„Zlepšenie medzinárodnej atraktivity ekonomiky si môže vynútiť pokles takýchto daní a odvodov do budúcnosti, čo vytvorí potrebu ďalších konsolidačných opatrení,“ vysvetlil.
Opozičné KDH preto ohlásilo, že začne zbierať podpisy na odvolanie ministra financií a otvorí diskusiu o odvolaní celej vlády.
„Rozpočtová rada dnes revidovala čísla aj za minulý rok a ukazuje sa, že minister Kamenický so svojou konsolidáciou úplne vypustil všetky vyzbierané peniaze hore komínom. Verejné financie sú po troch konsolidáciách vo vysokom riziku,“ uviedol na tlačovej konferencii poslanec za KDH Rastislav Krátky.
Môže sa zdať, že verejný dlh zatiaľ pre Slovensko nie je veľkým problémom, no nie je to celkom pravda. Už teraz cítime nárast nákladov na jeho údržbu. Čím viac dlhujeme, tým väčšiu sumu dávame na splácanie úrokov. K tomu sa pridáva aj to, že úrokové sadzby, za ktoré si požičiavame, v poslednom období rastú.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozorňuje, že situácia sa bude v nasledujúcich rokoch zhoršovať najmä v súvislosti s demografickým vývojom, ktorý Slovensko čaká.
Starnutie populácie bude znamenať nárast výdavkov na dôchodky, zdravotníctvo či dlhodobú starostlivosť. Zároveň však bude menej ekonomicky činných obyvateľov, ktorí by tieto zvýšené výdavky financovali.
Práve preto je potrebné, aby sme v časoch, keď ešte starnutie neprebehlo, dostali dlh na čo najnižšiu úroveň. V budúcnosti sa to totiž bude robiť už oveľa ťažšie.