Dianie na Blízkom východe USA začnú blokádu Hormuzského prielivu, vyhlásil Trump po neúspešných rokovaniach

To najdôležitejšie: 

Prvé kolo rokovaní medzi USA a Iránom sa po 21 hodinách skončilo bez dohody. 

Podľa USA sú hlavným problémom jadrové zbrane. 

Irán tvrdí, že americké požiadavky boli neprimerané.

Donald Trump oznámil, že USA začnú blokádu Hormuzského prielivu.

Dianie sme sledovali online:

23.50 Ústredné velenie ozbrojených síl USA oznámilo, že blokáda všetkých iránskych prístavov v Perzskom zálive sa začne v pondelok o 14.00 h GMT (16.00 h SELČ). Podľa jeho vyjadrenia budú môcť prejsť cez kľúčový Hormuzský prieliv len lode, ktoré neplávajú do alebo z Iránu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

21.00 Spojené kráľovstvo sa nezapojí do blokády Hormuzského prielivu iniciovanej Donaldom Trumpom. Informovali o tom stanice BBC a Sky News, píše TASR.

Hovorca britskej vlády uviedol, že prieliv „nesmie byť predmetom spoplatňovania“ a že Londýn spolupracuje s Parížom a ďalšími partnermi na „koalícii na ochranu slobodnej plavby“. Dodal, že „naďalej podporujeme... otvorenie Hormuzského prielivu, čo je naliehavé pri podpore globálnej ekonomiky“. BBC a Sky News tieto vyjadrenia vnímajú tak, že Británia sa nepripojí k blokáde lodí, ktoré bude Teherán púšťať cez prieliv.

19.42 Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty uvalia na Čínu „ohromujúce“ clo vo výške 50 percent, ak by Peking poskytol vojenskú pomoc Iránu počas prímeria na Blízkom východe. „Ak ich pri tom prichytíme, dostanú 50-percentné clo, čo je ohromná, naozaj ohromná suma,“ povedal pre stanicu Fox News, píše TASR.

„Počúvam správy o tom, že Čína dodáva rakety odpaľované z ramena,“ povedal Trump, pričom zrejme odkazoval na správu stanice CNN, podľa ktorej Peking pripravuje dodávky prenosných protilietadlových systémov známych ako MANPADS. „Možno to na začiatku trochu robili, ale teraz si nemyslím, že by to robili,“ dodal.

CNN informovala, že americké spravodajské služby naznačujú, že Čína pripravuje dodávku nových systémov protivzdušnej obrany Iránu počas najbližších týždňov. Uviedli to pre ňu tri zdroje oboznámené so spravodajskými informáciami.

Hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone na túto správu reagoval, že „Čína nikdy neposkytla zbrane žiadnej strane konfliktu, tieto informácie nie sú pravdivé. Vyzývame americkú stranu, aby sa zdržala nepodložených obvinení, škodlivého spájania súvislostí a senzáciechtivosti“.

Trump pritom už v pondelok 6. marca naznačil, že stíhačka F-15 zostrelená v predchádzajúcom týždni nad Iránom, bola zasiahnutá „ručnou, z ramena odpaľovanou tepelne navádzanou raketou“, pričom Teherán uviedol, že použil „nový“ systém protivzdušnej obrany. Nie je však jasné, či išlo o zariadenie čínskej výroby.

Ako uvádza CNN, čínske spoločnosti naďalej predávajú Iránu sankcionované technológie dvojitého použitia, ktoré mu umožňujú pokračovať vo výrobe zbraní a zlepšovať navigačné systémy. Priame dodávky zbraňových systémov zo strany čínskej vlády by však predstavovali novú úroveň podpory.

17.00 Iránske revolučné gardy v reakcii na oznámenú americkú blokádu uviedli, že majú Hormuz úplne pod kontrolou, a varovali, že nepriatelia sa v prípade akéhokoľvek nesprávneho kroku ocitnú v ich „smrteľnom víre“.

Námorné velenie gárd v príspevku v perzštine na sieti X uviedlo, že „všetka doprava... je úplne pod kontrolou (iránskych) ozbrojených síl,“ v reakcii na slová Trumpa.

16.15 Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf, ktorý viedol iránsku delegáciu na mierových rozhovoroch v Islamabáde, pripísal ich neúspech tomu, že predstaviteľom USA sa na nich nepodarilo získať dôveru Iránu. Uviedol to v sérii príspevkov na sieti X, informovala agentúra AFP.

„Moji kolegovia v iránskej delegácii... predložili konštruktívne návrhy, ale druhá strana v tomto kole rokovaní nakoniec nedokázala získať dôveru iránskej delegácie,“ uviedol Kálíbáf. 

Irán podľa neho prišiel na rokovania s „dobrou vôľou a odhodlaním“, no vzhľadom na skúsenosti z dvoch predchádzajúcich vojen a porušenia sľubov zo strany USA nemá vo Washington žiadnu dôveru.

Kálíbáf tvrdí, že Teherán predložil 168 konštruktívnych návrhov, ale americká strana ho nedokázala presvedčiť. USA podľa neho rozumejú „logike a princípom“ Iránu a je na nich, aby sa rozhodli, či si dokážu získať jeho dôveru. Poznamenal, že diplomacia je pre Irán popri vojenských prostriedkoch ďalšou metódou na zabezpečenie jeho práv. Šéf iránskeho parlamentu sa poďakoval „bratskému“ Pakistanu za to, že sprostredkoval historické rokovania s USA a bol ich hostiteľom. 

Bývalý iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf, ktorý viedol delegáciu svojej krajiny na rokovaniach o jadrovom programe Teheránu v roku 2015, považuje za príčinu neúspechu rokovaní pokusy USA „diktovať“ podmienky. 

„Žiadne rokovania – aspoň nie s Iránom – nebudú úspešné na základe ‚našich/vašich podmienok‘,“ uviedol Zaríf, jeden z architektov jadrovej dohody so Spojenými štátmi a ďalšími svetovými mocnosťami, od ktorej v roku 2018 odstúpil americký prezident Donald Trump, v príspevku na sieti X. „Spojené štáty musia pochopiť: Iránu nemôžu diktovať podmienky. Nie je neskoro sa to naučiť. Ešte nie,“ dodal Zaríf.

15.11 Americké námorníctvo začne blokovať „všetky lode“, ktoré sa pokúsia vstúpiť do Hormuzského prielivu alebo z neho odísť, vyhlásil v nedeľu prezident USA Donald Trump. 

„Nariadil som nášmu námorníctvu, aby vyhľadávalo a zastavovalo každé plavidlo v medzinárodných vodách, ktoré zaplatilo Iránu poplatok,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social.

Šéf Bieleho domu sa vo svojom príspevku vrátil aj k americko-iránskym rokovaniam v pakistanskom Islamabáde, ktoré sa skončili bez dohody o ukončení vojny s Iránom. Trump tvrdí, že by mohol hovoriť o „mnohom“, čo delegácie oboch krajín dosiahli, ale dôležitá je pre neho len jedna vec, že „IRÁN NIE JE OCHOTNÝ VZDAŤ SA SVOJICH JADROVÝCH AMBÍCIÍ!“ napísal.

Všetky body, na ktorých dosiahli delegácie zhodu, sú podľa amerického prezidenta lepšie ako pokračovanie vojenských operácií, ale zároveň sú podľa neho bezvýznamné v porovnaní s tým, že jadrový potenciál „bol v rukách takých nestálych, problematických a nepredvídateľných ľudí“.

S okamžitou platnosťou preto námorné sily Spojených štátov začnú s blokádou všetkých lodí, ktoré sa pokúsia vstúpiť do Hormuzského prielivu alebo ho opustiť. Trump pritom dodal, že v určitom bode sa dostanú do situácie, keď „všetci budú môcť vojsť, všetci budú môcť odísť“.

Prezident USA zároveň obvinil Teherán z vydierania celého sveta. Námorným silám preto nariadil, aby zastavili každú loď v medzinárodných vodách, ktorá zaplatí Iránu poplatok. „Nikto, kto zaplatí nelegálny poplatok, nebude mať zaistenú bezpečnú plavbu po otvorenom mori,“ uviedol.

Do tejto blokády sa podľa Trumpa zapoja aj ďalšie krajiny. Prezident USA tvrdí, že Teherán chce len profitovať z vydierania, a preto sú Spojené štáty plne „PRIPRAVENÉ NA AKCIU“ a ich ozbrojené sily zničia „to málo, čo z Iránu zostalo!“. Taktiež začnú ničiť míny, o ktorých Iránci tvrdia, že ich rozmiestnili v Hormuzskom prielive.

9.51 Izrael chce s Libanonom uzavrieť takú mierovú zmluvu, „ktorá bude trvať generácie“, vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu, informovala agentúra AFP.

Podľa Netanjahua Libanon v marci opakovane žiadal Izrael o začatie priamych mierových rokovaní. „Súhlasil som,“ povedal izraelský premiér v televíznom prejave. Uviedol, že akékoľvek budúce mierové rokovania s Libanonom musia viesť k dohode, ktorá bude dlhodobo udržateľná. 

Zdôraznil, že Izrael súhlasí so začiatkom priamych rozhovorov, pričom ich podmienkou z jeho strany je odzbrojenie proiránskeho hnutia Hizballáh a perspektíva dosiahnutia stabilnej mierovej dohody.

V súvislosti s bojom proti ozbrojeným skupinám podporovaným Iránom Netanjahu privítal, že izraelské bezpečnostné zložky vytvorili bezpečné zóny v palestínskom Pásme Gazy, Sýrii a Libanone.

„V Gaze sa porátame s Hamasom (palestínskym radikálnym hnutím),“ sľúbil a dodal, že Izrael sa „postará aj o rakety, ktoré stále vlastní proiránske libanonské militantné hnutie Hizballáh. Podľa Netanjahua mal Hizballáh v pláne vyslať k hraniciam s Izraelom tisíce príslušníkov svojich elitných jednotiek Radwán a následne zaútočiť na Galileu a dobyť ju. „Stále s nimi bojujeme; nie je to koniec,“ vyhlásil.

Vo svojom príhovore Netanjahu deklaroval, že spoločnou americko-izraelskou operáciou proti Iránu sa podarilo dosiahnuť „zničenie“ iránskeho jadrového programu aj programu vývoja a výroby balistických rakiet.

Dodal, že táto vojna oslabila aj iránske vedenie a jeho regionálnych spojencov. „Chceli nás zadusiť, a teraz my dusíme ich. Hrozili nám zničením a dnes bojujú o prežitie,“ vyhlásil Netanjahu.

7.24 Teherán v nedeľu vyhlásil, že „nikto neočakával“, že Spojené štáty a Irán dosiahnu dohodu v prvom kole rokovaní. Uviedol to hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

„Od začiatku bolo jasné, že by sme nemali očakávať, že dosiahneme dohodu v jednom kole (rokovaní). Nikto to neočakával,“ povedal Bakájí v rozhovore pre iránsku štátnu televíziu po oznámení, že rokovania v Islamabáde zamerané na ukončenie vojny na Blízkom východe neboli úspešné.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí zároveň vyjadril presvedčenie, že „naše kontakty s Pakistanom, ako aj s našimi ďalšími priateľmi v regióne budú pokračovať“.

7.05 Rokovania medzi Iránom a USA, ktoré mali ukončiť vojnu na Blízkom východe, boli neúspešné pre neprimerané požiadavky Spojených štátov, uviedla v nedeľu iránska štátna televízia citovaná agentúrou AFP, píše TASR.

„Iránska delegácia (v Islamabáde) intenzívne a nepretržite rokovala 21 hodín s cieľom chrániť národné záujmy iránskeho ľudu. Napriek rôznym iniciatívam z jej strany neprimerané požiadavky americkej strany zabránili pokroku v rokovaniach. Rokovania sa preto skončili,“ uviedla iránska štátna televízia IRIB v príspevku na platforme Telegram.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí ešte pred Vanceovým vyhlásením uviedol, že úspech mierových rozhovorov medzi Spojenými štátmi a Iránom závisí od toho, či sa Washington vyhne „prehnaným požiadavkám“ a „nezákonným žiadostiam“.

„Úspech tohto diplomatického procesu závisí od serióznosti a dobrej viery protistrany, od zdržania sa prehnaných požiadaviek a nezákonných žiadostí a od akceptovania legitímnych práv a záujmov Iránu,“ napísal hovorca Esmáíl Bakájí v príspevku na sieti X, informovala agentúra AFP.

Hovorca iránskeho ministerstva dodal, že obe strany v sobotu diskutovali o celom rade otázok vrátane „Hormuzského prielivu, jadrového programu, vojnových reparácií, zrušenia sankcií a úplného ukončenia vojny proti Iránu“.

6.30 Viceprezident USA J. D. Vance v nedeľu v Islamabáde oznámil, že rokovania s Iránom sa po 21 hodinách skončili bez dosiahnutia dohody. Americká delegácia sa vracia do USA. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Podrobnosti rokovaní s Iránom odmietol konkretizovať. Zdôraznil však, že kľúčovou otázkou na nich je jadrový program Iránu.

„Mali sme s Iráncami niekoľko podstatných diskusií. To je dobrá správa. Zlou správou je, že sme nedosiahli dohodu. Myslím si, že táto správa je horšia pre Irán ako pre Spojené štáty,“ konštatoval Vance.

Informoval, že Spojené štáty na rokovaniach jasne stanovili, v čom sú Iránu ochotné vyhovieť a na čom trvajú. „Oni sa rozhodli naše podmienky neprijať,“ uviedol Vance.

Naznačil súčasne, že Iránu stále dáva čas na zváženie ponuky Spojených štátov, ktoré v utorok oznámili, že na dva týždne pozastavia útoky na Irán, aby vytvorili priestor na mierové rokovania.

„Odchádzame odtiaľto s veľmi jednoduchým návrhom: ide o prístup, ktorý predstavuje našu poslednú ponuku a to najlepšie, čo môžeme predložiť. Uvidíme, či ju Iránci prijmú,“ uviedol Vance počas krátkeho vyhlásenia pre médiá, po ktorom odpovedal len na niekoľko otázok.

Vance uviedol, že jadrom sporu sú jadrové zbrane. Ozrejmil, že jednou z podmienok Spojených štátov je, aby Irán súhlasil s tým, že sa zriekne snáh získať jadrovú zbraň. Spojené štáty podľa Vancea potrebujú od Iránu v tejto veci „pevný záväzok.“ Dodal, že Teherán ho v tomto bode rokovania odmietol prijať.

„Jednoduchá otázka znie: vidíme zásadný záväzok Iráncov nevyvíjať jadrové zbrane – nielen teraz ani o dva roky, ale aj dlhodobo? To sme zatiaľ nevideli. Dúfame, že sa nám to podarí,“ uviedol Vance.

Irán už roky trvá na tom, že sa nesnaží vyrobiť atómovú bombu. Počas vojny, ktorá sa začala 28. februára, Spojené štáty a Izrael na území Iránu bombardovali aj jadrové zariadenia. K takýmto cieleným útokom na Irán došlo aj v minulosti.

Viceprezident USA dodal, že počas rokovaní bol v pravidelnom kontakte s prezidentom USA Donaldom Trumpom a vymenil si správy s admirálom Bradleym Cooperom, ktorý je na čele regionálneho veliteľstva amerických ozbrojených síl (CENTCOM), s ministrom obrany USA Peteom Hegsethom a ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom.

Rokovania, ktoré sprostredkoval Pakistan, sa začali v sobotu a ich cieľom bolo dosiahnuť trvalé urovnanie šesť týždňov trvajúceho konfliktu, ktorý sa začal 28. februára útokom USA a Izraela na Irán.

Podľa Vancea Spojené štáty na týchto rokovaniach „preukázali veľkú mieru flexibility. Zdôraznil, že aj Trump, ktorý v sobotu vyhlásil, že mu nezáleží na tom, či sa s Iránom podarí uzavrieť dohodu, zaujal počas rokovaní zmierlivý postoj.

„Myslím si, že sme preukázali veľkú mieru flexibility. Boli sme veľmi ústretoví. Prezident nám povedal: ‚Musíte prísť v dobrej viere a urobiť maximum pre dosiahnutie dohody.‘ Presne to sme urobili a, žiaľ, nepodarilo sa nám posunúť veci vpred,“ uviedol Vance.

6.22 Irán varoval, že bude „rázne reagovať“ na akúkoľvek plavbu vojenských lodí cez Hormuzský prieliv. S odvolaním sa na Iránske revolučné gardy o tom v nedeľu informovala iránska štátna televízia, píše TASR.

„Každý pokus vojenských plavidiel preplávať Hormuzským prielivom sa stretne s ráznou reakciou. Námorné sily revolučných gárd majú plnú právomoc kontrolovať pohyb lodí v Hormuzskom prielive,“ uviedlo námorné velenie revolučných gárd podľa Iránskej rozhlasovej a televíznej spoločnosti (IRIB).

Podľa vyhlásenia bude plavba cez tento strategický prieliv „umožnená len civilným lodiam za osobitných podmienok“.

Toto vyhlásenie prišlo po tom, čo ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) oznámilo, že touto strategickou námornou trasou preplávali dva torpédoborce amerického námorníctva. Za úlohu dostali zneškodniť míny, ktoré tam podľa Washingtonu rozmiestnil Teherán.

„Lode USS Frank E. Peterson (DDG 121) a USS Michael Murphy (DDG 112) preplávali Hormuzským prielivom a operovali v Perzskom zálive v rámci širšej misie, ktorej cieľom je zbaviť prieliv námorných mín, ktoré tam predtým položili Iránske revolučné gardy,“ píše sa vo vyhlásení CENTCOM.