Vojna na Blízkom východe Trump vážne zvažuje vystúpenie USA z NATO, Aliancia je podľa neho papierovým tigrom

Sledujeme online:

19.00 Irán v uplynulých dňoch spustil nábor dobrovoľníkov na obranu pred možnou pozemnou ofenzívou armády USA, informoval denník Financial Times.

Iránske vedenie v posledných dňoch rozposiela hromadné textové správy a vyzýva obyvateľov, aby sa zapojili do obrany vlasti pred „americko-sionistickým nepriateľom“. Náborovú kampaň propaguje aj štátna televízia. Podrobnosti o konkrétnych úlohách dobrovoľníkov zatiaľ nie sú známe.

Americký denník informoval, že dobrovoľníci – niektorí už vo veku od 12 rokov – by mali slúžiť v hliadkach a na kontrolných stanovištiach, starať sa o ranených, variť alebo zbierať peniaze na podporu obrancov krajiny. Ženy v Iráne nemajú službu v armáde povinnú a nie je jasné, či sa môžu registrovať ako dobrovoľníčky.

Zatiaľ nie je jasné ani to, koľko dobrovoľníkov sa do služby na obranu vlasti prihlásilo. Online portál náborovej kampane uvádza viac ako päť miliónov registrácií. Uchádzači mali uviesť len svoje meno, telefónne číslo a provinciu, kde bývajú.

Denník uviedol, že aj obyvatelia, ktorí nemajú radi súčasné vedenie, pripustili, že by sa prihlásili ako dobrovoľníci, ak USA splnia svoje vyhrážky o pozemnej invázii vrátane obsadenia ostrovov v Hormuzskom prielive.

15.20 Donald Trump tvrdí, že Irán požiadal Spojené štáty o uzavretie prímeria. V príspevku na svojej sieti Truth Social napísal, že USA prípadné zastavenie bojov zvážia, až keď bude otvorený Hormuzský prieliv. Teherán sa k tomu zatiaľ nevyjadril.

O prímerie podľa slov Trumpa požiadal „prezident nového iránskeho režimu“. Nespresnil, o koho presne ide, označil ho však za „oveľa menej radikalizovaného a oveľa inteligentnejšieho, než boli jeho predchodcovia“.

Ani podľa médií nie je jasné, či Trump odkazoval na súčasného iránskeho prezidenta Masúda Pezeškjána alebo nového najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Modžtabu Chámeneího.

„Zvážime, keď bude Hormuzský prieliv otvorený, voľný a bezpečný. Dovtedy budeme Irán ničiť, až sa vytratí z povrchu zeme, alebo ako sa hovorí, vrátime ho späť do kamennej doby!!!“ zdôraznil šéf Bieleho domu.

Pezeškján v pondelok v telefonáte so šéfom Európskej rady Antóniom Costom vyhlásil, že Irán má potrebnú vôľu na ukončenie vojny s Izraelom a Spojenými štátmi za predpokladu, že dostane záruky, že sa konflikt v budúcnosti nezopakuje.

Trump v rozhovore pre agentúru Reuters na otázku, kedy by sa mohla vojna s Iránom skončiť, odpovedal, že USA sa odtiaľ „stiahnu pomerne rýchlo“, ale v prípade potreby by sa mohli ešte vrátiť, aby vykonali cielené útoky. Doterajšie americké údery podľa šéfa Bieleho domu zaistili, že Irán nebude mať jadrovú zbraň. Americký prezident sa v noci na štvrtok SELČ chystá vystúpiť s prejavom k národu o vojne v Iráne.

USA a Izrael vyvolali vojnu na Blízkom východe útokmi na Irán 28. februára. Teherán a ním podporované militantné skupiny odvtedy v odvete podnikajú údery na Izrael a krajiny v Perzskom zálive, v ktorých sa nachádzajú americké základne. Irán navyše fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre tranzit ropy a plynu.

12.29 Donald Trump vážne zvažuje vystúpenie Spojených štátov z NATO po tom, ako sa jeho členovia nepridali k Washingtonu vo vojne proti Iránu. Povedal to v rozhovore pre britský denník The Telegraph zverejnenom v stredu.

Trump označil Alianciu za „papierového tigra“ s tým, že podľa neho ju takto vníma aj ruský prezident Vladimir Putin.

Jeho vyjadrenia sú dosiaľ najsilnejším signálom, že Biely dom už nepovažuje európske krajiny za spoľahlivého partnera v obrane po tom, ako odmietli Trumpovu požiadavku na vyslanie vojenských lodí s cieľom dosiahnuť opätovné otvorenie strategického Hormuzského prielivu, napísal The Telegraph.

„Bolo ťažké tomu uveriť... Myslel som si, že by to malo byť automatické,“ povedal Trump. „My sme tam automaticky boli vrátane Ukrajiny. Ukrajina nebola naším problémom. Bola to skúška a my sme tam pre nich boli a vždy by sme tam boli pre nich. Oni tam pre nás neboli.”

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok kritizoval spojencov z NATO za to, že Spojeným štátom neumožnili využívať svoje vojenské základne v rámci operácií proti Iránu. USA budú podľa neho po vojne musieť „prehodnotiť“ členstvo v Aliancii.

„Ak je úlohou NATO, aby sme bránili Európanov, keď na nich zaútočia, zatiaľ čo oni nám upierajú základné práva, keď ich potrebujeme, potom to nie je dobrá dohoda. Je ťažké v takomto vzťahu zostať,“ vyhlásil Rubio.

Šéf Bieleho domu avizoval, že v stredu večer vystúpi s prejavom, ktorý sa bude týkať vojny proti Iránu. V utorok večer povedal, že konflikt by sa mohol skončiť za dva až tri týždne a že jeho jediným cieľom je zabrániť Teheránu, aby získal jadrové zbrane.

Trumpove požiadavky na pomoc NATO s vojnou v Iráne viedli k otázkam okolo článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Toto ustanovenie bolo uplatnené doteraz jedinýkrát po útokoch v USA z 11. septembra 2001. V následnej vojne v Afganistane zahynulo viac ako 1100 neamerických vojakov vrátane 457 z Británie.

Článok o kolektívnej obrane sa týka len prípadov napadnutia členov NATO. Preto by sa nevzťahoval na vojnu v Iráne, ktorá sa začala americko-izraelskými útokmi z 28. februára, pripomenul britský denník.

10.30 Stav ropnej núdze by mohol byť na Slovensku zrušený budúci týždeň v stredu 8. apríla, ak rafinéria Slovnaft vráti požičanú štátnu ropu do štátnych hmotných rezerv. Uviedol to premiér Robert Fico.

Na Slovensku stále trvá stav ropnej núdze, ktorý vláda musela vyhlásiť preto, že zo štátnych hmotných rezerv poskytla Slovnaftu pôžičku 250-tisíc ton ropy. Tento stav bude možné zrušiť až vtedy, keď bude opätovne splnená podmienka, že Slovensko má v štátnych hmotných rezervách zásobu ropy na 90 dní.

Rafinéria Slovnaft z tohto objemu doteraz použila 100-tisíc ton, ktoré už postupne vracia do štátnych hmotných rezerv. Fico preto vyhlásil, že len čo budú hmotné rezervy plné, vláda je pripravená stav ropnej núdze zrušiť. Zdôraznil však, že to nebude mať vplyv na vládne nariadenie o dvojakých cenách pohonných hmôt. „To necháme prejsť až do uplynutia tridsaťdňovej účinnosti,“ zopakoval.

10.22 O obmedzení dodávok pohonných hmôt včera rokovali ministri hospodárstva Európskej únie. Ministerka hospodárstva Denisa Saková informovala, že od začiatku krízy cena ropy vzrástla o 60 percent a ceny plynu o 70 percent.

„Občania Európskej únie zaplatili za vyššie ceny pohonných hmôt od začiatku krízy už viac ako 30 miliárd eur. Otvorenie ropovodu Družba by výraznou mierou stabilizovalo situáciu nielen na Slovensku a v Maďarsku, ale aj v celej strednej Európe. Musíme apelovať na Európsku komisiu, nech prestane hrať nezmyselné škodlivé ideologické politické hry a nech prinúti prezidenta Zelenského, aby nepoškodzoval Európu, pretože dnes nás svojím postojom poškodzuje a Európska únia ho za to chváli,“ prízvukoval premiér Fico.

10.00 Premiér Robert Fico a ministerka hospodárstva Denisa Saková navštívili rafinériu Slovnaft. Fico na tlačovej konferencii uviedol, že vládne nariadenie o cenách palív bolo správne a bude platiť počas celých 30 dní, na ktoré ho vláda vyhlásila.

„Ak sa pozrieme na posledné čísla, môžem povedať, že spoločne plníme tento plán. Pokiaľ ide o benzín, sme piati najlacnejší v Európskej únii, v prípade nafty štvrtí najlacnejší v EÚ,“ uviedol Fico.

Podľa neho je plán vlády, aby Slovensko patrilo medzi krajiny, kde nebude nárast cien pohonných hmôt taký razantný. Pri benzíne je plán byť na rovnakej úrovni, ako sú krajiny V4, a pri nafte byť najlepší vo V4.

Fico hovorí, že tento plán sa plní. Zdôraznil však, že jeho negatívnym javom je to, že na niektorých čerpacích staniciach môže byť nedostatok nafty. Podľa Fica je to spôsobené tým, že vláda a Slovnaft držia ceny nafty nižšie. Iní dodávatelia podľa neho nie sú schopní doviezť naftu za takú cenu, akú ponúka Slovnaft, a tak sa môže stať, že na niektorých pumpách chýba.

„To, že tento plán funguje, potvrdzuje aj negatívny jav a to je, že niekedy sa stane, že na čerpacích staniciach sa počas dňa nedá kúpiť nafta, lebo ľudia ju vykúpia a trvá niekoľko hodín, kým ju dodávatelia dodajú,“ vraví premiér.

„Je to dané tým, že to nie je len rafinéria Slovnaft, ktorá dodáva pohonné hmoty, ale sú to aj ďalší obchodníci, je ich skoro 40, ktorí však nie sú schopní držať krok. Môžu ponúknuť túto naftu len za vyššiu cenu ako tú, ktorú ponúka rafinéria Slovnaft. Je tu obrovský tlak na rafinériu Slovnaft. Ostatní nedovážajú, pretože by to museli priviezť drahšie, tak sa môže stať, že takáto nemilá udalosť sa stane, ale sme v krízovej situácii. Dôležité je, že na konci dňa je toľko pohonných hmôt, koľko Slovensko potrebuje na vlastnú spotrebu,“ dodal.