Irán od januára popravil najmenej 40 ľudí vrátane 18 demonštrantov, a to z „dôvodu národnej bezpečnosti“, informoval vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.

Vyjadril poľutovanie nad tým, že Teherán zintenzívnil represie od smrtiaceho zásahu proti celonárodným januárovým protestom, a to aj uprostred vojny na Blízkom východe, ktorú vo februári vyvolali útoky USA a Izraela na Irán.

Vysoký komisár preto privítal nedeľné oznámenie, že Spojené štáty a Irán sa dohodli na mierovej dohode. „Je jasné, že všetky strany musia preukázať maximálnu zdržanlivosť a pracovať na implementácii dosiahnutej dohody rýchlo a v dobrej viere,“ zdôraznil Türk.

Tento konflikt mal podľa jeho slov „ničivý vplyv na ľudské práva v celom regióne a po celom svete“. Komisár zároveň vyjadril „hlboký súcit s ľuďmi v Iráne, ktorí sa ocitli uprostred vojny a krutého útlaku“.

Represie boli v Iráne bežné aj pred vojnou na Blízkom východe.

Protestné hnutie vyvolané zlou ekonomickou situáciou z konca decembra sa rozšírilo na masové protivládne demonštrácie, na ktoré Teherán reagoval tvrdými zásahmi. Iránske úrady protesty vykresľovali ako nepokoje podporované Spojenými štátmi a Izraelom, ktoré si vyžiadali približne 3000 obetí. Podľa ľudskoprávnych organizácií pri nich zahynulo oveľa viac ľudí.

„Od zabitia tisícov ľudí počas neslýchaného potlačenia protestov v januári úrady zintenzívnili svoje kruté zásahy, zatkli tisíce ľudí a uvalili ešte prísnejšie obmedzenia na občiansky priestor,“ konštatoval Turk.

Ľudskoprávne organizácie tvrdia, že Irán uskutočňuje každoročne viac popráv ako akákoľvek iná krajina okrem Číny.