Vojna na Blízkom východe Trump označil spojencov z NATO za zbabelcov, USA zvažuje „postupné ukončenie“ operácie

Dianie sledujeme online

22.56 Donald Trump uviedol, že Spojené štáty zvažujú „postupné ukončenie“ svojej vojenskej operácie na Blízkom východe. Jeho vyjadrenie však pôsobí v rozpore s krokmi jeho vlády, ktorá do regiónu vysiela ďalších vojakov a vojnové lode a zároveň žiada Kongres o ďalších 200 miliárd dolárov na financovanie vojny.

Trump toto vyhlásenie zverejnil v piatok večer na sociálnej sieti po tom, čo rast cien ropy opäť spôsobil výrazný pokles amerického akciového trhu. 

22.27 Donald Trump odmietol možnosť uzavretia prímeria s Iránom a vyhlásil, že Washington má v tri týždne trvajúcej vojne prevahu.

„Nechcem uzatvárať prímerie. Viete, prímerie neuzatvárate vtedy, keď doslova drvíte druhú stranu,“ povedal Trump novinárom pri odchode z Bieleho domu na Floridu.

Na otázku, či by bol Izrael pripravený ukončiť vojnu zároveň s ním, Trump odpovedal, že si myslí, že áno. Zdôraznil pritom, že vzťahy medzi oboma krajinami sú „veľmi dobré“. Spojené štáty a Izrael podľa neho sledujú rovnaký cieľ. „Jedni i druhí chceme víťazstvo. A to je to, čo máme,“ dodal prezident.

Trump predtým počas slávnostného ceremoniálu v Bielom dome opäť tvrdil, že vojenská operácia proti Iránu, ktorá vstupuje do štvrtého týždňa, pokračuje veľmi dobre.

„V Iráne to ide mimoriadne dobre,“ vyhlásil Donald Trump a vyzdvihol vojenské úspechy, ktoré podľa neho boli dosiahnuté od začiatku americko-izraelskej ofenzívy 28. februára.

Americký prezident nedávno zverejnil viacero protichodných vyhlásení týkajúcich sa potenciálneho trvania konfliktu: niekedy sľuboval veľmi blízky koniec a inokedy naznačoval, že americká armáda sa s jeho ukončením neponáhľa.

Nálety na Irán pripravili o život mnohých vysokopostavených predstaviteľov iránskych bezpečnostných zložiek. Analytici upozorňujú, že tieto cielené útoky by mohli konflikt ďalej eskalovať.

Humanitárne organizácie už teraz vyzývajú na ochranu civilného obyvateľstva a na poskytnutie pomoci. Iránsky Červený polmesiac hlási v Iráne viac ako 1444 obetí vrátane najmenej 204 detí. Pri izraelských útokoch na Libanon bolo zabitých viac ako 1000 ľudí.

21.29 Americká armáda môže „neutralizovať“ ostrov Chárk „kedykoľvek, ak prezident USA Donald Trump vydá rozkaz“, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová.

Reagovala tak na medializované správy o tom, že Trumpova administratíva zvažuje plány na okupáciu alebo blokádu tohto ropného uzla s cieľom prinútiť Irán znovu otvoriť Hormuzský prieliv, ktorý Teherán do značnej miery zablokoval.

Ostrov Chárk je kľúčovým uzlom iránskej energetickej infraštruktúry, pričom zabezpečuje približne 90 percent exportu ropy islamskej republiky.

Kellyová dodala, že „vďaka podrobnému plánovaniu celá administratíva bola a je pripravená na akúkoľvek možnú akciu zo strany teroristického iránskeho režimu“.

Trump podľa nej dobre vedel, že Teherán sa pokúsi obmedziť plavbu a voľný tok energií, a preto už podnikol kroky na zničenie viac než 40 plavidiel určených na kladenie mín.

Účinná iránska blokáda v danej oblasti paralyzovala obchodnú plavbu cez Hormuzský prieliv a prispela k prudkému rastu svetových cien ropy.

AFP pripomenula, že podľa Trumpa Spojené štáty v piatok „úplne zničili“ všetky vojenské ciele na Chárku. Prezident zároveň pohrozil, že americká armáda zasiahne aj infraštruktúru ostrova, ak bude Irán pokračovať v blokáde.

Vo štvrtok sa Trump vyslovil o Chárku ako o „malom ropnom ostrove, ktorý tu je úplne nechránený“ a dodal, že americké útoky „zničili všetko okrem potrubí“.

Kellyová vo svojom vyhlásení reagovala na článok portálu Axios, podľa ktorého americká vláda zvažuje okupáciu alebo blokádu ostrova Chárk. Viaceré americké médiá zároveň informovali o nasadení tisícok ďalších amerických vojakov na Blízky východ, čo by údajne mohlo signalizovať pozemnú operáciu pripravovanú tri týždne po začiatku americko-izraelského útoku na Irán.

19.39 Trosky z rakety zasiahli hradby jeruzalemského Starého mesta. Izrael tento útok odsúdil ako prejav „šialenstva iránskeho režimu“.

Novinár AFP spresnil, že miesto dopadu sa nachádzalo pri Sionskej bráne vzdialenej niekoľko sto metrov od posvätných miest – mešity al-Aksá, Múru nárekov a Chrámu Božieho hrobu.

Na záberoch, ktoré odvysielali izraelské médiá, je vidieť, že zvyšky rakety poškodili cestu južne od Starého mesta na vrchu Sion neďaleko židovskej a arménskej štvrte.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar na sociálnej sieti X poukázal na to, že iránskym „darčekom“ k sviatku Íd al-fitr, ktorým sa končí moslimský pôstny mesiac ramadán, sú rakety namierené proti mešite al-Aksá, tretiemu najposvätnejšiemu miestu islamu.

„Útok Iránu na posvätné miesta troch náboženstiev odhaľuje šialenstvo režimu, ktorý sa tvári, že je náboženský,“ uviedol Saar. Jeruzalem za posledných 24 hodín zaznamenal značný počet varovaní pred iránskymi raketami: štyri za hodinu vo štvrtok večer a sedem za hodinu v piatok, dodal denník Le Monde.

17.14 Americká armáda vyslala na Blízky východ ďalšie tri vojnové lode s približne 2500 vojakmi námornej pechoty, uviedol v piatok nemenovaný americký predstaviteľ.

Tento zdroj potvrdil, že loď USS Boxer a ďalšie dve výsadkové lode spolu s vojakmi z 11. výsadkovej námornej jednotky vyplávali zo svojho domovského prístavu v San Diegu a smerujú na Blízky východ.

Ďalší dvaja americkí predstavitelia informovali, že lode sú na ceste, bez toho, aby uviedli, kam presne smerujú. Všetci traja predstavitelia hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohli diskutovať o citlivých vojenských operáciách.

17.08 Po vojne na Blízkom východe bude musieť Irán spraviť isté ústupky, vyhlásil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

„Nech už bude výsledok prebiehajúcich vojenských operácií akýkoľvek, musí ho doplniť politické riešenie, ktoré prinesie trvalé výsledky,“ povedal novinárom v Tel Avive. „V tomto ohľade musí byť iránsky režim pripravený urobiť významné ústupky – radikálnu zmenu postoja,“ dodal.

Francúzsko a jeho spojenci budú podľa jeho slov naďalej pracovať na hľadaní trvalého riešenia. „Neexistuje žiadne zrejmé krátkodobé východisko z pretrvávajúcej eskalácie v regióne, ktorá sa v istom zmysle odohráva už od 7. októbra 2023. To však v žiadnom prípade nesmie slúžiť ako zámienka na nečinnosť,“ poznamenal Barrot s odkazom na teroristický útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael, ktorý odštartoval vojnu v Pásme Gazy.

15.45 Donald Trump označil spojencov z NATO za zbabelcov, pretože nechcú Spojeným štátom pomôcť so znovuotvorením Hormuzského prielivu. Americký prezident tvrdí, že by išlo o „jednoduchý vojenský manéver“.

„NATO je bez USA PAPIEROVÝM TIGROM!“ napísal na svojej platforme Truth Social. Teraz, keď je Irán vojensky porazený a pre NATO predstavuje len veľmi malú hrozbu, krajiny Aliancie sa sťažujú na vysoké ceny ropy, ktoré sú nútené platiť, ale nechcú pomôcť s otvorením prielivu.

„Pre nich je to také ľahké, takmer bez rizika. ZBABELCI, my si to budeme PAMÄTAŤ!“ uzatvoril Trump.

Ešte 17. marca prezident USA počas stretnutia s írskym premiérom Micheálom Martinom pritom vyhlásil, že USA pomoc NATO vlastne nepotrebujú, ale nečinnosť Aliancie považuje za „veľmi hlúpu chybu“.

Lídri Británie, Francúzska, Holandska, Nemecka, Talianska a Japonska, ku ktorým sa pridala aj Kanada, vo štvrtok v spoločnom vyhlásení vyjadrili pripravenosť prispieť k „primeraným“ snahám o zaistenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv, oficiálne sa však k ničomu nezaviazali. Vyjadrili tiež hlboké znepokojenie z eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe a vyzvali Irán, aby prestal s vyhrážkami, kladením mín a blokovaním prielivu pre komerčnú lodnú dopravu.

Globálne ceny ropy prudko vzrástli v dôsledku vojny, ktorá vypukla 28. februára, keď Spojené štáty a Izrael začali bombardovať Irán, na čo Teherán reagoval odvetnými útokmi v oblasti Perzského zálivu a prakticky úplnou blokádou Hormuzského prielivu, ktorý je dôležitou prepravnou trasou pre ropu a skvapalnený zemný plyn. (čtk, tasr)

Foto: TASR/AP/Julia Demaree Nikhinson

14.34 Izrael v piatok opätovne útočil na Teherán a na severnú oblasť Iránu v okolí Kaspického mora. V Iráne si obyvatelia pripomínajú prvý deň perzského nového roka Nourúz a moslimovia na celom svete sviatok Íd al-fitr, ktorým sa končí pôstny mesiac ramadán.

Spravodajcovia agentúry AFP uviedli, že Teherán je v súčasnosti menej zaplnený, než je v tomto ročnom období zvykom, keďže mnohí ľudia utiekli na sever. Napriek tomu sa podľa nich v piatok na teheránskych trhoch pohybovalo veľké množstvo nakupujúcich.

11.40 Hovorca Zboru islamských revolučných gárd Alí Mohammad Nainí zomrel pri americko-izraelskom útoku. „Nainí sa stal mučeníkom po zbabelom teroristickom útoku, ktorý v skorých ranných hodinách spáchala americko-sionistická strana,“ uviedli gardy vo vyhlásení na svojej webovej stránke Sepah News.

Nainí ako hovorca krátko pred týmto oznámením vydal vyhlásenie, v ktorom odmietol tvrdenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že Irán už nie je schopný vyrábať rakety. Zdôraznil, že Teherán je aj naďalej schopný vyrábať ich aj za vojnových podmienok.

10.21 Islamské revolučné gardy trvajú na tom, že Irán je stále schopný vyrábať rakety. Spochybnili tak tvrdenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý vyhlásil, že Irán po takmer troch týždňoch vojny už nie je schopný obohacovať urán ani vyrábať balistické rakety.

Teherán je v dôsledku izraelských a amerických útokov podľa neho „slabší ako kedykoľvek predtým“, zatiaľ čo Izrael by podaktorí označili za „regionálnu, ba až svetovú veľmoc“.

„Naše bodové hodnotenie v oblasti raketového priemyslu je 20 a v tomto smere nemáme žiadne obavy, pretože rakety vyrábame aj za vojnových podmienok, čo je úžasné, a s ich zásobovaním nie sú žiadne väčšie problémy,“ povedal v utorok generál IRGC Alí Mohammad Nainí. Počet bodov 20 je najlepší výsledok v hodnotení v iránskom školskom systéme.

Generál zároveň deklaroval úmysel pokračovať vo vojne. „Ľudia očakávajú, že vojna bude pokračovať, kým nebude nepriateľ úplne vyčerpaný,“ povedal Nainí o iránskej verejnosti. „Táto vojna sa musí skončiť, keď sa nad krajinou rozplynie tieň vojny,“ dodal.

08.02 Systémy protivzdušnej obrany Spojených arabských emirátov a Kuvajtu reagovali v noci na piatok na raketovú streľbu, oznámili úrady v týchto dvoch štátoch Perzského zálivu. Saudská Arábia medzitým odrazila dronové útoky.

V Bahrajne ministerstvo vnútra oznámilo, že šrapnel z „iránskej agresie“ spôsobil požiar skladu, ktorý sa podarilo dostať pod kontrolu a nevyžiadal si zranenia. Ministerstvo predtým uviedlo, že boli spustené sirény varujúce pred leteckým útokom.

Kuvajtská armáda informovala, že protivzdušná obrana reaguje na hrozbu nepriateľských rakiet a dronov, kým štátne médiá SAE priniesli správy o prichádzajúcich strelách a dronoch z Iránu.

Iránske revolučné gardy vo vyhlásení zverejnenom tlačovou agentúrou Tasním uviedli, že cielili dronmi a raketami na ozbrojené sily USA na leteckej základni Az-Zafra v SAE, ako aj na miesta v Izraeli. Správy o obetiach sa bezprostredne neobjavili.

Saudskoarabské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho sily za necelé dve hodiny zneškodnili desať dronov na východe krajiny a ďalší na severe.

Vo štvrtok zasiahli drony saudskoarabskú ropnú rafinériu na pobreží Červeného mora a spôsobili požiare v dvoch ďalších v Kuvajte. V stredu spôsobil veľké škody iránsky útok v plynárenskom komplexe v Katare.

7.52 Izraelská armáda pokračovala v noci na piatok v útokoch na Irán. Bez bližších podrobností oznámila, že spustila novú sériu úderov na „infraštruktúru teroristického režimu“ v Teheráne. Irán predtým odpálil viacero rakiet na Izrael, správy o zranených alebo väčších škodách sa neobjavili.

Vo štvrtok pred polnocou sa vo veľkej časti stredného Izraela ozvali sirény a v Jeruzaleme bolo počuť hlasné výbuchy. Išlo o 13. takýto poplach za deň, ktorý bol jedným z najaktívnejších od začiatku vojny pred takmer tromi týždňami, pokiaľ ide o odpaľovanie iránskych rakiet na Izrael, napísala AP.

Izraelská armáda oznámila, že počas hodiny a pol pred polnocou identifikovala tri skupiny rakiet vystrelených z Iránu. Izraelské záchranná služba nehlásila žiadne obete najnovších útokov islamskej republiky.

Oznámila však, že po skoršom útoku v meste Kirjat Šmona pri severnej hranici s Libanonom previezli do nemocnice osobu s kritickými zraneniami. Budovu v meste, ktoré bolo opakovane cieľom útokov Iránu a jeho libanonského spojenca hnutia Hizballáh, poškodil priamy zásah.

05.32 Katar uviedol, že jeho vzťahy s Iránom boli závažne narušené po týždňoch útokov v oblasti Perzského zálivu. Hlásil aj rozsiahle škody na infraštruktúre po iránskych útokoch, ktoré výrazne znížia vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a vyžiadajú si opravy trvajúce tri až päť rokov.

„Po tomto nepriateľskom čine je potrebné obnoviť stratenú dôveru,“ uviedol katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. „Iráncov a nás spája geografická poloha, blízkosť a história,“ doplnil výzvou pre Teherán, aby okamžite zastavil útoky a zabránil tak zhoršovaniu situácie v regióne.

Katar dlho udržiava diplomatické styky s Iránom a opakovane je sprostredkovateľom rozhovorov v jeho konflikte s USA. Katar a Irán spoločne využívajú aj najväčšie známe ložisko zemného plynu na svete v Perzskom zálive a spolupracujú z ekonomických dôvodov, priblížila DPA.

Katarské ministerstvo energetiky vo štvrtok oznámilo, že útoky na energetické objekty v krajine znížia exportnú kapacitu pre LNG o 17 percent, čím príde o odhadované ročné príjmy vo výške 20 miliárd dolárov.

„Oprava škôd na zariadeniach potrvá tri až päť rokov. Dôsledky pocítia Čína, Južná Kórea, Taliansko a Belgicko,“ uvádza sa vo vyhlásení s tým, že Katar sa bude musieť pri niektorých dlhodobých kontraktoch odvolať na takzvanú vyššiu moc, teda udalosti mimo svojej kontroly, ktoré môžu viesť k nenaplneniu zmlúv. Katar patrí k najväčším producentom LNG na svete popri USA, Austrálii a Rusku.