Milióny pre mimovládky blízke Hlasu Koalícia bojuje proti „politickým mimovládkam“, rezort práce rozdal eurofondy organizáciám ľudí z Hlasu

Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas) rozdeľovalo desať miliónov eurofondov na sociálne inovácie. Dvaja žiadatelia z desiatich úspešných boli mimovládky kandidátov Hlasu z parlamentných volieb 2023. Ich projekty získali spolu takmer tri milióny eur, informuje Nadácia Zastavme korupciu.

Takmer milión eur získala neziskovka okresného predsedu Hlasu v Turčianskych Tepliciach Daniela Lichnera pod názvom Inštitút rozvoja regiónu. Občianske združenie pritom založil len mesiac pred otvorením výzvy.

Technický riaditeľ kúpeľov tak dostal peniaze na začleňovanie migrantov do spoločnosti. Hneď ako sa Nadácia Zastavme korupciu začala o tému zaujímať, združenie projekt zrušilo a peniaze vrátilo.

Partnerom Daniela Lichnera v projekte bola spoločnosť Olivka. Nadácia v denníku Sme upozornila, že šéfka firmy Zuzana Štrbíková v roku 2018 musela skončiť na čele Národného ústavu celoživotného vzdelávania po tom, čo skrachoval eurofondový projekt e-learningových rekvalifikačných kurzov pre chovateľov oviec, cukrárov či pestovateľov zeleniny za 28 miliónov eur, ktorý mala na starosti.

Združenie plné žien napojených na Hlas a Smer

Ešte väčšiu sumu v eurofondovej výzve na sociálne inovácie získala ďalšia mimovládka plná predstaviteliek, ktoré kandidovali za Hlas alebo Smer, prípadne aktuálne pracujú na ministerstvách vnútra alebo priamo v rezorte práce.

Občianske združenie Ženy pre Slovensko vedie ako štatutárka Ivana Antošová, ktorá kandidovala za Hlas v parlamentných voľbách 2023. Strane dala pred voľbami aj finančný dar viac ako päťtisíc eur, píše nadácia.

Antošová zo strany vystúpila mesiac pred vyhlásením výzvy. Približne v tom čase sa stala štatutárkou neziskovky, s ktorou uspela.

V združení Ženy pre Slovensko podľa zistení Nadácie Zastavme korupciu figuruje aj Monika Solárová, ktorá za Hlas kandidovala v komunálnych a župných voľbách v Bratislave, či Silvia Klimentová z komunikačného oddelenia ministerstva vnútra, ktoré vedie predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

V OZ pôsobí aj mestská poslankyňa za Smer v Prešove Svetlana Pavlovičová. Pracuje pre ministerstvo práce, ktoré eurofondovú výzvu vyhlásilo.

Nadácia upozornila, že obe občianske združenia z eurofondovej výzvy – OZ Ženy pre Slovensko aj Inštitút rozvoja regiónu – vykazujú nulovú transparentnosť financovania. Nezverejňujú výročné správy ani účtovné uzávierky.

Ministerstvo práce: Všetko je v poriadku

Ministerstvo tiež zdôraznilo, že „mechanizmus nastavený Európskou úniou automaticky vylučuje akúkoľvek možnosť zasahovania do hodnotiaceho procesu pri schvaľovaní projektov“.

Rezort pod vedením Erika Tomáša nevidí problém ani v tom, že dotáciu dostalo združenie, v ktorom pôsobí jeho zamestnankyňa. Odmietol, že by šlo o konflikt záujmov, lebo Pavlovičová nemala vplyv na rozhodovanie o projektoch vo výzve. „Politická príslušnosť alebo kandidatúra vo voľbách v minulosti nezbavuje občana práva angažovať sa v neziskovom sektore,“ cituje vyjadrenie ministerstva denník Sme.

Gedra nevzdáva vojnu proti mimovládkamPo neúspechu na súde nasadia koordinované štátne kontroly a umelú inteligenciu

Miro Pastorek

Boj proti „politickým mimovládkam“

Politici vládnej koalície často kritizujú „politické mimovládky“, ktoré vraj fungujú netransparentne a sú napojené na verejné zdroje financií. Po „stransparentnení“ fungovania neziskových organizácií volal aj šéf Hlasu Šutaj Eštok.

Vedúci úradu vlády Juraj Gedra minulý týždeň predstavil, ako chce Ficova vláda postupovať proti mimovládkam po tom, čo Ústavný súd zastavil koaličnú novelu zákona o neziskových organizáciách. Kritizoval pri tom, že tretí sektor sa podľa neho etabloval na ministerstvách, v polícii či na súdoch, čo podľa neho „zásadným spôsobom deformuje kvalitu právneho štátu na Slovensku“.

Vplyvné mimovládky boli doteraz podľa Gedru „chránená zver“ a štátni úradníci sa ich báli kontrolovať. To sa teraz má zmeniť.

Avizoval, že „politické mimovládky“ bude štát dôslednejšie kontrolovať. Využiť na to má všetky dostupné mechanizmy, koordinačnú úlohu má mať úrad vlády.

Pochybné dotácie spojené s Hlasom

Vlani na jeseň sa prevalila kauza pochybných dotácií na úrade vtedajšieho podpredsedu vlády za Hlas Petra Kmeca. Rozdeľovalo sa 200 miliónov eur na výskum a inovácie. Podporu získalo viacero firiem, ktoré sa vývoju a výskumu nevenujú, no majú väzby na Hlas.

Tri milióny na podporu robotiky získala aj firma Grizzly Capital napojená na darcu strany Hlas, firmu Consult 4U. Ďalšie takmer tri milióny získala spoločnosť Perry Soft poradcu Petra Pellegriniho Andreja Krúpu.

Úrad vicepremiéra pod Kmecovým vedením tiež podľa všetkého predražene kúpil komplex bývalého outletu vo Voderadoch. Kauza sa stala známa ako „slayáda“.

Kmeca nechal koncom novembra premiér Robert Fico odvolať. Bývalý vicepremiér sa následne stal slovenským veľvyslancom v Taliansku.

Podozrivé dotácie vo výške desať miliónov eur získalo aj združenie asistenta poslanca Hlasu Michala Barteka. Grant 39-tisíc eur dostala aj nezisková organizácia matky ďalšieho Bartekovho asistenta, po prevalení škandálu ich vrátila.