V hlavách neokonov | Ako o vojne v Iráne premýšľajú jej americkí podporovatelia

Na konci februára Izrael a Spojené štáty americké zaútočili na viacero miest po celom Iráne. Medzi najvýznamnejšie zásahy patrilo zabitie najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chámeneího spolu s viacerými ďalšími kľúčovými predstaviteľmi režimu. USA operáciu nazvali Epic Fury, Izrael Roaring Lion.

USA a Izrael útok, samozrejme, plne podporujú. Názory európskych lídrov sa líšia, španielsky premiér Pedro Sánchez útok odsúdil ako nebezpečnú vojenskú intervenciu mimo rámca medzinárodného práva. Postup USA a Izraela kritizoval aj generálny tajomník OSN António Guterres. Británia umožnila použitie svojich základní na defenzívne účely. Talianska premiérka odsúdila raketový útok na iránsku školu, ktorý si vyžiadal aspoň 165 obetí.

Ako vo svojom komentári spomenul Martin Hanus, útok priniesol rozdelenie aj medzi samotnými americkými republikánmi. Niektoré prominentné osobnosti naklonené hnutiu MAGA, ako napríklad Tucker Carlson či Megyn Kellyová, vojnu jednoznačne odsúdili.

Filozofickú reflexiu útoku ponúkol napríklad tomistický filozof Edward Feser, ktorý uviedol, že klasické premýšľanie o spravodlivej vojne nezohľadňuje iba cieľ operácie, ale aj prostriedky použité na jeho dosiahnutie. Ak absentuje jednoznačný a morálny plán, vyhliadka na úspech či proporcionalita, čo je podľa neho aj prípad amerického a izraelského útoku, nemožno hovoriť o spravodlivej vojne.

Napriek tomu však v americkej pravici existujú hlasy, ktoré vojnu jednoznačne podporujú. Pozreli sme sa na to, akým spôsobom uvažujú o tomto konflikte a čo ich privádza k takémuto záveru.

Nadšený Shapiro

Pravicový politický komentátor Ben Shapiro, spoluzakladateľ vplyvného online média The Daily Wire, vo svojom podcaste vojenskú operáciu opakovane a rezolútne podporuje. Vojna je podľa neho oprávnená pre opakovanú agresiu zo strany Iránu voči Spojeným štátom, napríklad v prípade rukojemníckej drámy z roku 1979.

Zároveň tvrdí, že bolo nevyhnutné preventívne zasiahnuť proti tomu, aby si Irán vybudoval jadrový arzenál. Súčasné konanie prezidenta Donalda Trumpa je podľa neho „najodvážnejšou vecou, akú kedy videl prezidenta urobiť“.

Shapiro hodnotí pozitívne nielen dôvody, ale aj priebeh invázie. Smrť ajatolláha a špičiek štátu považuje za ukážku spravodajskej a vojenskej sily Spojených štátov. Vyzdvihuje, že USA a Izrael v priebehu prvých dní zničili veľkú časť iránskej protivzdušnej obrany pri minimálnych amerických stratách.

Komentátor odmieta tvrdenia, že ide o ďalšiu „nekonečnú vojnu“. Podľa neho pôjde skôr o rýchlu snahu o zničenie vojenských schopností krajiny, nie o pokus o nation building. Dobre bol podľa neho zvolený aj moment úderu, keďže Irán sa otriasa pre protesty a hospodárske problémy.

Krivošík a HeitmannPutinovi vojna v Iráne vyhovuje, Trump ňou Rusku pomáha

Lukáš Kekelák

Tradičný jastrab Bolton

John Bolton, bývalý prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť z Trumpovho prvého funkčného obdobia, má pohľad s väčším množstvom nuáns. Jednoznačne podporuje zmenu režimu v Iráne, no zároveň kritizuje Trumpovu administratívu za nedostatočné plánovanie a nejasné ciele.

Akýkoľvek iný výsledok ako úplný pád iránskeho teokratického režimu je nedostatočný, tvrdí Bolton, ktorý počas svojej kariéry podporoval vojenské akcie a zmeny režimu okrem Iránu aj v Sýrii, Líbyi, vo Venezuele, na Kube, v Jemene a Severnej Kórei.

Ak režim v Teheráne zostane pri moci, podľa Boltona sa zmení na „ranenú šelmu“, ktorá sa vráti k jadrovému programu a bude ešte nebezpečnejšia. Aj v spojitosti s tým vyčíta Trumpovi, že jasne nedefinoval ciele vojny a nepredstavil ich verejnosti, Kongresu a spojencom.

Na zmenu režimu podľa neho nebudú potrebné americké pozemné jednotky. Namiesto toho navrhuje, aby Spojené štáty aktívne vyhľadávali zbehov v iránskej armáde a Islamských revolučných gardách. USA by mali spolupracovať s iránskou opozíciou a protestujúcimi a poskytnúť im stratégiu, vedenie a dokonca aj zbrane. Revolučné gardy na začiatku tohto roka počas protestov zabili desiatky tisíc protestujúcich.

Bolton však na rozdiel od Shapira krotí nadšenie týkajúce sa vyhliadok na koniec vojny. Ani americká armáda podľa neho režim, ktorý vládne železnou rukou desiatky rokov, nedokáže zvrhnúť v priebehu niekoľkých týždňov.

Irán zoslabol, tvrdí Rothman

Noah Rothman, jeden z hlavných redaktorov neokonzervatívneho portálu National Review, sa vo svojom texte vyhranil voči kritike, že útok bol katastrofou, pretože Irán zostal stále silným.

Rothman tvrdí, že to nie je pravda. Ani v prípade najhoršieho scenára, za ktorý považuje prežitie režimu, podľa neho nebude predstavovať smrtiacu hrozbu, pretože bude výrazne oslabený.

Operácia Midnight Hammer z júna 2025 podľa neho jednoznačne zabezpečila, že USA nedovolia Iránu obnoviť jeho jadrový program. Navyše bude na konci vojny výrazne poškodená schopnosť Iránu vysielať balistické rakety a akýkoľvek pokus o jej obnovu môže očakávať úder zo strany USA alebo Izraela. (Podľa Rothmana obzvlášť vzhľadom na to, s akou ľahkosťou USA a Izrael prekonali protivzdušnú obranu Iránu.)

Režim podľa neho zostáva izolovaný, ekonomicky zruinovaný a vníma vlastných civilistov ako najväčšiu hrozbu. Hoci je teda podľa Rothmana priskoro hovoriť o víťazstve alebo prehre, možnosť, že Irán vyjde z vojny posilnený, je podľa neho vylúčená.

Najnovší spoločný text editorov v National Review má kritickejší tón. Podobne ako Bolton Trumpovi vyčíta, že nedostatočne definoval cieľ operácie a jeho komunikácia preskakuje z rozprávania o zmene režimu na požadovanie „úplnej kapitulácie“.

„Ak je prijateľným výsledkom niečo menej než zvrhnutie režimu – alebo, ako neskôr požadoval Trump, ,bezpodmienečná kapitulácia‘ –, mal to prezident povedať. Ak nie, musí to jasne vyjadriť a pripraviť americký ľud na dlhšiu a pravdepodobne oveľa ťažšiu vojnu,“ uviedli editori.