Zástupca šéfredaktora denníka Postoj Jozef Majchrák reaguje na vyjadrenia Milana Majerského: predseda KDH v rozhovoroch pre Denník N a Štandard reagoval na kritiku poslanca Jozefa Hajka, ktorá cez víkend odznela na sneme v Ružomberku. Milan Majerský okrem iného povedal, že informácie o Hajkovom vystúpení sa na verejnosť dostali v dôsledku neférovosti a „špiónstvu“ novinára, ktorý počas neverejnej časti snemu zostal v rokovacej sále.

Preto musím zareagovať.

Nielen u kolegu, ale aj z viacerých zdrojov som si overil, ako snem prebiehal. Do priestoru, kde sa počas verejnej časti mohli zdržiavať novinári, bolo z rokovacej sály normálne počuť. Informácia, že teraz sa začína neoficiálna časť snemu, nebola vyhlásená spôsobom, aby sa dostala k všetkým zástupcom médií.

Keďže kolega si nepotreboval chystať techniku na blížiacu sa tlačovku, zostal spolu s niekoľkými ďalšími novinármi v tomto priestore. Medzitým začali vystupovať ďalší rečníci, medzi nimi aj Hajko. O tom, že tieto prejavy by už nemali počúvať, ich nikto neprišiel informovať. Kolega tak urobil to, čo by urobil každý novinár, a o Hajkovom prejave informoval. Napokon, kritika predsedu zo strany bývalého podpredsedu a poslanca nie je až taká banalita.

Ja sám som absolvoval niekoľko snemov KDH a pamätám si, že pracovníci straníckeho tlačového oddelenia si na to vždy dávali pozor a dôsledne skontrolovali, či neverejnú časť snemu nesledujú novinári. Teraz tam však panoval chaos a nikto to neurobil.

No najmä platí jedno: ako novinár som absolvoval desiatky snemov, a preto keď ma chce niekto presviedčať, že pri dvesto delegátoch by sa kritika predsedu zo strany vplyvného poslanca nedostala na verejnosť, tak sa nad tým môžem len usmievať. Nehovoriac o tom, že samotný Jozef Hajko túto kritiku hneď po sneme ochotne ďalej rozvíjal v médiách.

Skôr mám pocit, že pri rečiach o údajnej špionáži ide o snahu odkloniť pozornosť od podstatných momentov tejto kritiky. Od konkrétnych výhrad na adresu predsedu KDH. Ale tiež od otázok, ktoré sa ponúkajú smerom k Jozefovi Hajkovi, ktorý dnes KDH vyčíta zlyhania aj v oblastiach, za ktoré bol – ako ekonomický expert strany – práve on zodpovedný.

V každom prípade ak sa z neoficiálnej časti snemu KDH dostali nejaké informácie na verejnosť, bolo to v prvom rade zlyhanie manažmentu snemu a pracovníkov tlačového oddelenia strany. Obviňovať preto novinárov z neférovosti, bulvárnosti a zo špiónstva je ukážkový alibizmus.