Šimkovičovej ľudia v FPU Projekt v obchodnom centre dostal 140-tisíc. Kultúrne centrá zatiaľ robia zbierku, aby prežili

Fond na podporu umenia dal 140-tisíc eur na vznik eventového centra a kaviarne v bratislavskom nákupnom stredisku. Kultúrne centrá v regiónoch zatiaľ spúšťajú verejnú zbierku, aby prežili rok 2026. FPU totiž stopol podporu ich celoročného fungovania.

O grante pre neznáme občianske združenie Limetka, ktoré z fondu získalo 140-tisíc eur, informovali minulý týždeň Aktuality. Peniaze z verejných zdrojov majú ísť na vybudovanie multifunkčného priestoru s kaviarňou, eventovým štúdiom a coworkingovým zázemím v bratislavskom obchodnom centre Central.

„Mám rada umenie, mám rada víno a myslím si, že mám dobrý záber v týchto ľuďoch. Prečo to nedať na miesto, ktoré je v srdci Bratislavy, navyše s bezproblémovým parkovaním?“ citovali Aktuality šéfku OZ Limetka Beátu Bencsíkovú.

Denník N informoval, že Bencsíková pracovala ako vizážistka v Markíze v rovnakom čase, keď v televízii ako moderátorka pôsobila aj súčasná ministerka kultúry Martina Šimkovičová. „Vidíte, to ani neviem,“ reagovala na to Šimkovičová na utorkovej tlačovej konferencii.

Limetka vyhrala nad obcami

Občianske združenie Limetka získalo grant z mimoriadnej výzvy FPU určenej na komplexnú obnovu kultúrnej infraštruktúry. Fond v nej rozdeľoval päť miliónov eur.

Do výzvy sa zapojili mnohé obce, ktoré potrebujú opraviť kultúrne domy či miestne múzeá. Viaceré z nich neuspeli, aj keď odborné komisie odporučili ich projekty podporiť.

Rada FPU názor odborníkov zvrátila s odkazom na alokovanú sumu výzvy. Aktuality upozornili, že viaceré projekty, ktoré rada neodporučila podporiť, žiadali o oveľa nižšie sumy, než aké dostalo OZ Limetka na svoj projekt v bratislavskom obchodnom centre.

Ministerka kultúry odmietla, že by FPU rozdeľoval peniaze nespravodlivo. „Obce ďakujú, keď dajú financie na stoličky v kultúrnom dome,“ povedala.

Šimkovičová v utorok na tlačovke chválila súčasné fungovanie Fondu na podporu umenia. „Vďakabohu sme zmenili zákon o FPU a môžeme teraz transparentne kontrolovať,“ povedala.

Fond podľa nej v súčasnosti konečne funguje transparentne, „takže môžete ísť do hĺbkovej kontroly, aby ste zistili, aký to má prínos“. Pred zmenou zákona to podľa nej nebolo možné.

Šimkovičová na základe medializácie dala dotáciu preveriť. Podľa vedenia FPU bolo všetko v poriadku. 

„Po detailnom a opakovanom preskúmaní žiadosti a samotného projektu multifunkčného priestoru OZ Limetka konštatujem, že projekt splnil všetky zákonné aj formálne kritériá na poskytnutie finančnej podpory,“ uviedol riaditeľ FPU František Kornaj.

Podporu pre koncept spájajúci kaviareň a kultúrny priestor obhajoval s odkazom na to, že fond v minulosti opakovane podporil viaceré kultúrne centrá, ktoré prevádzkujú aj kaviarne. Spomenul bratislavskú Novú Cvernovku, žilinskú Novú synagógu či košické kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik.

Žiadne z nich však nie je v priestoroch obchodného centra.

„Prekvapuje nás vlna kritiky, ktorá prichádza v čase, keď na mieste ešte len prebiehajú stavebné a realizačné práce. Priestor nie je sprístupnený verejnosti a kritici teda nehodnotia realitu, ale pracujú s domnienkami. Považujeme to za nekonštruktívny politický názor, nie za vecnú kritiku projektu, ktorý má priniesť workshopy, výstavy a diskusie,“ dodal Kornaj.

Podobne ako Kornaj argumentovala na utorkovej tlačovej konferencii aj Šimkovičová. „Pochybujem, že Fond na podporu umenia podporuje nejakú kaviareň,“ povedala.

Snažila sa upriamiť pozornosť na sieť kultúrnych centier Anténa. Organizácia je voči ministerke dlhodobo kritická.

„Anténa dostávala pravidelné príjmy z Fondu na podporu umenia. Myslím, že oni majú nejakých 24 kaviarní,“ povedala. „Vďakabohu, že FPU už nie je bankomat pre Anténu, ale že iní dostanú peniaze.“

Sieť označila za „spoločnosť, ktorá pravidelne dostávala finančné toky z FPU“. Anténa je pritom strešná organizácia, ktorá združuje nezávislé kultúrne centrá. Tie o dotácie žiadajú samostatne.

Najvyšší kontrolný úradMinisterstvo kultúry nezvláda svoju riadiacu úlohu, netýka sa to len Šimkovičovej

Miro Pastorek

Kultúrne centrá v regiónoch organizujú zbierku

Šimkovičovú nahnevalo, že sieť Anténa v utorok spravila tlačovú konferenciu pred budovou parlamentu. Ohlásila na nej spustenie verejnej zbierky na podporu kultúrnych centier.

Chcú vyzbierať pol milióna eur, ktoré majú centrám v regiónoch pomôcť, aby prežili tento rok. Rada Fondu na podporu umenia totiž vlani schválila novú štruktúru podpornej činnosti, z ktorej úplne vypadli dotácie pre nezávislé kultúrne centrá. „Mnohým kultúrnym priestorom reálne hrozí zánik,“ varujú zástupcovia Antény.

Pripomenuli, že program podpory kultúrnych a rezidenčných centier existoval od vzniku fondu. Za posledných desať rokov vďaka tomu v regiónoch Slovenska vzniklo mnoho nových centier kultúry.

„Neexistoval žiaden dôvod na zrušenie tohto programu, a preto ho považujeme za čisto politicky motivovanú pomstu voči kritickému a slobodnému kultúrnemu prostrediu,“ uviedli zástupcovia siete Anténa na tlačovej konferencii.

V roku 2025 zorganizovalo 33 centier združených v sieti Anténa viac než 5600 podujatí. Navštívilo ich takmer 300-tisíc ľudí.

Anténa upozorňuje, že ak kultúrne centrá zaniknú, mnohé mestá neprídu len o podujatia, ale aj o jediné priestory pre živú kultúrnu scénu a stretávanie komunít. 

Oľha: Viazneme na takzvanej odbornosti

Na stredajšom rokovaní Rady FPU vysvitlo, že fond nedokáže vyhodnotiť tohtoročné žiadosti, upozornil Denník N. Chýbajú mu ľudia v odborných komisiách. Deviatim členom komisií sa končí mandát.

„Aby sa to neopakovalo, dávam návrh, aby sme v čo najkratšom čase vytvorili niekoľko komisií, ktoré by neboli tak prísne zamerané na odbory,“ cituje denník predsedu rady Matúša Oľhu.

Najvyšší orgán fondu, ktorý ovládajú nominanti ministerstva kultúry, následne pozastavil činnosť komisií, ktoré pre nefunkčnosť ešte nezasadali. Rozhodol aj o tom, že vytvorí „univerzálne komisie“.

Šimkovičovej nominant na čele fondu Oľha argumentoval tým, že žiadosti vo výtvarnom umení sú podľa neho štruktúrované rovnako ako v divadle či tradičnej kultúre. Rozhodujúci je vraj pohľad na proporcie projektov a finančné kalkulácie, ktorý podľa neho dokážu posúdiť všetci členovia odborných komisií.

„Viazneme práve na tej takzvanej odbornosti,“ povedal Oľha. „Univerzálne komisie“ sú podľa neho lepšie aj preto, že sa „vyblokuje istý osobný záujem, ktorý sa v takýchto špecifikovaných komisiách prejavuje“.