Najvyšší kontrolný úrad Ministerstvo kultúry nezvláda svoju riadiacu úlohu, netýka sa to len Šimkovičovej

Ministerstvo kultúry dlhodobo nezvládalo riadenie veľkých projektov, jeho rozhodnutia boli nekoordinované a kontrolné mechanizmy nefungovali. Vyplýva to zo správy Najvyššieho kontrolného úradu.

Kontrolóri analyzovali fungovanie národného múzea, národnej galérie a obnovu Krásnej Hôrky a Spišského hradu. V rezorte kultúry sa podľa nich „naplno prejavuje nesystémové riadenie, časté personálne výmeny a absencia dlhodobej stratégie rozvoja kultúry“.

Štátni kontrolóri sa pozreli na činnosť SNM a SNG v rokoch 2022 až 2024. Obnovy hradov kontrolovali za celý čas ich trvania. Kritické zistenia sa tak netýkajú len obdobia pôsobenia súčasnej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ale aj predchádzajúcich vlád za posledných viac ako desať rokov.

Neefektívne riadenie v organizáciách pod ministerstvom podľa nich ohrozuje ochranu kultúrneho dedičstva. Chýba stratégia, rozhodnutia na seba nenadväzujú a nemajú jasné smerovanie. „Rezort tak nedokáže vytvárať predvídateľné prostredie, ktoré by umožnilo kultúrnym inštitúciám plánovať, rozvíjať sa a efektívne hospodáriť,“ píše NKÚ.

Ak sa národnej galérii a národnému múzeu nepodarí napraviť zlyhávania vo finančnom riadení a internom kontrolnom systéme, hrozí im podľa kontrolórov ďalšie prehlbovanie hospodárskych problémov. Môže to ohroziť samotné fungovanie erbových kultúrnych inštitúcií.

Šimkovičová pred dvoma týždňami vyhlásila, že kultúra pod jej vedením „ide hore“. Tvrdila tiež, že erbové kultúrne inštitúcie „praskajú vo švíkoch“.

Ministerstvu NKÚ vyčítal slabú schopnosť riadiť a koordinovať veľké projekty. Podľa kontrolórov je nutné spraviť systémové zmeny v riadení, internej kontrole a plánovaní investičných či strategických aktivít rezortu.

Napriek tomu odporučili, že by ministerstvo malo „dočasne posilniť svoju aktívnu kontrolnú a riadiacu úlohu“ nad SNM a SNG, minimálne kým sa ich fungovanie a hospodárenie nezastabilizuje. „Zvýšený dohľad je kľúčový na predchádzanie ďalším zlyhaniam a na obnovu dôvery v riadenie kultúrnych inštitúcií,“ konštatuje NKÚ.

SNG je v kritickom období

V Slovenskej národnej galérii podľa kontrolórov zlyhávalo finančné riadenie a nefungoval systém internej kontroly. Vlani navyše odišlo 110 zamestnancov z 201, čo zasiahlo kontinuitu chodu galérie.

„V súčasnosti sa organizácia nachádza v kritickom období, keď sa stretávajú dôsledky investičnej akcie, riadiacej a personálnej nestability, ako aj absencie funkčného interného kontrolného prostredia,“ konštatoval NKÚ.

Kontrolóri upozornili, že rekonštrukcia SNG, ktorú po dlhých rokoch dokončili v roku 2022, sa výrazne predražila.

„Celkové náklady dosiahli takmer 72 miliónov eur, pričom pôvodne dohodnutou sumou bolo 38 miliónov eur,“ konštatuje správa o kontrole. „Nepredĺžením lehoty realizácie diela počas trvania pôvodnej zmluvy a uzatváraním dodatkov bez právneho titulu nebol dodržaný postup v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a došlo k porušeniu finančného riadenia.“

SNG tiež podľa nich porušila finančnú disciplínu v sume 232-tisíc eur. Poskytovala preddavky bez písomného dojednania a vyplácala odmeny nad rámec oprávnenia. Galéria okrem toho nedodržala povinnosti pri verejnom obstarávaní, zverejňovaní informácií, postupoch účtovania a dohodách mimo pracovného pomeru.

Šimkovičová po dlhom čase v televíznej diskusiiKultúra ide hore, tvrdí. Návštevnosť SNG pritom klesla o polovicu

Miro Pastorek

SNM je podfinancované a nedokáže riadiť veľké projekty

Slovenské národné múzeum podľa kontrolórov zlyhalo v strategickom plánovaní a manažovaní investícií. „Nedostatky v projektovom riadení, personálne zmeny a s tým súvisiace prevody dokumentácie, nedostatky v zmluvných vzťahoch, nedostatočná projektová príprava tvorili základy pre predlžovanie realizácií aj nárast celkových nákladov,“ konštatovali.

Podľa NKÚ je to systémový problém. „SNM nedokáže obnovu kultúrnych pamiatok riadiť stabilne a dlhodobo. Chýba kontinuita rozhodovania, pevné projektové riadenie a účinný zmluvno-finančný dohľad,“ píše sa v správe.

Kontrolóri kritizovali opakované personálne výmeny na riadiacich a odborných pozíciách či zmeny projektantov a dodávateľov. Tie podľa nich oslabujú „pamäť projektu“, zvyšujú počet zmien počas realizácie a zhoršujú kontrolu nad rozsahom, termínmi a nákladmi. Potom vznikajú spory s dodávateľmi, ktoré často prerastajú do súdnych sporov.

NKÚ upozornil aj na problémy so statikou bratislavskej hlavnej budovy SNM. „Jej havarijný stav v čase kontroly predstavoval riziko pre bezpečnosť návštevníkov,“ zdôraznili.

V zlom stave sú aj depozitáre so zbierkovými predmetmi. To vážne ohrozuje vzácne pamiatky.

Národné múzeum je dlhodobo podfinancované, varovali kontrolóri. „Rozpočet organizácie nezohľadňoval rozsah a náročnosť spravovaného majetku, počet organizačných zložiek ani charakter objektov,“ píšu.

Podľa kontrolórov je to ďalší systémový problém. V ohrození je ochrana kultúrneho dedičstva, udržateľnosť prevádzky múzea aj kvalita jeho služieb verejnosti.

Krásna Hôrka ako príklad zlyhania

Kontrolóri sa pozreli aj na obnovu Spišského hradu a hradu Krásna Hôrka. Zhodnotili, že na oba projekty bol dostatok peňazí. „Napriek tomu sa práce neúmerne predlžovali v dôsledku manažérskych zlyhaní, nesystémového postupu, nedostatočnej koordinácie a chýbajúceho projektového riadenia,“ uviedli.

Obnova hradu Krásna Hôrka podľa kontrolórov predstavuje „dlhodobý príklad zlyhania riadenia investičného projektu“. Predlžovanie rekonštrukcií má dosah aj na regióny, keďže brzdí rozvoj turizmu, varujú.

Zodpovednosť za obnovy hradov ministerstvo prenieslo na SNM. Kontrolóri zdôraznili, že múzeum nemalo k dispozícii dostatok kvalifikovaných zamestnancov na riadenie dlhodobých a rozsiahlych stavebných projektov. Ministerstvo navyše aj tak malo povinnosť zabezpečiť ich riadenie a koordináciu.

„Kontrola preukázala, že rezort kultúry nemal zavedený jednotný projektový rámec pre riadenie veľkých investičných akcií,“ píše sa v správe. Ministerstvo zlyhalo pri riadení a koordinácii obnovy, čo bolo jeho úlohou v zmysle zákona o múzeách a galériách.“

Kontrolóri v prípade obnovy Spišského hradu kritizovali neefektívnu komunikáciu medzi SNM a ministerstvom. Nenapravilo to ani memorandum o spolupráci z roku 2024, ktoré malo posilniť kontrolné mechanizmy, no v praxi neprinieslo konkrétne výsledky.

Pri obnove Krásnej Hôrky kontrolóri poukázali na pomalý postup obnovy bez dostatočného časového a vecného plánovania, konštrukčné chyby a dlhodobo neskolaudované strechy dolného a stredného hradu, ktoré obmedzujú ďalšie práce. „V dôsledku nečinnosti a oneskorených rozhodnutí došlo k zhoršeniu technického stavu častí hradu, čím bol porušený zákon o ochrane pamiatkového fondu a zákon o správe majetku štátu,“ píšu.

Ministerstvo kultúry deklarovalo záujem sprístupniť hrad už na budúci rok. Ak sa to stane a zároveň bude pokračovať obnova horného hradu, hrozí podľa NKÚ poškodenie už obnovených objektov.

Architekt z tímu Krásnej HôrkyObnovu zastavili tesne pred dokončením. Bude ešte drahšia, pomalšia a vôbec nemusí dopadnúť dobre

Miro Pastorek