O niekoľko mesiacov by mal v Afrike vzniknúť nový štát – Južný Sudán. Jeho obyvatelia budú pravdepodobne čeliť humanitárnej kríze.
Najrozsiahlejší africký štát, Sudán, by sa dal charakterizovať ako krajina, kde má piesok farbu krvi. Od roku 1959 až do roku 2005, s malými prestávkami, tu totiž prebiehala občianska vojna medzi prevažne moslimským severom a kresťanským juhom. Počas tohto besnenia prišli o život na obidvoch stranách približne dva milióny ľudí. Pred piatimi rokmi znepriatelené strany podpísali mierovú dohodu, ktorej súčasťou je podmienka uskutočniť referendum o osamostatnení južného Sudánu. Prednedávnom sa to stalo skutočnosťou. Aj keď už ubehli dva týždne od ukončenia hlasovania, definitívne výsledky budú známe až v priebehu februára. Už dnes je však jasné, že ľudové hlasovanie bude smerovať k vytvoreniu nového, v poradí 54 afrického štátu. S najväčšou pravdepodobnosťou to však bude smerovať aj k veľkej humanitárnej katastrofe.
Ak pôjde všetko hladko, nový štát by mal vzniknúť už 9. júla. Prakticky ho založia na zelenej lúke. Južnému Sudánu, čo by mohol byť oficiálny názov rodiacej sa krajiny, chýba prakticky všetko. Napokon, ako väčšine afrických krajín. Od infraštruktúry až po zdravotnícku starostlivosť. Počiatočné nadšenie tak vystrieda tvrdý pád do reality. „Keď pominie prvotná eufória z nezávislosti, budeme konfrontovaní s tvrdou realitou tisícov utečencov, ktorí sem prídu zo severu s holými rukami,“ vysvetľuje pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano sudánsky biskup Macram Gassis. „Ak uvažujeme nad tým, že v hlavnom meste Chartúm žijú približne 4 milióny Sudáncov, ktorí by sa mohli vrátiť na juh, tak je jasné, že stojíme pred humanitárnou katastrofou,“ dodáva biskup.
„Keď pominie prvotná eufória z nezávislosti, budeme konfrontovaní s tvrdou realitou tisícov utečencov, ktorí sem prídu zo severu s holými rukami.“ |
Generálny vikár arcidiecézy Chartúm, Quintino Okeny Joseph zároveň konštatuje, že cirkev zo severu aj tak nevymizne „Aj keby iba jeden kresťan zostal na severe my tu budeme, pretože pastier neopustí svoje ovce,“ povedal pre agentúru Reuters. Podmienky pre kresťanov na severe krajiny sa však bez pochýb zhoršia. Otázkou je, ako sa po rozdelení štátu zachovajú predstavitelia severu voči zvyškom kresťanov. Od roku 1983 tu totiž platí moslimské právo šaríja. To chce súčasný prezident Sudánu Omar el-Bashir uplatňovať na severe ešte tvrdšie.
Humanitárnu katastrofu nemusí spôsobiť len prílev utečencov, ale aj ekonomické záujmy. Nateraz je jasné, že vytýčenie hranice medzi severným a južným Sudánom bude problematické. Väčšina ropných polí v krajine sa nachádza práve na juhu. Možno tak očakávať aj vyostrené konflikty.
Vývoj situácie v Sudáne bude zaujímavé sledovať aj z iného uhla pohľadu. Dnes, keď sa stále častejšie objavujú informácie o útokoch na kresťanské komunity v moslimských krajinách, môže delenie africkej krajiny spôsobiť nebezpečný precedens. Píše o tom aj novinár Hamza Hendavi pre americký denník The Washington Post. Hovorí, že príklad Sudánu môže posilniť podobné tendencie v krajinách ako Irak či Egypt, kde sa tiež nachádzajú kresťanské menšiny. Niekde sa podobné iniciatívy už dokonca začali. „V Iraku sa vodcovia kresťanskej komunity dožadujú vlády, aby vytvorila novú provinciu, ktorú by mohli vyhlásiť za vlastnú a kde by mohli uniknúť pred útokmi moslimských militantov,“ píše Hendavi. Od toho je už len krok k vytvoreniu vlastného štátu.
Marek Mačica
Autor je stály spolupracovník Postoy.sk.
Foto: wikimedia.org
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.