Trump pohrozil Teheránu Stanú sa zlé veci, ak Irán nepristúpi k dohode, avizuje prezident USA. Zhromažďujú leteckú silu

Donald Trump vyzval Irán, aby so Spojenými štátmi uzavrel zmysluplnú dohodu, inak sa podľa neho stanú zlé veci. Povedal to v prejave vo Washingtone na ustanovujúcom zasadnutí Rady mieru, ktorej vznik inicioval.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v stredu uviedla, že by bolo od Teheránu „múdre“, keby sa dohodol so Spojenými štátmi. Na útok proti Iránu je podľa nej mnoho dôvodov. Podľa viacerých zahraničných médií by k úderu mohlo dôjsť už počas víkendu, Trump však o tom zatiaľ nerozhodol. Zástupcovia USA a Iránu tento týždeň rokovali v Ženeve.

„Pokračujú dobré rokovania. V priebehu rokov sa ukázalo, že nie je ľahké uzavrieť zmysluplnú dohodu s Iránom. Musíme uzavrieť zmysluplnú dohodu, inak sa stanú zlé veci,“ povedal Trump s tým, že Irán ohrozuje stabilitu celého Blízkeho východu.

Bez dohody Washington podľa neho „možno bude musieť urobiť ďalší krok“. Svet sa to dozvie v najbližších desiatich dňoch, uviedol.

USA podľa agentúry Reuters chcú, aby sa Irán vzdal svojho jadrového programu. Teherán túto požiadavku odmieta a zároveň popiera, že sa usiluje vyvinúť jadrovú zbraň.

„S Iránom máme ešte čo robiť. Nemôžu mať jadrové zbrane. Je to veľmi jednoduché. Ak budú mať jadrové zbrane, nemôže byť na Blízkom východe mier,“ dodal Trump.

Šéf Bieleho domu založil Radu mieru 22. januára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Aj keď mala pôvodne dohliadať na povojnovú obnovu Pásma Gazy, jej charta podľa dostupných informácií neobmedzuje pôsobenie organizácie len na palestínske územie. Trump tvrdí, že Rada mieru by mohla v budúcnosti plniť niektoré funkcie Organizácie Spojených národov (OSN).

Na prvom zasadnutí rady vo Washingtone Trump taktiež zopakoval svoje tvrdenie, že od návratu do Bieleho domu v januári minulého roka sa mu podarilo ukončiť osem konfliktov. Poznamenal však, že vojna medzi Ukrajinou a Ruskom mu naďalej robí problémy.

Zhromažďujú leteckú silu

USA na Blízkom východe zhromažďujú najväčšiu leteckú silu od invázie do Iraku. Spojené štáty sú podľa The Wall Street Journal pripravené zakročiť proti Iránu, ale prezident Trump o podniknutí útokov ešte nerozhodol.

Spojené štáty v posledných dňoch výrazne posilňujú letecké sily na Blízkom východe – podľa dostupných údajov denníka The Wall Street Journal presúvajú do regiónu ďalšie moderné stíhačky F-35 a F-22, prichádzajú veliteľské a komunikačné lietadlá a rozmiestňujú sa ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany. Na ceste je aj druhá lietadlová loď s útočnými a elektronicko-bojovými kapacitami. Washington tak vytvára najväčšiu koncentráciu americkej vzdušnej sily v oblasti od invázie do Iraku v roku 2003.

Zatiaľ však nie je jasné, či prezident Donald Trump nariadi údery proti Iránu a aký by bol ich cieľ: od obmedzených zásahov proti jadrovým a balistickým zariadeniam až po rozsiahlejšiu, týždne trvajúcu kampaň zameranú na oslabenie režimu.

Americkí predstavitelia tvrdia, že aktuálne presuny dávajú USA možnosť viesť dlhšiu operáciu, nielen jednorazový úder ako v júni proti trom iránskym jadrovým lokalitám.

Popri vojenskom tlaku pokračuje diplomacia: zástupcovia USA a Iránu rokovali v Ženeve o dohode o obohacovaní uránu, pričom Biely dom priznal len obmedzený pokrok a veľké rozdiely. Trump verejne deklaruje preferenciu dohody, no opakovane varuje pred útokom, ak rokovania zlyhajú. Spomenul aj možné využitie základní Diego Garcia a Fairford.

 Irán nie je Venezuela, varuje historik GuerreroRežim dokáže byť racionálny a uvedomuje si svoju zraniteľnosť. Treba s ním riešiť nielen jadrový program

 Álvaro Peñas

Irán by v prípade útokov mohol odpovedať raketami na americké základne a spojencov či snahou narušiť dopravu v Hormuzskom prielive. Analytici upozorňujú, že po bombardovaní zostáva nejasné, kto by v Teheráne prevzal moc a či by to neviedlo k ďalšej eskalácii.