Čo zaznelo v Mníchove Leyenová žiada väčšiu nezávislosť, Rubio spochybnil Kremeľ. Zelenskyj označil Putina za „otroka vojny“

V sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vystúpilo viacero svetových lídrov.

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová v prejave uviedla, že Európa sa musí angažovať a prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť. Zároveň dodala, že Európa a Británia by mali užšie spolupracovať v oblasti bezpečnosti a ekonomiky v záujme ochrany svojich demokracií.

„Európa sa musí stať nezávislejšou – niet inej voľby,“ začala svoj prejav Von der Leyenová. „Európsky spôsob života – náš demokratický základ a dôvera našich občanov – je spochybňovaný novými spôsobmi. Vo všetkom – od území až po clá alebo technologické predpisy,“ povedala zrejme s narážkou na USA, ale zároveň s odvolaním sa na pokračujúcu agresiu Ruska proti Ukrajine, píše server Euronews.

„Niektorí môžu povedať, že slovo ‚nezávislosť‘ je v rozpore s naším transatlantickým putom. Opak je však pravdou. Nezávislá Európa je silná Európa. A silná Európa vytvára silnejšiu transatlantickú alianciu,“ dodala.

„Európa a najmä Spojené kráľovstvo by sa mali zblížiť... Desať rokov po brexite je naša budúcnosť viac prepojená než kedykoľvek predtým,“ povedala Von der Leyenová na bezpečnostnej konferencii v bavorskej metropole.

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP/Michael Probst

Ako dodala, Európa podľa nej v oblasti obrany „dosahuje výsledky“, pričom jej výdavky na obranu sa zvýšili takmer o 80 percent oproti obdobiam pred vojnou na Ukrajine, citoval ju server Euronews.

Európa však musí ísť nad rámec samotných výdavkov, upozornila šéfka eurokomisie. „Verím, že nastal čas uviesť do praxe klauzulu o vzájomnej obrane v Európe. Vzájomná obrana nie je pre EÚ dobrovoľná. Je to povinnosť v rámci našej vlastnej zmluvy – článku 42(7). Z dobrého dôvodu. Je to náš kolektívny záväzok stáť pri sebe v prípade agresie. Alebo jednoducho povedané, jeden za všetkých a všetci za jedného,“ spresnila s tým, že „toto je význam Európy. Tento záväzok však má váhu len vtedy, ak je postavený na dôvere a schopnostiach.“

Rubio spochybnil úmysel Ruska ukončiť vojnu

Spojené štáty si nie sú isté, či to Rusko s ukončením vojny na Ukrajine myslí vážne, uviedol v sobotu v prejave americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. „Nevieme, či Rusi myslia ukončenie vojny vážne,“ odpovedal na otázku, či má Kremeľ skutočný záujem o zmysluplný mier.

Minister dodal, že otázky o ukončení vojny na Ukrajine patria k tým najťažším na zodpovedanie. Dodal však, že Spojené štáty sú odhodlané „otestovať“, na akých podmienkach sa Kyjev a Moskva môžu dohodnúť.

Pripomenul, že Spojené štáty uvalili na ruskú ropu ďalšie sankcie, India sa po rozhovoroch so Spojenými štátmi zaviazala prestať nakupovať ďalšiu ruskú ropu a Európa podnikla tiež ďalšie vlastné kroky. Dodal, že americké zbrane sa ďalej predávajú na podporu ukrajinského vojnového úsilia a že sa dosiahol určitý pokrok smerom k zabezpečeniu mierovej dohody.

Marco Rubio v MníchoveSpochybnil úmysel Ruska ukončiť vojnu na Ukrajine a vyzval na reformu globálnych inštitúcií

TASRPostoj

Rubio dodal, že Organizácia Spojených národov (OSN) nevyriešila vojnu na Ukrajine a že to boli až Spojené štáty v spolupráci s mnohými krajinami, ktoré dokázali priviesť obe strany k rokovaciemu stolu, aby diskutovali o mierovej dohode.

Vystúpenie amerického ministra zahraničia komentoval na sociálnej sieti slovenský exminister obrany a šéf mimoparlamentnej strany Demorkrati Jaroslav Naď, ktorý tvrdí, že Marco Rubio bol v Mníchove zachraňovať vzťahy USA s Európou.

„Zajtra navštívi Slovensko, ktoré za vlády Fica vzťahy s Európou, naopak, likviduje,“ uviedol Naď.

Šéf americkej diplomacie vyzval na reformu globálnych inštitúcií

Rubio počas svojho prejavu venoval ostrú kritiku OSN, ktorá podľa jeho slov nezohrala „prakticky žiadnu úlohu“ pri riešení konfliktov. Zároveň vyzval na reformu globálnych inštitúcií. „Organizácia Spojených národov má stále obrovský potenciál byť nástrojom dobra vo svete,“ povedal Rubio.

„Nemôžeme však ignorovať, že na najnaliehavejšie otázky, ktoré máme pred sebou, dnes nemá žiadne odpovede a nezohrala prakticky žiadnu úlohu. Nedokázala vyriešiť vojnu v Gaze,“ dodal.

Rubio v sobotu ďalej vyhlásil, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa chcú stáť na čele globálnej „obnovy a rekonštrukcie“.

Spojené štáty budú podľa neho „riadené víziou budúcnosti, ktorá bude rovnako hrdá, suverénna a dôležitá ako minulosť našej civilizácie“.

„A hoci sme pripravení, ak to bude potrebné, urobiť to sami, je našou preferenciou a našou nádejou, že to urobíme spolu s vami, našimi priateľmi tu v Európe,“ dodal.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Foto: TASR/AP

Minister zahraničných vecí USA ďalej uviedol, že Spojené štáty sa nechcú oddeliť od Európy, ale „oživiť“ svoje spojenectvo s týmto kontinentom, pričom zdôraznil túžbu Spojených štátov zachovať transatlantickú alianciu, píše agentúra AP.

Rubio na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že „eufória“ zo západného víťazstva v studenej vojne viedla k nebezpečnej ilúzii triumfu, čo teraz ohrozuje tie isté inštitúcie, ktoré zlomili nacistický režim aj Sovietsky zväz.

Rubio sa v zhruba 20-minútovom prejave dotkol aj otázok migrácie, píše nemecký denník Bild. Vyhlásil, že USA otvorili svoje hranice „nekontrolovanej vlne“.

„Otvorili sme svoje hranice nekontrolovanej vlne masovej migrácie, ktorá ohrozuje našu spoločnosť a našu kultúru,“ podotkol a dodal, že sa to za úradovania administratívy Donalda Trumpa zmenilo.

Na Ukrajine nie je jediná elektráreň, ktorú by Rusi nezasiahli, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedol, že každá elektráreň v krajine bola poškodená ruskými útokmi. „Nie je jediná elektráreň na Ukrajine, ktorá by nebola poškodená ruskými útokmi,“ povedal Volodymyr Zelenskyj.

V januári podľa prezidenta zaútočilo na Ukrajinu celkovo šesťtisíc dronov letiacich z Ruska.

„Niekedy sa nám podarí doručiť nové rakety pre naše systémy Patriot alebo NASAMS tesne pred útokom, inokedy až na poslednú chvíľu,“ dodal a vyzval na rýchlejšie dodávky zbraní pre ukrajinské systémy protilietadlovej obrany dodávané Západom.

Zelenskyj tiež kritizoval, že vývoj zbraní je rýchlejší ako politické snahy ukončiť ruskú inváziu.

„Zbrane sa vyvíjajú rýchlejšie než politické rozhodnutia, ktoré majú ich použitie zastaviť,“ povedal Zelenskyj na konferencii a uviedol, že iránske drony Šahíd, s ktorými Rusko útočí na Ukrajinu, sa s pokračujúcou vojnou stali podstatne nebezpečnejšími.

Generálny sekretár NATO Mark Rutte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Foto: TASR/AP

Ukrajinský prezident tiež označil ruského lídra Vladimira Putina za „otroka vojny“.

„Nikto na Ukrajine neverí, že by (Putin) niekedy nechal náš ľud tak, ale ani iné európske krajiny nenechá len tak, lebo sa nevie vzdať myšlienky na vojnu. Môže sa považovať za cára, ale v skutočnosti je otrokom vojny,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa v prejave na konferencii tiež poďakoval Českej republike za muničnú iniciatívu, pričom oslovil prezidenta Petra Pavla.

Ukrajinský prezident: Putin chce zopakovať Mníchov 1938

Volodymyr Zelenskyj zároveň obvinil Putina z toho, že chce „zopakovať“ Mníchov 1938, keď Československo muselo odstúpiť svoje pohraničie a Nemecko zriadilo protektorát, čo o rok neskôr viedlo k druhej svetovej vojne.

„Bolo by ilúziou veriť, že túto vojnu je možné teraz spoľahlivo ukončiť rozdelením Ukrajiny, tak ako bola ilúziou myšlienka, že obetovanie Československa zachráni Európu pred veľkou vojnou,“ povedal ukrajinský líder.

Rusko a Ukrajina budú budúci týždeň viesť v Ženeve ďalšie rozhovory sprostredkované USA a Zelenskyj uviedol, že Kyjev robí „všetko“ pre ukončenie vojny.

Moskva žiada, aby Ukrajina ustúpila z regiónu Doneck a uznala územia, ktoré okupuje. Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina by mala urobiť menej ústupkov než Rusko, a upozornil, že „Američania sa často vracajú k téme ústupkov, a príliš často sa diskutuje len o ústupkoch Ukrajiny“. Pre Kyjev je však vzdanie sa východných území neprijateľné.

Foto: TASR/AP/Vadim Ghirda

Kritiku si od Zelenského vyslúžil aj maďarský premiér Viktor Orbán. Ten často vyčíta Európskej únii pomoc Ukrajine a stavia sa proti prijatiu protiruských sankcií. 

Vzťahy Ukrajiny so susedným Maďarskom sú napäté pre Orbánovu podporu Ruska, pričom v posledných týždňoch sa ešte zhoršili, keď premiér zosilňuje svoje útoky voči Kyjevu krátko pred aprílovými parlamentnými voľbami.

„Môže existovať suverénne Moldavsko a Rumunsko bez diktatúry a dokonca aj jeden Viktor sa môže zamýšľať nad tým, ako si zväčšiť svoje bruško, a nie ako zväčšiť armádu, aby zabránil ruským tankom v návrate do ulíc Budapešti,“ povedal Zelenskyj.

Británia vyšle do Atlantiku skupinu lietadlových lodí

Britský premiér Keir Starmer v Mníchove uviedol, že Británia tento rok vyšle svoju údernú skupinu lietadlových lodí do severného Atlantiku ako súčasť „dôrazného prejavu sily“ proti ruským hrozbám v Arktíde.

„Dnes môžem oznámiť, že Británia tento rok vyšle svoju údernú skupinu lietadlových lodí do severného Atlantiku a na ďaleký sever, povedie ju vlajková loď HMS Prince of Wales a bude operovať spolu so Spojenými štátmi, Kanadou a ďalšími spojencami NATO – ako silný prejav nášho odhodlania k euroatlantickej bezpečnosti,“ povedal premiér Keir Starmer počas konferencie.

Skupina bude pozostávať z vojnových lodí Kráľovského námorníctva, stíhačiek F-35 a vrtuľníkov v rámci operácie s názvom „Firecrest“, uviedlo ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

Pôjde o „výraznú demonštráciu sily s cieľom odradiť ruskú agresiu a chrániť dôležitú podmorskú infraštruktúru“, dodal Starmer.

Britský premiér Keir Starmer. Foto: TASR/AP

HMS Prince of Wales je najväčšia vojnová loď britského Kráľovského námorníctva a očakáva sa, že z jej paluby budú operovať aj americké lietadlá, píše AFP.

Operácia bude zahŕňať tisíce príslušníkov všetkých troch zložiek ozbrojených síl, dodalo ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

„Nasadenie bude zahŕňať činnosť v rámci misie NATO Arktická stráž (Arctic Sentry), ktorá bola spustená tento týždeň s cieľom posilniť bezpečnosť Aliancie v regióne, kde topiace sa morské ľadovce otvárajú nové trasy a rastie hrozba nepriateľských aktivít štátov,“ uviedlo ministerstvo.

Rezort dodal, že „za posledné dva roky došlo k 30-percentnému nárastu počtu ruských vojnových lodí ohrozujúcich britské vody“.

Čína: Európa nemôže byť v otázke Ukrajiny len divákom