KDH vytýčilo PS červenú čiaru S progresívcami do vlády nepôjdeme, ak siahnu na vatikánske zmluvy

Kresťanskí demokrati na tlačovej konferencii vyhlásili, že odmietajú spolupracovať a „participovať na vládnutí“ so stranami, ktoré by akýmkoľvek spôsobom chceli siahať na vatikánske zmluvy. Reagovali tak na vyjadrenia politikov Progresívneho Slovenska o tom, že by sa mala zmluva so Svätou stolicou po 25 rokoch od jej podpisu prehodnotiť.

„Každý, kto by chcel siahnuť na tieto zmluvy a chcel by nejakým spôsobom participovať na vládnutí s KDH, tak zdôrazňujeme, tade cesta nevedie,“ uviedol v utorok predseda KDH Milan Majerský.

Poslanec František Mikloško doplnil, že prehodnocovať vatikánske zmluvy a zmluvy všetkých cirkví so štátom je pre KDH „červenou čiarou“. „Priniesli pokoj a každý, kto by chcel na toto siahať, nech zabudne na akúkoľvek spoluprácu s KDH,“ dodal Mikloško.

Pri príležitosti 25. výročia nadobudnutia platnosti zmluvy navštívil Slovensko vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami Paul Richard Gallagher, ktorého pozval minister zahraničných vecí Juraj Blanár zo Smeru.

Zmluva so Svätou stolicouCirkev klope na dvere v súvislosti s prijatím zvyšných zmlúv s Vatikánom, povedal predseda KBS Bober

TASRPavol Rábara

Pre Slovensko nevýhodné, tvrdia progresívci

Podľa opozičného Progresívneho Slovenska je po 25 rokoch namieste prehodnotiť, čo tento dokument Slovensku prináša. Poslanec Ondrej Prostredník tvrdí, že zmluva je pre Slovensko jednostranne nevýhodná.

„Už pri jej vzniku zaznievali oprávnené výhrady, že ide o jednostranne výhodnú dohodu, ktorá zvýhodňuje len katolícku cirkev. A vývoj za uplynulé štvrťstoročie ukázal, že tieto obavy boli opodstatnené,“ uviedol Prostredník.

Progresívci k tejto téme poslali médiám tlačovú správu. Okrem iného tvrdia, že hoci má zmluva so Svätou stolicou formálne status medzinárodnej zmluvy, svojím obsahom sa týka výlučne jednej cirkvi pôsobiacej na území Slovenska.

„Zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a jej ustanovenia upravujú postavenie a práva len jednej náboženskej skupiny,“ zdôraznila šéfka parlamentného výboru pre ľudské práva Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska.

Čo navrhuje PS:

• Prehodnotiť výhodnosť zmluvy so Svätou stolicou.
• Otvoriť verejnú diskusiu o opodstatnenosti súčasnej podoby zmluvy.
• Hľadať „modernejší a vyváženejší“ model vzťahu štátu a cirkví.
• Posilniť princíp náboženskej neutrality štátu podľa ústavy.

Zareagovali biskupi

V reakcii na vyjadrenia politikov Progresívneho Slovenska v pondelok vydala stanovisko Konferencia biskupov Slovenska, podľa ktorej vatikánska zmluva „nie je o výsadách, ale o dobre nastavenom právnom rámci, ktorý zabezpečuje jasné pravidlá spolupráce štátu a cirkvi“.

„Cirkev tak môže slobodne napĺňať svoje poslanie v službe spoločnému dobru nielen veriacich, ale všetkých občanov v oblasti vzdelávania, sociálnej solidarity, zdravotnej starostlivosti, kultúry, ochrany ľudskej dôstojnosti a etických hodnôt,“ uviedli biskupi.

Podľa KBS by demokratický štát nemal duchovný a náboženský rozmer v spoločnosti ignorovať, ale „viesť s ním dialóg, pretože stabilné a korektné vzťahy medzi inštitúciami prispievajú k spoločenskej súdržnosti a ku kultúre dôvery“.

„Model spolupráce, ktorý zahŕňa aj dohody s ostatnými cirkvami, považujeme za funkčný a férový pre celú spoločnosť,“ dodali biskupi v stanovisku.

Podobne ako biskupi hovoril v utorok na tlačovej konferencii aj predseda KDH, podľa ktorého vatikánske zmluvy nastavili „jasný a stabilný právny rámec medzi štátom a cirkvami“.

Doplnil tiež, že cirkvi v mnohom suplujú štát.

Výhrada vo svedomí

Z rámcovej zmluvy so Svätou stolicou zároveň podľa podpredsedu Viliama Karasa vyplýva, že sa Slovensko zaviazalo doriešiť aj výhradu vo svedomí. K tomuto kroku sa hlási aj KDH, tvrdí Karas. „Je to záväzok oboch zmluvných strán,“ uviedol.

Podľa neho to nie je niečo neštandardné, keďže aj podľa európskych zmlúv je výhrada vo svedomí garantovaná. „Slovenská republika by sa len pridala k ďalším demokratickým krajinám, ktoré rešpektujú slobodu svedomia, rešpektujú slobodu náboženského presvedčenia,“ doplnil s tým, že takáto právna úprava, samozrejme, nesmie škodiť, preto tvrdí, že to treba nastaviť „rozumne“.

Premiér Robert Fico po tom, čo v parlamente definitívne prešla novela ústavy v kultúrno-etickej oblasti, uviedol, že informoval vedenie KDH o ochote riešiť výhradu vo svedomí.

„Ak sa v poslednom období objavili ešte pripomienky typu poďme riešiť výhradu svedomia, odpovedali sme, že áno. Dokonca vieme, že na to, aby sme riešili výhradu svedomia, nepotrebujeme ani zmenu Ústavy SR, ale vieme to urobiť inými aktmi, ktoré by zagarantovali, že to, čo je obsahom vatikánskej zmluvy, sa dostane do reálneho života,“ povedal premiér deň pred hlasovaním o novele ústavy.

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter neskôr tieto úvahy stopol. „Toto sa nepodarilo a tak to treba vnímať. My to nebudeme iniciovať,“ povedal Richter v októbri.

KDH vo svojom návrhu chcelo výhradu vo svedomí povýšiť na ústavnú úroveň, pričom osobitne spomínalo osoby poskytujúce zdravotnícku starostlivosť a tie, ktoré pracujú v školstve.