NÁZOR: Ľubomír Jančok o prenasledovaných kresťanoch

Kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou komunitou na svete. Existuje priam kolosálna priepasť medzi tým, čo vyspelý Západ toleruje vo „svojom dome“ a tým, čo ignoruje vo východných režimoch. Prečo to ticho Západu? Stali sme sa cudzincami vo vlastnom dome?

Presne pred rokom som sa zúčastnil omše v Katedrále Notre-Dame de Paris, ktorú sledoval celý svet. Dôvod? Podpora obetiam a nezvestným počas zemetrasenia na Haiti. Kardinál André Vingt-Trois ju zvládol na vysokej úrovni. Atmosféra viac ako smutná. Dominovali vzlyky príbuzných, ktorí nemali už niekoľko dní žiadne správy o svojich najbližších. Zomreli či žijú? Neplačúca duša v chráme asi ani nebola. Silné zemetrasenie v už aj tak biednej krajine. Údel, trest, výstraha, skaza, odkaz? Nazvite si to ako chcete.

Zemetrasenie na celosvetovej úrovni

Plynul rok a my sme zistili, že na celosvetovej úrovni prebieha iné zemetrasenie. Kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou komunitou na svete. Trpia najmä na Blízkom východe. Niekde predstavujú už len malú menšinu: 31% v Libanone, 12% v Egypte, 5% v Sýrii, 2,5% vo Svätej zemi a v Jordánsku, 1,5% v Iraku. V Mubarakovom Egypte sú kresťania občanmi druhej kategórie: 80 miliónov obyvateľov, 88% moslimov, 8 – 10 miliónov kresťanov. Ak sú kresťania moslimskými konvertitami, sú ihneď kultúrne a spoločensky zavrhnutí. V Egypte totiž môže kresťan bez problémov prestúpiť na islam, ale moslim si nikdy nemôže vpísať do svojho občianskeho preukazu slovo „kresťan“. To by bol jeho koniec.

„Kresťania vo svete predstavujú až 75% ľudí zabitých pre svoje náboženské presvedčenie.“ Zdieľať

Poznámka: sotva som dopísal tieto riadky, v médiách sa objavila informácia o masakre egyptských kresťanov. Omša, na ktorú išli do kostola v Alexandrii, bola ich poslednou. Kresťania vo svete predstavujú až 75% ľudí zabitých pre svoje náboženské presvedčenie.

Kolosálna priepasť

Existuje priam kolosálna priepasť medzi tým, čo vyspelý Západ toleruje vo „svojom dome“ a tým, čo ignoruje vo východných režimoch. Prečo to ticho Západu? Stali sme sa cudzincami vo vlastnom dome? Alebo sme takí zaslepení, že uvažujeme nad možnosťou kúpiť si mier s moslimským svetom za cenu obetovania náboženskej slobody? Alebo sme takí naivní a myslíme si, že moslimovia síce nedokázali spolunažívať na Blízkom východe s kresťanmi celé storočia, ale teraz sa budú prispôsobovať nám v Európe či nebodaj u nich doma? Smerom ku blízkovýchodným kresťanom prejavujeme nevídanú diskrétnosť. Ak však na Západe nezareagujeme triezvo, rázne a solidárne zároveň, kresťanov na Blízkom východe už vôbec nebude. Ak sa v tomto regióne nič nepodnikne, jediným náboženstvom tam bude islam a u nás, v mene náboženskej rovnosti, mozaika rôznych vierovyznaní. Takáto pozícia spôsobí nehybnosť medzi Východom a Západom. Nastúpi laicité, teda určitá forma vytlačenia náboženstva do súkromnej sféry. Chutné predjedlo pred tým hlavným – infiltrovaním „iných hodnôt“ do západných krajín. Ako v dostihoch – dva kone sa vytláčajú na pravú stranu a nevidia tretieho vstupujúceho zľava. Odkiaľ sa vzal?

Ako teda k moslimskému svetu pristúpiť? Islamológ Johan Bourlard ponúkol odpoveď na istej konferencii v Burgundsku: poukázal na hrdosť, ktorú musíme v EÚ viac pestovať. Zároveň odporúča ukázať sa pred moslimským svetom ako silný hráč, vtedy nás budú rešpektovať. Ak ukážeme prílišnú zhovievavosť budú hľadať spôsob, ako nad nami dominovať.

Kto je tu fanatik?

„Majster“ Kadáfi nám to objasnil v Paris Match: zodpovednosť za postupne slabnúcu silu kresťanov pripisuje práve našej apatii, akoby nám hovoril „zatvorte oči, nastavte ruky, otvorte ich a budete mať v nich Korán“. Kresťania sem-tam dostávajú nálepku fanatizmu za náš príliš „nekompromisný pohľad“. Zo 600 opýtaných moslimských študentov na tridsiatich univerzitách vo Veľkej Británii 32% tvrdí, že by boli ochotní vraždiť, ísť do boja za svoju vieru. Z 800 oslovených nemoslimov takmer ani jeden nevyjadril svoju vôľu zabíjať v menej viery. Kto je tu teda radikál?

„Kresťania na východe nie sú len našimi bratmi, sú otcami západného kresťanstva.“ Zdieľať

Je možno zvrátenosťou moderného človeka myslieť si, že kedysi kolonizovaný ľud nemôže vytvoriť štát aplikujúci genocídu. Alebo že kedysi dominujúce náboženstvo sa nemôže ocitnúť na druhej strane krvavej rieky, teda na strane obetí. A predsa, ak nebude mier medzi kresťanmi a moslimami, nebude mier vôbec. František Mikloško v nedávnom rozhovore pre denník SME povedal, že sa budeme musieť vyšvihnúť k vyšším cieľom, pragmatizmus nebude stačiť. Ak chceme uchovať kresťanské hodnoty, musíme aj v politike do popredia tlačiť takých konzervatívnych a kresťanských politikov, ktorí sa odvážia zdvihnúť ruku za kresťanov nielen doma, ale i v zahraničí. Nie takých, ktorí majú prísnosť na fasáde a anarchiu vo vlastnej domácnosti.

Kresťania na východe nie sú len našimi bratmi, sú otcami západného kresťanstva. Už v 3. storočí existovala pozícia biskupa v Bahrajne, misie v Jemene a patriarcha v Arménsku. Kresťanstvo sa najprv uchytilo v Egypte, Palestíne, Sýrii, na Kaukaze a na brehoch Gangy. Mladí KDS sa rozhodli v piatok, 7. januára o 17.00 zorganizovať pred kostolom Notre-Dame na námestí E. Suchoňa (medzi historickou budovou SND a Redutou) Zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov v Iraku a ďalších krajinách sveta. Po zapálení sviečok, krátkych príhovoroch organizátorov a pozvaných hostí bude o 18.00 u jezuitov nasledovať svätá omša na úmysel prenasledovaných kresťanov zažívajúcich utrpenie Veľkej noci počas radostných sviatkov narodenia Pána. Pozývame vás a zároveň vás vyzývame k adresovaniu listu ministrovi zahraničných vecí SR, aby intervenoval v prospech prenasledovaných kresťanov a dôstojne bránil kresťanské Slovensko a Európu.

Oni nás potrebujú. Pomôžme im!

Ľubomír Jančok
Autor je predseda Mladých KDS.

Foto: islamizationwatch.blogspot.com, archív

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo