Aký bol hudobný rok 2025 Silné zážitky v slovenských koncertných domoch a slabší rok v opere

No rok 2025 bol, žiaľ, aj rokom znižovania počtu zamestnancov či chýbajúcich umeleckých osobností, ktoré by naše telesá viedli.

Za najlepší koncert roka 2025 považujem vystúpenie The Constellation Choir & Orchestra pod vedením 82-ročného dirigenta sira Johna Eliota Gardinera na jubilejnom LX. ročníku festivalu Bratislavské hudobné slávnosti. Jeho schopnosť farebne vyjadriť čaro, humor a jemnú poetiku Sna noci svätojánskej i dramatickosť kantáty Prvá Valpurgina noc bola strhujúca. Pritom nešlo o romanticky sladké podanie diel Felixa Mendelssohna-Bartholdyho, ale o provokujúce inovatívne spojenie historicky poučenej interpretácie s modernou farebnou dramatizáciou, a to na historických nástrojoch.

Mimoriadnym bol aj koncert Symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK pod vedením Tomáša Netopila, ktorý spolu so štyrmi špičkovými sólo hornistami bravúrne predviedol raritne hrávaný Koncertný kus pre štyri lesné rohy a orchester Roberta Schumanna i krásnu, u nás vôbec neuvádzanú ranoromantickú Symfóniu č. 1 Josefa Suka.

Z koncertov Slovenskej filharmónie si živo spomínam na januárové naštudovanie Symfonických tancov Leonarda Bernsteina a výber zo štyroch suít z baletu Spartakus Arama Chačaturjana. Dirigentovi Petrovi Valentovičovi sa podarilo strhnúť orchester na temperamentný, farebný, nevídane expresívny výkon. Bolo osviežujúce vidieť úsmev a nadšenie na tvárach hudobníkov i návštevníkov koncertu.

Jedinečným zážitkom bol aj koncert venovaný životnému jubileu skladateľky Ľubice Čekovskej. Štátna filharmónia Košice jej pripravila v rámci LXIX. ročníka festivalu Košická hudobná jar koncert zložený výsostne z jej skladieb v naštudovaní talentovaného dirigenta Andreasa Ottensamera, donedávna prvého klarinetistu Berlínskych filharmonikov. Vypočuli sme si Palingeniu o 24-hodinovom živote podenky, Filmovú suitu k rozprávkam Zakliata jaskyňa, Tri zlaté dukáty a nesmierne precízne naštudovanie veľkého diela pre symfonický orchester Maison de la Musique en sept périodes, ktoré košické publikum prijalo s nadšením.

Darilo sa aj ďalším domácim skladateľom. Popri Ľubici Čekovskej, ktorá má za sebou prvú svetovú premiéru v Spojených štátoch amerických, uviedli v premiérach veľké diela so Slovenskou filharmóniou aj Egon Krák, Peter Breiner, Lukáš Borzík či Ľuboš Bernáth.

Dobrý rok majú za sebou aj neštátne festivaly a projekty.

Jarné Konvergencie ponúkli netradične až dvanásť sólových koncertov, jesenné boli zase celkom tradične venované jednému skladateľovi, tentoraz Bohuslavovi Martinů. Bratislava Mozart Festival privítal dva renomované súbory z Poľska, Vivat Vox Organi zase ponúkol v Banskej Bystrici a Španej Doline v priebehu roka úctyhodných šestnásť koncertov.

Na mape významných prehliadok sa plne etabloval aj Katedrálny organový festival v Dóme svätého Martina. A v neposlednom rade som veľmi rád, že sa mi podarilo uskutočniť spolu s Jakubom Mitríkom a Le nuove musiche prvých šesť koncertov projektu uvádzania hudby zo 17. storočia zo Spiša.

Smutnou záležitosťou je postupné uprázdňovanie dôležitých postov v našich inštitúciách. V aktuálnej sezóne nám chýbajú šéfdirigenti v Slovenskej filharmónii a Štátnej filharmónii Košice, zbormajster nášho medzinárodne najúspešnejšieho telesa Slovenského filharmonického zboru a aktuálne už aj generálny riaditeľ Štátnej opery Banská Bystrica. Nejde pritom len o výsledok práce súčasného vedenia rezortu kultúry a súčasných manažmentov inštitúcií, ale o dôsledok dlhodobého procesu, na ktorom majú podiel aj predchádzajúce garnitúry.

Diétny rok v opere

Rok 2025 bol v slovenských operných domoch mimoriadne diétny, dočkali sme sa len štyroch operných premiér, z toho dvoch rozprávok.

Slovenské národné divadlo uviedlo operu Samson a Dalila francúzskeho skladateľa Camilla Saint-Saënsa, v ktorej podali výborné výkony ústrední protagonisti: brazílsky tenorista Max Jota a slovenská mezzosopranistka Terézia Kružliaková. Osobitné vyzdvihnutie si zaslúži nový preklad francúzskeho libreta od Michaely Jurovskej, ktorý sme sledovali na titulkovacom zariadení a ktorý by si zaslúžil samostatné vydanie.

Celkový dojem z prvej premiéry bol však rozpačitý. Nezaujímavá inscenácia v réžii Zuzany Fischer s priam rušivými tanečnými prvkami situovaná na minimalistickú scénu Lucie Šedivej v empírovom slohu aj nevýrazné, málo farebné a v orchestrálnom prejave len skromne diferencované naštudovanie Taliana Marca Guidariniho pravdepodobne nezotrvá v repertoári opery dlho. A to opera, ktorej dej sa odohráva v Gaze na pozadí konfliktu Hebrejov a Filištíncov, ponúkala v čase palestínsko-izraelského vojenského konfliktu široké režijné i scénické príležitosti.

Štátna opera Banská Bystrica uviedla jedinú premiéru – komickú operu Wolfganga Amadea Mozarta Figarova svadba. Režijná koncepcia Dany Dinkovej s umiestnením orchestra na javisku a významným zapojením tanečných prvkov recenzentov nepresvedčila. Režisérka je známa detailnou prácou s protagonistami a bohatým žriedlom javiskových nápadov, tentoraz ich však bolo akosi priveľa.

V speváckom naštudovaní rezonovali najmä výkony basistu Ivana Lyvcha v úlohe Figara, Martina Popoviča v postave grófa či mezzosopranistky Orsolye Bagosi v nohavičkovej role Cherubína.

Na rozdiel od sporne prijatých „veľkých“ titulov obe premiérovo uvedené rozprávky divákov i odbornú verejnosť presvedčili. Slovenské národné divadlo pripravilo detskú operu Perníková chalúpka Engelberta Humperdincka vo vydarenej réžii Dany Dinkovej a Národné divadlo Košice v slovenskej premiére Snehovú kráľovnú Sergeja Baneviča v koncepcii mladého českého režiséra Dominika Beneša.

Pre úplnosť ešte doplním, že košická opera uviedla aj premiéru operety Emmericha Kálmána Cirkusová princezná a v obnovenom hudobnom naštudovaní operu Werther Jula Masseneta a Operné štúdio Slovenského národného divadla v spolupráci s VŠMU operu Albert Herring Benjamina Brittena.

Hudobný rok vo svete

Vo svete pokračoval trend nástupu mladej generácie na čelo najvýznamnejších hudobných telies. Absolútnym premiantom je len 29-ročný fínsky dirigent Klaus Mäkelä. Aktuálne je šéfdirigentom Oslo Philharmonic a hudobným riaditeľom Orchestre de Paris, od septembra 2027 sa postaví na čelo ďalších dvoch z najvýznačnejších svetových orchestrov – Kráľovského orchestra Concertgebouw z Amsterdamu a Chicago Symphony Orchestra.

Treba si zapamätať aj meno ďalšieho Fína, 25-ročného Tarma Peltokoského. Je hudobným riaditeľom Lotyšského národného symfonického orchestra a od budúceho roka bude viesť aj Orchestre National du Capitole de Toulouse a Hong Kong Philharmonic Orchestra.

Mimoriadne úspechy slávia doma i vo svete českí dirigenti: 44-ročný Jakub Hrůša nastúpil tento rok do funkcie hudobného riaditeľa Londýnskej kráľovskej opery, od septembra 2028 sa stane aj šéfdirigentom Českej filharmónie. A 39-ročný Petr Popelka je druhú sezónu šéfdirigentom Viedenských symfonikov, vedie aj Symfonický orchester Českého rozhlasu. Do funkcie šéfdirigenta a umeleckého riaditeľa Symfonického orchestra hl. mesta Prahy FOK nastúpil čerstvý päťdesiatnik Tomáš Netopil.

V závere roka oznámili dve novinky aj dve z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií: na čelo Newyorských filharmonikov sa postaví Venezuelčan Gustavo Dudamel a umeleckým riaditeľom Zürišskej opery sa stane švajčiarsky dirigent Lorenzo Viotti.

Rok 2025 by sme mohli nazvať aj rokom obrusovania hrán.

Na západné scény sa postupne vracia Anna Netrebko. Tento rok otvárala v role Toscy sezónu v Londýne, vystupovala v operách v Miláne, Ríme, Berlíne, Neapole, vo Viedni i v Zürichu, s recitálom vystúpila aj v našom Slovenskom národnom divadle. Šepká sa aj o návrate neskrývaného podporovateľa Putina, ruského dirigenta Valerija Gergijeva, na západné koncertné pódiá.

Negatívnym javom je ustupovanie západných scén palestínskej propagande. V prestížnej sále Concertgebouw v Amsterdame zrušili dve vystúpenia izraelských umelcov, na viacerých západných scénach sa neplánovane objavili palestínske vlajky, pričom zamestnanci operných domov v Paríži ani Londýne za to neniesli žiadne konzekvencie.

Mimoriadne pozitívne správy o návštevnosti hlásia všetky významné svetové operné scény i koncertné pódiá.

V roku 2025 sme sa, zdá sa, definitívne vymanili z poklesu návštevnosti spôsobenej pandémiou covidu-19.

Dovoľte mi na záver zaželať vám milostiplný nový rok 2026 plný nezabudnuteľných hudobných zážitkov.