Kolóna rovnaká ako pod Strečnom Vianočné trhy pred tunelom Višňové spôsobili kolaps dopravy. Tisícky ľudí chceli prejsť tunelom peši

Dva dni pred Štedrým dňom otvoria pre motoristov diaľničný úsek pri Žiline s tunelom Višňové, na ktorý sa čakalo niekoľko desaťročí.

Diaľničiari chceli ešte predtým ukázať stavbu verejnosti, zorganizovali preto exkurziu tunelom, vianočné trhy pri západnom portáli a kultúrny program.

Rovnako pomalá ako výstavba tunela bola kolóna áut smerujúca k podujatiu. Tisícky ľudí spôsobili v južnej časti Žiliny dopravný kolaps. Viacerí vodiči boli nervózni.

„Kolóny ako pod Strečnom,“ komentoval jeden z vodičov, ktorý zaparkoval svoje auto asi tri kilometre od miesta, kam štát pozýval oslavovať otvorenie tunela po 27 rokoch. Radšej pôjde k tunelu peši, v kolóne stratil už 50 minút.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Podobne spravili aj ďalší. K tunelu kráčali starší s paličkami aj úplne malé deti.

„Neboj sa, už tam budeme,“ vravela matka svojmu dieťaťu, ktoré už nevládalo kráčať po novom asfalte. Potešili sa, keď uvideli tabule s elektricky nasvietenými značkami.

Na podujatie, ktoré trvalo od jedenástej do pätnástej hodiny, sa niektorí zvedavci ani nedostali. Polícia uzavrela vstup na diaľnicu pred trinástou hodinou.

Exkurzia tunelom

Langoše, punč, trdelníky, cukrová vata či dokonca aj hamburgery. Ľudia sa pred západným portálom tunela Višňové mohli občerstviť a pokračovať na exkurziu tunelom.

„Urobili sme v nedeľu Deň otvoreného tunela pre verejnosť i pre tých, ktorí sa ním neprevezú autom, aby si mohli ohmatať a obzrieť to, čo dokázali naši zhotovitelia postaviť,“ povedal generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček, ktorý podujatie otváral spolu so štátnym tajomníkom ministerstva dopravy Igorom Chomom zo Smeru.

Pre väčšinu zvedavcov bol najväčším zážitkom práve peší prechod tunelom. Ľudia v ňom vyťahovali smartfóny, robili si selfie, diaľničiari v reflexných vestách im zatiaľ vysvetľovali technologické záležitosti tunela.

Vstupovalo sa jednou rúrou, vystupovalo druhou. Medzi nimi sa prešlo prvým priečnym prepojením po asi 300 metroch tunela.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

K dispozícii bol aj vyhrievaný stan či fotostena s fotografiou tunela. Diaľničiari mysleli aj na deti, v rámci areálu pripravili štyri stanovištia, na ktoré si museli prísť po pečiatku, a ak nazbierali všetky, pri odchode dostali vak s cukríkmi.

Vedľa západného portálu tunela Višňové otvorili aj novú hasičskú stanicu, ktorej priestory požehnal vojenský ordinár Pavol Šajgalík. Sochu sv. Floriána pred požehnaním opatroval v rukách Igor Choma zo Smeru.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Igor Choma so sochou sv. Floriána. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Biskup vojenského ordinariátu Pavol Šajgalík. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Napriek skolabovaniu dopravy a tisícom nervóznych vodičov v nedeľu večer minister dopravy Jozef Ráž zo Smeru označil podujatie pred tunelom za „úspešné“.

„Nikto z nás nečakal taký obrovský záujem, boli tu tisíce ľudí. Napriek tomu, že niektorí museli kráčať až niekoľko kilometrov, keďže museli zaparkovať ďaleko, verím, že si odnášajú krásne zážitky. Už v pondelok tento tunel otvoríme aj pre všetkých motoristov a konečne spojíme Žilinu a Martin inou cestou než pod Strečnom,“ uviedol.

Najdlhší a najdlhšie stavaný

Dlhoočakávaný tunel Višňové je súčasťou úseku D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Za desaťročia problémov a zlyhaní sa stal symbolom neefektívnej a spolitizovanej výstavby infraštruktúrnych projektov na Slovensku.

Prví motoristi prejdú tunelom v pondelok podvečer. Ide o stavbu, ktorá stála vyše pol miliardy eur. Vodiči by mali po otvorení úseku ušetriť až 15 minút cesty.

Prieskumnú štôlňu tunela začali raziť v roku 1998, hotová bola o štyri roky neskôr. Potom v roku 2006 premiér Robert Fico povedal, že diaľnica D1 bude hotová do roku 2010. Počítal s PPP projektmi.

Tie sa však zdali politikom vo vláde Ivety Radičovej pridrahé, tak dva z troch zrušili. Neskôr minister Ján Figeľ z KDH vyhlásil riadny tender na stavbu úseku. Najnižšie ponuky mali Skanska v združení so Strabagom a potom Doprastav, no obe ponuky z tendra po rozhodnutí súdu vylúčili. Dôvodom bol kartel, na ktorom sa Doprastav a Skanska údajne podieľali.

Zákazku tak prebralo taliansko-slovenské konzorcium Salini Impregilo s Dúhou. Vtedajšia vláda Petra Pellegriniho nebola so zhotoviteľom spokojná a dohodla sa, že Taliani zo stavby odídu. Momentálne prebieha v tejto veci medzinárodná arbitráž.

Stavbu nakoniec dostavala Skanska, no s výrazným navýšením sumy, čo pripisujú opravám po bývalých zhotoviteľoch a vysokej inflácii.

Celý úsek má dĺžku 13,5 kilometra, z toho samotný tunel 7,5 kilometra, po otvorení sa tak stane najdlhším domácim cestným tunelom.

Diaľničný úsek bude súčasťou prepojenia Bratislavy a Košíc na D1 a po sprevádzkovaní odľahčí cestu prvej triedy I/18 v okolí Strečna.

Zlyhanie Ficových vlád, tvrdí opozícia

Podľa opozičného Progresívneho Slovenska nie je tunel Višňové úspechom, ale pamätníkom zlyhaní 15 rokov Ficových vlád.

Poslanec Ján Hargaš pripomenul, že tunel sa staval tak dlho, že niektoré jeho časti nespĺňajú aktuálne bezpečnostné normy. „Zjazd do Vrútok je dnes nepoužiteľný práve preto, že sa medzičasom zmenili stavebné pravidlá. To nie je pokrok, to je hanba,“ dodal.

To, že motoristi nebudú môcť schádzať z diaľnice priamo do Vrútok, je podľa šéfa rezortu dopravy Jozefa Ráža zo Smeru dôsledkom toho, že cesta bola vybudovaná ešte pred desiatimi rokmi a nespĺňa aktuálne bezpečnostné normy pre diaľničné výjazdy.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Bezpečnostné normy sa vyvíjajú a dnes je norma, že zjazd môže byť až 500 metrov za tunelom. Samozrejme, že existujú výnimky z noriem, ale ide o bezpečnosť. Sme v zimnom období, to znamená, že stopercentne teraz tento zjazd otvorený nebude,“ podčiarkol Ráž.

Pripustil, že po skončení zimného obdobia sa začnú kompetentní zamýšľať nad možným riešením tejto situácie.

Hargaš z PS tiež pripomenul, že 50-kilometrový Eurotunel pod morom prerazili inžinieri za šesť rokov a Cheopsovu pyramídu postavili za približne dve desaťročia. „Je absurdné, že my sme jeden tunel stavali tak dlho,“ zdôraznil Hargaš.

Na predražený projekt upozornil aj podpredseda KDH Igor Janckulík, podľa ktorého ide o „drahú chybu, za ktorú nik nenesie zodpovednosť“.