Umelá inteligencia Sme blízko Šelme?

Počas tohto obdobia sme boli pozbavení televízie, či skôr oslobodení od nej. Následne som mal krátku dovolenku, počas ktorej som zašiel do videopožičovne a požičal si VHS kazetu s novým populárnym filmom zvaným Terminátor.

Film sa odohráva v budúcnosti, v ktorej stroje bojujú s ľuďmi, a stroje, dnes by sme povedali „drony“, zabíjajú. Je to vedecko-fantastický film. Po štyridsiatich rokoch je však to, čo vyzeralo ako fantázia, dnes už realitou: drony, dokonca aj veľkosti muchy, sú na mnohých bojiskách hlavným bojovým prostriedkom, niektoré sofistikované a niektoré, ako v prípade tých, ktoré používala ISIS v bitke o Mosul, primitívne.

Štyri roky pred premiérou tohto filmu vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Joseph Ratzinger, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI., jeden z najlepších teológov cirkvi za posledných niekoľko sto rokov, predniesol na konferencii v sicílskom Palerme prejav. (Keď som o tomto prejave hľadal články na internete, podarilo sa mi nájsť iba jeden krátky text na stránke Aleteia, ktorý v roku 2018 napísal profesor Daniel Esparza.)

Okrem iných vecí sa tento doktrinálny strážny pes cirkvi venoval zdanlivo ezoterickému významu opisu „Šelmy“ v Knihe zjavenia (Zjv 13, 18), najmä menu, či skôr číslu Šelmy, „666“.

Táto téma, ktorá je obvykle vykázaná na vonkajší okraj náboženstva alebo do neuverejnených dizertácií duševne labilných jedincov, je v tomto takmer neznámom príhovore kardinála Ratzingera možno jedným z najdôležitejších – a najprorockejších – prejavov anticipujúcich svet, ktorý sa veľmi rýchlo ukazuje uprostred 21. storočia.

Podobne ako Terminátor bol svet umelej inteligencie v roku 1980 čistá fantázia a varovania pred nebezpečenstvom zo strany „stroja“ pôsobili ako blúznenia z liečebného ústavu pre duševne chorých.

Ratzinger však na základe skúseností z nacistických koncentračných táborov povedal: „Zrušili tváre a dejiny, zmenili človeka na číslo a redukovali ho na koliesko v obrovskom stroji.“

A pokračoval, pričom varoval pred hroziacimi budúcimi nebezpečenstvami:

človeka musí interpretovať počítač, čo je možné iba vtedy, keď sa preloží do čísel. Šelma je číslo a premieňa sa na číslo. Boh však má meno a volá po mene. Je osobou a hľadá osobu.

Dávno predtým rozprával o nebezpečenstvách, ktoré rozpútal postjadrový vek, Romano Guardini, teológ, ktorý mal veľký vplyv na myslenie Josepha Ratzingera. Rovnako, ak nie viac, platia jeho slová aj o veku umelej inteligencie:

uprostred snáh nadchádzajúcej kultúry bude vyvstávať tento problém moci. Jeho riešenie zostane zásadné. Každé rozhodnutie, pred ktorým bude tento budúci vek stáť – ktoré bude určovať blaho alebo biedu ľudstva či dokonca aj jeho život a smrť – sa bude točiť okolo problému moci. Aj keď sa bude táto moc postupom času automaticky zväčšovať, otázkou nebude jej zväčšovanie, ale v prvom rade zdržanlivosť a potom správne používanie moci.

Od samého počiatku v záhrade, keď Otec lží, o ktorom Pán povedal, že v ňom niet pravdy, uisťoval ľudstvo, že bude „ako Boh“, sa zdá, že padnutý človek nie je schopný zdržanlivosti ani opatrnosti.

Toto nie je moderný ekvivalent nasledovníkov pána Neda Ludda, ktorí ničili stroje, aj keď takto asi bude znieť obvinenie tých, ktorí sú odhodlaní pokračovať v „nevyhnutnej“ budúcnosti umelej inteligencie. Šelma, číslo, nielenže existuje, ale je aj nekonečne inteligentnejšia ako my. O nezdržanlivom a nesprávnom používaní moci vie všetko.

Ak je v súčasnosti potrebná nejaká vlastnosť, možno viac než akákoľvek iná, je to dar rozlišovania.

V Knihe Prísloví čítame: „Blahoslavený človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť!“ Z etymologického hľadiska je rozlišovanie oveľa viac než iba správne posudzovanie, obsahuje význam „preosievania“, ako keď zlatokop preosieva množstvo bahna, až kým nenájde smietku zlata. Svätý Pavol nás v Liste Efezanom povzbudzuje: „Skúmajte, čo sa páči Pánovi.“

V Ratzingerovom prorockom a mimoriadne prenikavom postrehu o význame čísla Šelmy a ničivých možnostich stroja počujeme ozvenu oveľa dávnejších slov iného proroka G. K. Chestertona. Ten povedal: „Čím bližšie má človek k usporiadanej a klasifikovanej bytosti, tým bližšie má k automatu. A čím bližšie má k automatu, tým bližšie má k zvieraťu.“

A mohli by sme tiež dodať – tým bližšie má k Šelme.

Pre kresťanov to znamená, že príchod a rýchly rozvoj umelej inteligencie nás priviedol do čias, keď bude potrebné veľa preosievať. Možno si tým narobíme mnoho nepriateľov, medzi ktorými budú aj niektorí naši vlastní, podľa ktorých budeme nielen blázniví, ale aj zlí. Ak sa sily zla spoja s technológiou, bude veľmi potrebné prorocké slovo, ako bolo to, ktoré predniesol kardinál Ratzinger.

Zdržanlivosť a správne používanie moci sa neznášajú s tým, čo Solženicyn nazval „chamtivosť, závisť a nedostatok sebaovládania ako u jaskynného človeka“. Tieto vlastnosti sa však neobmedzujú iba na jaskynného človeka, celkom doma sú aj v Silicon Valley alebo na Wall Street.

Rozlišovanie nie je iba tak dané ani sa ľahko nezíska, treba na ňom pracovať a snažiť sa oň. Bude si vyžadovať námahu a možno naň nakoniec iba cirkev poskytne potrebné prostriedky.

Znamenie povzbudenia a nádeje v tomto čase: pápež Lev výberom svojho mena aj niektorými doterajšími výrokmi identifikoval umelú inteligenciu (o ktorej sa povráva, že bude predmetom jeho prvej encykliky) ako výzvu pre cirkev a nebezpečenstvo pre „ľudskú dôstojnosť, spravodlivosť a prácu“.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Páter Benedict Kiely je kňaz ordinariátu Panny Márie vo Walsinghame (pre bývalých anglikánov). Je zakladateľom charitatívnej nadácie Nasarean.org, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.