Žilinka kritizuje novelu trestných kódexov Zrušenie nástroja proti drobným krádežiam bola chyba

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje zrušenie nástroja na ochranu spoločnosti pred páchateľmi opakovane sa dopúšťajúcimi drobných krádeží za chybu.

Na sociálnej sieti tak reagoval na zmeny, ktoré priniesla novela Trestného zákona účinná od augusta 2024.

„Boli vytvorené legislatívne podmienky na ochranu spoločnosti pred páchateľom, jeho výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti, ale aj reparáciu a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Pri kategórii páchateľov opakovanej drobnej majetkovej kriminality priestupkové konanie a postih spravidla neplnia výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ myslí si Žilinka.

Ako podotkol, vďaka takejto úprave je možné posudzovať konkrétny čin osobitne a prihliadnuť na všetky jeho aspekty.

Generálny prokurátor zároveň poznamenal, že pri dosahovaní účelu trestného konania treba vždy rešpektovať dôstojnosť osôb. Označovanie páchateľov krádeží považuje za „podivný návrh“. 

Anketa primátorov o kriminaliteRastie počet krádeží aj trúfalosť páchateľov. Samosprávy žiadajú vrátenie princípu „trikrát a dosť“

Juraj Brezáni

Celé vyjadrenie generálneho prokurátora:

BOLO CHYBOU ZRUŠIŤ EFEKTÍVNY NÁSTROJ NA OCHRANU SPOLOČNOSTI PRED PÁCHATEĽMI DROBNÝCH KRÁDEŽÍ

Z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, považujem za najzásadnejšiu chybu zákonodarcu vypustenie ustanovenia Trestného zákona upravujúceho trestnosť konania páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý (§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona účinného do 06. 08. 2024).

Pod postihnutým sa pritom rozumel ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Spravidla išlo o predchádzajúci postih za priestupok proti majetku (§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch).

Toto ustanovenie, trestnoprávne reagujúce na recidívu vo vzťahu k útokom proti majetku, je často veľmi zjednodušujúco a nepresne prezentované ako tzv. horalková krádež. Išlo pritom o efektívny nástroj ochrany spoločnosti. S ohľadom na skutočnosť, že išlo o prečin, OČTK a súdy mali povinnosť posudzovať materiálny korektív.

Teda to, či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti spáchania činu, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná, a teda nepôjde o trestný čin (prečin). Trestný zákon tak umožňoval dôsledné individuálne posúdenie činu (odcudzenia veci), dôsledné posúdenie možností individualizácie trestu vrátane alternatívnych trestov, ale aj možností odklonov v trestnom konaní.

Vo svojom súhrne tak boli vytvorené legislatívne podmienky na ochranu spoločnosti pred páchateľom, jeho výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti, ale aj reparáciu a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Pri kategórii páchateľov opakovanej drobnej majetkovej kriminality priestupkové konanie a postih spravidla neplnia výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel.

A poznámka na záver k podivným návrhom na označovanie páchateľov krádeží. Pri dosahovaní účelu trestného konania treba vždy rešpektovať dôstojnosť osôb.