Rokovanie o školských zákonoch Koalícia začala diskusiu v noci bez avíza. Raši uisťuje, že na rozpravu bude dostatok času

Po tom, čo sa skončila rozprava o štátnom rozpočte, poslanci parlamentu začali vo štvrtok v noci neočakávane rokovať o školských zákonoch z dielne ministra Tomáša Druckera, ktoré vyvolali veľkú polemiku a opozícia ich kritizuje. Na včerajší protest proti zákonom prišla asi tisícka ľudí.

„Ešte tých tridsať sekúnd nemôžem dokončiť, pán predsedajúci?“ pýtal sa pár minút pred polnocou poslanec Ján Horecký z KDH podpredsedu parlamentu Petra Žigu z Hlasu, ktorý sa snažil vo štvrtok v noci ukončiť rokovací deň. Horeckému však nevyhovel.

„Dobre, ďakujem za ďalšiu ukážku tejto potrubnej demokracie,“ povedal poslanec KDH.

Viacerí poslanci s nočným rokovaním nerátali a mysleli si, že sa po prerokovaní návrhu rozpočtu rozídu. O troch školských zákonoch sa začalo diskutovať v zlúčenej rozprave.

Na rozpravu bude čas, ubezpečuje Raši

V piatok predseda parlamentu Richard Raši z Hlasu vysvetľoval dôvod, prečo sa o školských zákonoch, na ktorých jeho spolustraníkovi Druckerovi veľmi záleží, začalo diskutovať v noci bez prítomnosti verejnosti a médií. „Inak sa postupovať nedalo, lebo tak to bolo schválené,“ uviedol.

„Vidíte, že rozprava prebieha, a budete mať na ňu dostatok času,“ ubezpečoval Raši v piatok opozičných poslancov.

Na návrh troch strán si Ficova koalícia odsúhlasila, že rokovať sa bude až do polnoci. Návrh Mariána Saloňa zo Smeru prijatý v stredu znel: „Aby sme dnes a zajtra rokovali aj po 20. hodine, a to najviac do 24. hodiny, s tým, že ak sa rozprava o prerokúvanom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 skončí medzi 20. a 24. hodinou, o ďalších bodoch ministra financií sa začne rokovať až na ďalší deň o 9. hodine.“

„Dali sme si to vysvetliť právnikmi a normálne sme pokračovali v rokovaní, nič za tým nie je,“ vysvetľoval šéf parlamentu.

Školské zákony kritizuje aj PS

Podľa opozície sa o takej dôležitej novele nemalo začať diskutovať pred polnocou. „Sme tu o pol dvanástej a rokujeme o najdôležitejšej reforme,“ upozorňoval v noci poslanec Martin Šmilňák z KDH.

Ani poslanec Gábor Grendel z Hnutia Slovensko nerozumel, prečo sa o „vlajkovej lodi ministra školstva“ rokuje po 22. hodine. „Vidím len dva možné dôvody. Buď je to z lenivosti, že sa vám tu zajtra nechce byť celý deň a počúvať diskusiu. Druhou možnosťou je zbabelosť, že nechcete o tejto reforme rokovať vtedy, keď by mohli učitelia, riaditelia škôl, rodičia byť prítomní a sledovať diskusiu,“ uviedol Grendel.

Školské zákony kritizuje aj Progresívne Slovensko. Poslankyňa Ingrid Kosová upozornila, že minister Drucker dokázal v tejto veci „oblbnúť ešte aj liberálnu bublinu, že ide o super zákon, ktorý je o súdržnosti a tolerancii, ale nie je to tak“, povedala.

Podľa poslankyne Beaty Jurík z PS šéf parlamentu klame. „Problémom je, čo si vládna koalícia odsúhlasila. Bol tu taký neporiadok, že sami nevedeli, ako to vlastne po ôsmej hodine večer bude. Skutočne si vyprosím, aby sme v takýchto podmienkach pracovali,“ uviedla Jurík.

Poslanec Smeru Dušan Jarjabek povedal, že je od opozície nekorektné tvrdiť, že sa nemá kedy vyjadriť k predloženým vládnym návrhom.

Hlavné zmeny, ktoré zákon obsahuje:

• zmena financovania neštátnych škôl;
• povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch a neskôr od troch rokov;
• povinná maturita z matematiky;
• možnosť stať sa riaditeľom školy aj pre nepedagógov;
• možnosť vyučovať deti aj pre bakalárov z pedagogických škôl;
• nový vysokoškolský zákon.

Opozícia súčasne upozornila, že sa v pozmeňujúcich návrhoch objavili ďalšie veci, s ktorými nesúhlasí. Kritike čelí napríklad prílepok o Matici slovenskej k školským zákonom.

Drucker hovorí o najväčšej reforme

Podľa ministra ide o najväčšiu reformu za posledných dvadsať rokov. Drucker je presvedčený, že zmeny prinesú deťom kvalitné, dostupné a férové vzdelávanie a zároveň ozdravia školský systém, ktorý podľa neho dlhodobo trpel, pretože nikto nenabral odvahu zmeniť ho.

Dodal, že reforma je nastavená postupne, s dostatočným časom na adaptáciu a jasným harmonogramom.

Najväčšie kontroverzie vzbudzuje návrh o financovaní cirkevných a súkromných škôl. Drucker hovorí o zrovnoprávnení, zástupcovia neštátnych škôl tvrdia, že ide o neprimeraný zásah do ich postavenia, a ak sa návrh premietne do reality, môže to byť pre ne likvidačné.

V skratke ide o to, že ak chcú súkromné a cirkevné školy naďalej dostávať plnú štátnu dotáciu na svojich žiakov (normatív), musia prijať nové pravidlá. Zrušiť poplatky, zapojiť sa do školských obvodov, a teda prijímať deti zo svojho okolia alebo preukázať verejný prínos.

Zmeny sa majú týkať materských a základných škôl. Drucker spravil v návrhu niekoľko ústupkov, tie však zástupcovia neštátnych škôl nepovažujú za dostatočné.

V druhom čítaní budú podľa všetkého predložené pozmeňujúce návrhy. Avizovalo ich už opozičné KDH a úpravy zrejme pripravia aj katolícki biskupi. Tí po hlasovaní oznámili, že ostávajú s ministerstvom v rozpore.