Anketa osobností k 10. výročiu Čo pre Slovensko znamená denník Postoj?

Pri príležitosti 10. výročia denníka Postoj sme viacerým osobnostiam slovenského politického, cirkevného, kultúrneho, mediálneho a spoločenského života položili otázku:

Čo pre vás a pre Slovensko znamená denník Postoj?

V ankete odpovedalo 39 respondentov.

Andrej Kiska

bývalý prezident SR

Postoj spolu s ďalšími médiami čítam každý deň. Oceňujem, že prináša svoj pohľad a otvára diskusiu o hodnotách, ktoré sú dôležité. Pre našu krajinu je dôležité, aby sme mali priestor pre rôzne hodnotové a spoločenské prúdy.

Mikuláš Dzurinda

bývalý slovenský premiér

Denník Postoj pre mňa znamená rozšírenie mojich možností a šancí si niečo zmysluplné prečítať. Napríklad komentáre, ktoré nie sú kázaním, propagandou alebo exhibíciou „novinárskych majstrov sveta“, s ktorou sa neraz stretávam v iných médiách. Niežeby som aj pri čítaní Postoja občas neprevrátil oči, aj v Postoji sa tu a tam objavia morálni sudcovia a kazatelia, avšak v omnoho väčšom rozsahu vnímam snahu Postoja o hľadanie a serióznosť. Hľadanie znamená vnímať svet rôznorodou optikou, nielen optikou progresivistickou.

Postoj mi ponúka pohľad na svet optikou konzervatívnych hodnôt, a to spôsobom, ktorý oceňujem. Napokon, pestrosť médií, možnosť si spomedzi nich vyberať alebo sa s nimi konfrontovať je pre kultúru krajiny a mentálne zdravie jej príslušníkov dôležitá a potrebná.

Cyril Vasiľ

gréckokatolícky arcibiskup

Denník Postoj patrí nielen medzi moje obľúbené zdroje informácií, ale jeho pridanú hodnotu vidím aj v tematickej pestrosti a vyváženosti, a to aj vďaka jeho kresťanskému i demokratickému hodnotovému zakoreneniu. Predstavuje na našej mediálnej scéne ten typ (čoraz zriedkavejšej) žurnalistiky, ktorá je slušná a poctivá, ktorá komunikuje aj voči prípadným názorovým oponentom argumentmi a nie podprahovou alebo aj priamo nenávistnou rétorikou.

Myslím si, že Slovensko tento typ média potrebuje ako soľ – a vieme, že to je „soľ nad zlato“. Toto prirovnanie je nielen z našich národných rozprávok, ale je aj aplikovaním Kristovho príkazu, aby sme ako kresťania boli soľou zeme. Prajem denníku Postoj „mnohaja i blahaja ľita“.

Ivan Eľko

generálny biskup ECAV

Denník Postoj bol pre mňa vôbec prvým pravicovým konzervatívnokresťanským internetovým denníkom, ktorý sa objavil v mojom zornom poli a ktorý som začal čítať. Keď tak spomínam, čítal som ho zrejme už od čias jeho vzniku. Osobne mám pocit, že je to už viac ako desať rokov. Odvtedy si Postoj otváram dodnes pravidelne každý deň. 

Postoj dlho zohrával úlohu jediného média s takouto mentálnou orientáciou na Slovensku a odtiaľ pochádza i táto moja väzba naň. Nie som nekritický k obsahu niektorých príspevkov. Hlavne som citlivý na texty, ktoré sa zaoberajú udalosťami v evanjelickej cirkvi. Ale autorov si vážim, obdivujem ich vzdelanie a prehľad v témach, ktoré sú mi vzácne, a chcel by som vedieť písať ako mnohí z nich. Keďže v niektorých veciach som stará škola – napríklad v tom, že predsa len milujem papier –, niektoré výnimočné články si tlačím a odkladám.

Mám pocit, že Postoj sa nederie do popredia s ambíciou upozorňovať na seba ako na mienkotvorné noviny so širokým dosahom. To mi je sympatické. Stačí – a dokázalo sa to už mnohokrát –, že mienkotvorné a formatívne boli pre mňa a inšpirovali ma pri úlohe zorientovať sa v mnohých navonok zložitých témach, v ktorých sa stretá a pretína svet sekulárnych politík, kresťanských postojov a konzervatívneho zmýšľania. Za toto si Postoj vážim. Predpokladám, že takýmto nie je iba pre mňa, ale pre mnohých ďalších čitateľov.

V tom spočíva jeho význam pre Slovensko – pripomína nenápadnú soľ, ktorá má potenciál dávať jedlu chuť. Nech to vydrží!

Richard Duda

predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku

Ústredný zväz židovských obcí na Slovensku blahoželá denníku Postoj k 10. výročiu. Veľmi si vážime vašu tvorbu, v ktorej sa zhmotňujú všetky zásady profesionálnej a etickej žurnalistiky. Aj veľmi ťažké a komplexné témy spracúvate vyvážene, stanoviská členov vašej redakcie dopĺňate overenou faktografiou. Práve preto máte svoje stabilné a dôstojné miesto na slovenskej mediálnej scéne. 

Tak ako sa v judaizme hovorí – prajeme všetko dobré až do 120 rokov!  

Ján Figeľ

bývalý predseda KDH, slovenský eurokomisár a vyslanec pre slobodu náboženstva a viery

Denník Postoj je zdrojom objektívnych informácií a uvážlivých postojov, ktoré sú zamerané na dôstojnosť človeka, spravodlivosť a spoločné dobro. Publicistika Postoja vo svetle rozumu a prirodzeného zákona podporuje občiansku zodpovednosť a formuje kresťanskú etiku, čo je dnes skôr vzácne a pre našu spoločnosť veľmi potrebné.

Ivan Mikloš

exminister financií

Denník Postoj považujem za dôležité médium reprezentujúce kresťanský demokratický konzervativizmus, ktorý je legitímnou, dôležitou a užitočnou súčasťou západnej liberálnej demokracie. Hoci sám nie som stúpencom tohto ideového smeru, považujem ho za dôležitý najmä preto, že kým ostáva na pôde hodnôt a princípov liberálnej demokracie, zohráva dôležitú úlohu hrádze proti excesom ľavicového liberálneho progresivizmu na strane jednej, ale aj extrémneho pravicového konzervativizmu a kresťanského fundamentalizmu na strane druhej. 

Daniela Ostatníková 

lekárka a univerzitná profesorka

Postoj je prejav osobného názoru, ale zahŕňa aj komplexný postoj k životu, k iným ľuďom a celej spoločnosti. Mať postoj je základ na zmysluplnú diskusiu a posun, nemať postoj znamená riziko byť manipulovateľný. Denník Postoj vnímam ako konzervatívny denník, ktorý neskrýva svoju identitu a hodnotové ukotvenie. A takisto oceňujem, že robí kvalitnú transparentnú žurnalistiku a spolupracuje s ľuďmi, ktorí si ctia hodnoty a sú slušní aj napriek vulgárnosti, s ktorou sa stretáme dnes v celej spoločnosti. Slušnosť, zásadovosť a rozhodnosť, aj keď umiernená, je mi blízka.

Radoslav Procházka

ústavný právnik, bývalý politik

Môj názor na to, čo Postoj znamená pre Slovensko, je z povahy veci ovplyvnený tým, čo znamená pre mňa, takže to skúsim spojiť do jedného vyznania.

Slovensko má veľa verejných „echo komôr“, do ktorých sa chodí po potvrdenie vlastného názoru. Takto Postoj používam aj ja, čítať ho je pre mňa pobytom v komfortnej zóne. Nie vždy to vyjde, ale vyjde to častejšie ako v ktorejkoľvek inej komore tohto typu, takže si túto úľavu dopriavam na dennej báze.

Pre Slovensko však Postoj znamená viac práve preto, že pre väčšinu, ak by o to mala záujem, je unikátne kultivovaným, poučeným a tolerantným zdrojom nepohodlia, je diskomfortnou názorovou zónou, v ktorej výskyt pomáha tak v zoznamovaní sa s inými postojmi, ako aj v triedení tých vlastných. V slovenských pomeroch unikátnou a pre úroveň duševnej rovnováhy spoločenstva mimoriadne dôležitou je tiež kombinácia konzervatívnych a západnocivilizačných východísk.

Predovšetkým, hoci nielen, v osobe svojho šéfredaktora Postoj zároveň ponúka jedinečnú úroveň informovanosti o pohyboch v tzv. kuloároch vysokej politiky a schopnosti sprostredkovať ich čitateľskej verejnosti v analyticky kompetentnej, a pritom zrozumiteľnej podobe.

Postoj je teda nielen nástrojom pestovania súdržnosti v rámci konkrétneho ideového spoločenstva, ale aj kvalifikovaným, poctivým, veľmi užitočným a v mnohých podstatných prvkoch výnimočným pokusom o kultiváciu verejného priestoru ako takého. Želám mu, aby sa mu v tomto úsilí darilo aj v ďalších desaťročiach.

Miroslav Beblavý

ekonóm, bývalý poslanec NR SR

Podľa sociologických výskumov tvorí takzvaná tradicionalistická pravica na Slovensku osem percent obyvateľstva.

V porovnaní s pôvodnými porevolučnými ambíciami KDH je to skromné číslo, ale ide o kľúčovú skupinu, ktorá rozhoduje o ďalšom smerovaní Slovenska podľa toho, či sa spojí so stredom a s liberálmi alebo s takzvanou tradicionalistickou ľavicou. Bez nej ani jedna strana nemá v slovenskej spoločnosti väčšinu.

Na Postoji si vážim to, že sa snaží byť jasne vyhraneným médiom pre túto cieľovú skupinu a zároveň ju kultivovať v duchu svojich vlastných tradícií. Spolu so SME a s Denníkom N sú to pre mňa tri médiá, ktoré na Slovensku najviac určujú verejnú diskusiu (v pozitívnom zmysle slova), a preto ich aj všetky tri finančne podporujem.

Držím palce v ďalšom desaťročí.

Fedor Gál

sociológ, zakladateľ VPN

Od ľudí, ktorým dôverujem, dostávam občas odkazy na texty publikované v denníku Postoj. Čítam ich a oceňujem ich kvalitu. Prajem všetko dobré do ďalších rokov.

František Mikloško

poslanec NR SR

Desať rokov existencie Postoja je pre mňa v slovenských podmienkach tak trochu zázrak. Je to asi jediný internetový portál, ktorý nemá predplatné. Je to asi jediný kresťanský portál, ktorý sledujú a čítajú ľudia všetkých ideových zameraní. Je to asi jediný kresťanský portál, ktorý pravidelne čítam a podporujem.

V poslednom období pri diskusii o novele ústavy som zastával úplne iný názor ako asi takmer celá redakcia Postoja. Prekvapila ma takmer jednota v postoji redakcie k tomuto problému, ale nech redakcii slúži ku cti, že mi veľkoryso umožnili zastávať úplne iný názor. 

Ak si Postoj aj do ďalších desať rokov podrží túto pluralitu a veľkorysosť, môže zohrať dôležitú úlohu pri takej prepotrebnej obnove kresťanského zmýšľania na Slovensku. K tomuto želám Postoju a celej redakcii veľa úspechov, radosti v osobnom živote a radosť zo zmysluplnej práce, ktorú konajú.

Ján Tóth

predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Postoj je pre mňa miestom slušnej, vecnej a hodnotovej diskusie. Pre Slovensko predstavuje výnimočné médium, ktoré aj s menšou redakciou dlhodobo formuje modernú a vyváženú konzervatívnu perspektívu verejnej debaty s rešpektom k faktom. Pri snahe držať si jasnú identitu si zároveň udržiava vyváženosť — a to si cením. 

Viac než inokedy potrebujeme širokú, poctivú diskusiu o našich problémoch vrátane tých ekonomických. Postoj môže pomôcť ešte viac posilniť racionalitu tejto debaty a rozšíriť jej dosah. Aj preto k desiatemu výročiu želám denníku Postoj veľa energie a entuziazmu.

Richard Rybníček

primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska

Denník Postoj pre mňa znamená priestor, kde sa konzervatívne hodnoty spájajú s úctou k slobode a demokracii. Oceňujem, že nie je dogmatický, dokáže byť kritický aj k vlastnému názorovému spektru a prináša informácie, ktoré pomáhajú lepšie rozumieť svetu a viesť vecný dialóg aj s ľuďmi, ktorí majú odlišné názory.

Peter Visolajský

šéf Lekárskeho odborového združenia

Denník Postoj vnímam ako médium, ktoré dáva priestor konzervatívnemu hlasu v spoločnosti a prináša isté hodnotové ukotvenie do verejnej diskusie, ale zároveň ho denne čítam pre kvalitnú žurnalistiku. 

Pre Slovensko a našu spoločnosť je Postoj dôležitý na vyváženie diskusie a hlavne slušného dialógu, ktorý Slovensko tak veľmi potrebuje. Tak ako každé dieťa pri svojich desiatych narodeninách, aj Postoj má pred sebou priestor na rast a zlepšovanie – a práve v dobrej redakcii nemá nikdy utíchnuť snaha rásť k lepšiemu.

Do ďalších rokov prajem Postoju, aby apolitickosť bola rovnako dôležitá ako nezávislosť a aby sa dokázal vyhnúť slabinám, ktoré dnes trápia mnohé médiá – najmä skĺznutiu k aktivizmu. Ten sa niekedy prejavuje aj pri témach zo zdravotníctva, kde je obzvlášť dôležité, aby mali prednosť fakty a odborné argumenty pred redakčnými názormi. Verím však, že Postoj dokáže tieto výzvy zvládnuť a ďalej rásť k lepšiemu.

Som rád, že Slovensko má médium, ktoré dokáže spájať vernosť hodnotám s profesionálnou žurnalistikou. Postoj čítam denne a pevne dúfam, že to tak zostane ešte dlhé roky.

Marcela Dobešová

šéfka pro-life združenia Fórum života

Pre mňa osobne je Postoj slobodné a nezávislé médium, ktoré predstavuje dôležitú protiváhu progresívnemu mainstreamu. Oceňujem, že nie je konšpiračné a je otvorené pre kriticky mysliacich čitateľov s konzervatívnym a prozápadným hodnotovým ukotvením.

Pre Slovensko má Postoj obrovský význam. Svojimi logicky štruktúrovanými rubrikami a kvalitnou žurnalistikou mi pomáha orientovať sa v dianí doma i vo svete, a zároveň mi prináša odpovede na mnohé dôležité otázky. Je skvelé, že súčasťou redakčného tímu sú aj ženy, ktorých pohľad na rodinu, vzťahy a životný štýl je pre mňa veľmi dôležitý.

Výsledky za posledných 10 rokov jasne ukazujú, že Postoj vedie dialóg v pravde a zodpovednosti, bez šírenia strachu a konšpirácií. Aj naďalej budem toto médium podporovať, pretože ho vnímam ako nevyhnutný hlas na slovenskej mediálnej scéne.

Lívia Halmkan 

riaditeľka združenia Tlakový hrniec

Pre mňa je Postoj jediný denník, ktorý aj keď vie kriticky zhodnotiť dianie v spoločnosti a vie byť aj pekne ostrý, neuchyľuje sa k bulváru ani k neustálemu hľadaniu niečieho zlyhania. Inými slovami, nespolieha sa vo svojom obsahu na zosmiešňovanie oponentov. Ešte stále v Postoji prevažujú príspevky, ktoré ma inšpirujú k dobru, baví ma čítať rozhovory s ľuďmi, ktorí hľadajú riešenia, prinášajú svetlo tam, kde mám už dlho tieň. Za to som len a len vďačná. 

Oceňujem, že Postoj je na Slovensku jediný denník, ktorý sa nebojí nahlas rozmýšľať o viere. Skúma pochybenia cirkvi a hovorí aj o sklamaniach, ktoré veriaci môžu cítiť, nech by tieto témy boli akokoľvek napínavé alebo priam kontroverzné. Som rada, že Postoj si aj v otázke kresťanstva drží férovú žurnalistiku, neuspokojí sa s potľapkávaním po pleciach a nedáva sa zahnať strachom z „pohoršovania ľudu“. To sa podľa mňa doteraz nepodarilo iným denníkom na Slovensku.

Martin Slosiarik

sociológ, riaditeľ agentúry Focus

Denník Postoj patrí k etablovaným slovenským médiám. V mediálnom priestore predstavuje platformu pre konzervatívnu časť verejnosti a prispieva tak k rozšíreniu pluralitnej diskusie. Podobne ako liberálne alebo stredové médiá prinášajú vlastný uhol pohľadu, Postoj reflektuje problémy z konzervatívnej perspektívy. Má svoje jasné ideové ukotvenie a dopĺňa celkovú pestrosť mediálneho prostredia, čo je dôležité pre demokratickú debatu.

Michal Vašečka

sociológ, riaditeľ Bratislava Policy Institute

Denník Postoj vznikol v čase, keď sa slovenská spoločnosť intenzívne ponorila do výziev, ktoré boli v období príchodu tekutej modernity očakávané mnohými sociálnymi vedcami. Politika identít zasiahla Slovensko nepripravené a prevažná väčšina spoločnosti sa dala chytiť do pasce prichystanej radikálnou náboženskou pravicou a radikálnou antináboženskou ľavicou.

Denník Postoj však už od začiatku svojho pôsobenia jasne ukázal, že diskurz na tieto ťažké témy, ktoré v nejakej podobe zasahujú každého z nás, je možné rozvíjať a kultivovať bez prehlbovania polarizácie spoločnosti. Stáť jasne na konzervatívnych pozíciách, byť hlasom ľudí hlásiacich sa k viere a zároveň sa nevymedzovať každým článkom proti tým, ktorí svet vidia inak, je možné a myslím, že Postoj to dokázal. 

Áno, hneď si viem spomenúť na články a autorov, ktorí ma prekvapili či rovno zarmútili, ale to platí rovnako o liberálnych či ľavicových médiách píšucich o témach citlivých pre konzervatívcov. Za dôležité považujem, že denník Postoj sa na rozdiel od niektorých iných médií nezačal posúvať k svetu otvorene spochybňujúcemu moderný svet a jeho princípy – ako ich prinajmenšom v Európe budovali posledné desaťročia spoločne kresťanskí demokrati, liberáli a socialisti.

V tomto zmysle je denník Postoj pre Slovensko presvedčivým konzervatívnym hlasom tak, ako som ja konzervativizmus vždy vnímal a oceňoval. V krajine, ktorá je svojimi hodnotovými rámcami stále značne konzervatívna, je potreba kultivovať konzervatívny priestor nesmierne dôležitá – práve preto, aby diskurz nebol unesený rôznymi pseudokonzervatívcami či paleokonzervatívcami niekam na bočnú koľaj.

Pre mňa osobne plní denník Postoj dôležitý moment falzifikácie mojich vlastných názorov, a to práve preto, že nie je určený primárne mne. Nič nie je horšie ako to, keď sa ľudia stanú nositeľmi pravdy a nemajú potrebu, chuť a ani odhodlanie svoje názory konfrontovať s tými, ktoré im nemusia vždy vyhovovať. Uvedomil som si, že aj vďaka článkom v Postoji som bol donútený premýšľať o rôznych témach z iného pohľadu a prehlbovať schopnosť byť pokornejší pri pohľade na sociálnu realitu.

Prajem denníku Postoj ďalšie desaťročia kultivovania slovenského spoločenského a politického života – s odstupom, pokorou, otvorenosťou a so zodpovednosťou.

Brat Filip

františkánsky kňaz

Predstavte si garsónku v sychravom meste na trinástom poschodí. Obýva ju liberálny otec a konzervatívna matka. Spočiatku im to klapalo, ale teraz sa už iba hádajú ako psy. Akoby to nestačilo, majú štyri pubertálne deti, ktoré vychovávajú na zatuchnutých poschodových posteliach. Zrazu sa do tejto rodiny narodí piate dieťa. Neočakávané, vyhádané, ale napokon jeho matkou obhájené.

Keď ho donesie z pôrodnice a položí ho v tejto garsónke na neuprataný stôl, bábätko sa z perinky na všetkých prívetivo usmeje a prežiari nenormálnou nádejou celé toto rodinné spoločenstvo pred rozpadom. Prežiari aj ich ťažké rozpoloženie. 

Takto nejako si predstavujem narodenie denníka Postoj pred desiatimi rokmi do tejto slovenskej garsónky z trinásteho poschodia.

Obsadenie podrobných okolností si, prosím, doplňte sami.

Ale symbolika tohto bábätka je jasná. Dnes je to už desaťročný šarvanec. Má veľa talentov, takže okolostojaci sledujú, ako ďalej porastie. 

Práve za túto nádej, ktorú denne dáva do hašterivého rodinného spoločenstva, mu veľmi pekne ďakujem.

Sima Magušinová

speváčka

Postoj pre mňa znamená miesto, kde sa stretávajú múdri, vzdelaní, vzácni a zvedaví ľudia, ktorí prinášajú čitateľom hodnoty a zároveň zaujímavé pohľady na rôzne oblasti života, ktoré si aj my sami v sebe občas potrebujeme upratať.

Štefan Bučko

herec

Denník Postoj ma sprevádza od svojho vzniku, hneď od začiatku som vedel, že to bude denník, ktorý bude blízky mojej hodnotovej orientácii, a nesklamal ma.

Rád ho podporujem, lebo intelektuálne je mi veľmi blízky, hlboko analyzuje spoločenské témy, nebojácne a pritom korektne sa dotýka háklivých oblastí nášho života, jeho redaktori majú rozhľad a pomáhajú čitateľovi orientovať sa v mnohokrát zahmlených odrazoch nášho života. To, že ide o denník s kresťanskou hodnotovou orientáciou, je bonus navyše a svedčí o jeho nezastupiteľnosti v spoločenskej ponuke.

Pavol Rankov

spisovateľ

Potuchnuté ovzdušie barikádami rozdeleného Slovenska osviežuje denník Postoj závanom zdravého rozumu a skeptickej objektívnosti. Pre krajinu, kde vedome a dobrovoľne používajú lož a manipuláciu ako pracovnú metódu nielen politici a ich aktivisti v médiách, ale z nepochopiteľných dôvodov aj obyčajní ľudkovia, ktorí z toho nič nemajú, je Postoj jednou z predposledných bášt nezávislej normálnosti.

V určitom zmysle mi je Postoj dokonca inšpiráciou aj v každodennom živote – menej paniky a hystérie, zato viac odstupu a uvažovania; viac sebakritiky a menej nenávisti k tamtým, namiesto apriórnych stereotypov radšej leidenfrostovská kuriózna zvedavosť.

Páči sa mi aj tá odvaha redakcie držať sa kompetenčného sloganu konzervatívny denník aj v ére, keď si označenie konzervatívny chcú privlastniť zakonzervovaní exkomunisti, no a ľavicoví liberáli ho používajú ako najhoršiu nadávku. Ale možno práve to vyjadruje ducha a dušu Postoja – držať sa skutočných významov slov a hodnôt bez ohľadu na to, kto a prečo dnes vypúšťa do spoločenskej atmosféry nové vetry. Vďaka vám za to desaťročie!

Zuzana Petková

bývalá novinárka, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu

Postoj je pre mňa kľúčovým partnerom v dialógu medzi konzervatívcami a liberálmi, ktorý tak veľmi potrebujeme na obranu demokracie a zníženie polarizácie.

Z Postoja čerpám informácie, najmä pokiaľ ide o súdnictvo a právne veci. Vždy ma prekvapuje, že hoci ide o všeobecný web, má na tieto otázky veľmi kvalitnú expertízu.

Aj keď nie vždy súhlasím s názormi, ktoré si prečítam na Postoji, napríklad na niektoré kultúrno-etické otázky, väčšinou ma nútia zamyslieť sa nad argumentmi a aj mojím vlastným názorom. A to je niečo, čo nevyhnutne potrebujeme na budovanie mostov medzi demokratickými silami. Bez nich sa totiž bude naša krajina rútiť v ústrety autokracii. Oceňujem, že Postoj kultivovane bráni konzervatívne hodnoty, demokraciu a s ňou súvisiacu zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska.

Samuel Marec

publicista

Ak existujú váhy, Postoj je pre mňa to, čo je na druhej strane. A to je v demokratickej spoločnosti veľmi potrebné. Často nesúhlasím, občas sa aj rozčúlim, ale opäť je to krásny demokratický luxus. A Postoj vie byť aj podnetný. Núti ma zamyslieť sa nad tým, že aj keď stále nesúhlasím, existuje aj takýto názor. A prečo existuje? Dlhodobo si myslím, že netreba hľadať prostredie, ktoré nás utvrdzuje v názoroch, ktoré už máme, ale že tie názory treba v podnetnom prostredí vystavovať konfrontácii. A bez Postoja by to nešlo.

Iva Mrvová

reportérka, odborníčka na terorizmus a deradikalizáciu

Nebesia vedia, ako nemám rada umrnčané kresťanstvo. Také, ktoré hľadí vzad, uzatvára sa do seba a bojí sa moderného sveta miesto toho, aby ho hrdo a múdro pretváralo. Je vždy ľahšie nahlas moralizovať než v tichu inšpirovať.

Hoci je Postoj primárne konzervatívnym médiom než kresťanským, pravidelne je pre mňa priestorom, kde dokážem načrieť aj hlbšie. Teší ma, že sa dokáže otvorene zastať slabších aj tých napadnutých, že nie je hysterický, nepotrebuje zhadzovať či ponižovať svojich názorových oponentov a občas dokáže reflektovať aj sám seba. V prostredí slovenskej mediálnej sféry to nie je zvykom. 

A na záver už len krátko – medzi nami – Hanus je podľa mňa najlepší komentátor na Slovensku. Nie vždy s ním súhlasím, takmer vždy ho čítam a presne tak mi to vyhovuje. 

Prajem redakcii – a nám s ňou – ďalšie príjemné bádanie. Som veľmi rada, že Postoj existuje.

Tomáš Němeček

právnik a novinár

Väčšina slovenských médií trpí v názorovej sekcii silným emocionálnym zaujatím; Postoj.sk je však pre mňa osviežujúcou výnimkou. Zatiaľ čo inde si môžem prečítať, čo by sa v slovenskej politike správne – to jest: podľa priania komentátorov – malo diať, z Postoja sa dozvedám, čo a prečo sa v nej reálne deje. Najmä vďaka prenikavým vhľadom Martina Hanusa a Jozefa Majchráka, analýzam Lukáša Krivošíka a Kristíny Votrubovej a rozhovorom Lukáša Kekeláka.

Preto na texty z Postoja upozorňujem českých novinárov, ktorí k slovenskému dianiu niekedy pristupujú ako sir Humphrey v britskom seriáli Áno, pán minister: mám na mysli tú scénu, keď Humphrey hovorí o nutnosti podpory britských univerzít, a to „oboch dvoch“ (pretože vo svojom blazeovanom snobstve nepozná iné ako Oxford a Cambridge, rovnako ako české médiá občas nepoznajú iné zdroje ako Denník N a SME). Od chvíle, keď vznikol Postoj.sk, už neplatí, že významné slovenské médiá sú len dve.

Ján Tribula 

televízny reportér TV Markíza

Denník Postoj je pre mňa zárukou spoľahlivých informácií. Vždy ma inšpirujú najmä analýzy, komentáre a správy z cirkevného prostredia. Zrozumiteľne podané aj ťažšie témy a absolútne najlepšie zákulisné informácie z Vatikánu. Skúsení novinári z Postoja sú inšpiráciou a neraz aj zdrojom informácií aj pre mňa, ktorý pracujem už takmer tri dekády v komerčnej TV Markíza.

Tomáš Gális

komentátor Denníka N

Odkedy som začal pravidelne čítať noviny (to boli ešte len papierové a každý deň boli označené inak – Sme na pondelok, utorok...), dávam prednosť onomu nudnému a občas naozaj chybujúcemu mainstreamu, kde však stále platí, že základom je seriózne, do veľkej miery vlastné spravodajstvo, rozhovory či reportáže. A, samozrejme, aj nejaký ten názor, zväčša podložený, nie založený na sprisahaneckom videní sveta, ktorý – bodaj by to bolo len zdanie –, zdá sa, napadol veľkú časť našej krajiny. Postoj patrí nepochybne do tej druhej skupiny médií.

Človek sa často prichytí pri tom, že si hovorí, aký výborný článok si prečítal, ale potom mu dôjde, že je to len preto, že s ním názorovo súznie. To je v poriadku, nakoniec preto si ľudia s rôznymi názormi platia médiá, ktoré píšu to, čo chcú čítať. Ale ak by mal človek konzumovať len toto, nebolo by to zdravé. Už len z dôvodu duševnej hygieny si preto platím aj médiá, ktoré mi občas zdvihnú tlak. No a Postoj môžem čítať dokonca bezplatne!

Ale vážne. Čítať v Postoji vyargumentovaný názor, s ktorým nesúhlasím, je pre mňa stokrát prínosnejšie ako čítať názor, ktorý mi síce konvenuje viac, no kde ako ultimátny argument autor použije trebárs výrazy ako „katoliban“ či „stredovek“, pri ktorých automaticky vypínam pozornosť. Postoj tvoria niektorí moji bývalí kolegovia, ktorých mám rád nielen preto, že ma kedysi prijímali do .týždňa. Ak by som sa sústredil na rozdiely, možno by som vypenil a išiel sa podeliť o svoje rozhorčenie a vlastnú morálnu prevahu na facebook každý deň, ale myslím, že zvlášť v dnešnej domácej i zahraničnopolitickej situácii je dôležitejšie to, čo máme spoločné.

Tak všetko najlepšie do ďalšieho desaťročia!

A že by som si už konečne nastavil aj pravidelnú platbu?

Slávka Kubíková

autorka bestsellerov Klub nerozbitných detí a Krotitelia displejov

Postoj je pre mňa niečo ako domov na internete. Je to miesto, kam sa pravidelne vraciam, a mám ho rada viac ako iné miesta. Sú tu ľudia, s ktorými mám rovnaké videnie sveta, aj keď sa nájdu aj nejaké drobné rozdiely. Presne ako doma. Som vďačná, že tu Postoj je a že je súčasťou príbehu Slovenska a aj môjho osobného príbehu.

Sestra Hermana

členka Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok

Denník Postoj vznikol ako odpoveď na referendum o rodine v roku 2015. Vtedy zaznievala veľmi silno požiadavka konzervatívneho denníka. Konzervatívny neznamená kresťanský, preto si ho niektorí zamieňajú za Katolícke noviny v internetovom svete.

Konzervatívny sa venuje témam, ktoré iné médiá obchádzajú – školstvu, ochranne slabších, zomierajúcim, dôstojnosti človeka. To sú presne tie konzervatívne témy, ktoré potrebujeme počuť. A preto je aj pre mňa denník Postoj dôležitou súčasťou mediálneho sveta a akýmsi zrkadlom s hodnotami. 

Grigorij Mesežnikov

politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky

Denník Postoj, ktorý oslavuje desať rokov svojho účinkovania, je dnes nezameniteľnou súčasťou slovenskej mediálnej scény. Postoj vznikol v online priestore, bez printovej verzie, čím sa od samého začiatku svojej existencie odlíšil (a stále sa odlišuje) od ďalších denníkov (Pravda, SME, Denník N, tabloidy), pritom svojím záberom a spôsobom spracovania a podania materiálu sa odlišuje aj od typických portálových online platforiem typu Aktuality.sk.

Hlavným znakom, ktorým sa Postoj odlišuje od iných relevantných médií, je však to, že sa otvorene hlási ku konkrétnemu ideovo-politickému prúdu. Definuje seba ako médium konzervatívne, pričom obsah publikovaných materiálov často svedčí o tom, že redakcii a externým autorom je bližší konzervativizmus s kresťanským sfarbením.

Považujem za dôležité, že spomedzi všetkých mediálnych projektov a platforiem pôsobiacich v tomto názorovom prostredí je Postoj médiom s najvýraznejšou inklináciou k politickým pozíciám určujúcim zaradenie Slovenska do spoločenstva západných liberálnych demokracií a vyvyšujúcim sa ponad liberálnokonzervatívny hodnotový spor odohrávajúci sa na Slovensku – k demokracii, slobode, právnemu štátu, odmietnutiu autoritarizmu, transparentnému vládnutiu a členstvu v EÚ a NATO. 

Symptomatickým indikátorom tejto skutočnosti je okrem iného to, že hlas redakcie Postoja nechýba pri zaujatí spoločných stanovísk domácich médií reagujúcich na excesy ohrozujúce demokratické princípy a prozápadnú zahraničnopolitickú a bezpečnostno-obrannú orientáciu krajiny.

Juraj Karpiš

ekonóm

Postoj vnímam ako nezávislú platformu pre poctivý konzervatívny pohľad na dianie okolo nás.

Martin Luterán

riaditeľ Kolégia Antona Neuwirtha

Denník Postoj je môj každodenný spoločník a primárny zdroj informácií o dianí v spoločnosti, vo svete a v cirkvi. Zároveň je dôležitou súčasťou ekosystému tvorivej menšiny kresťanov, ktorí chcú slúžiť spoločnému dobro a pracujú na rôznych aspektoch rozvoja slovenskej kultúry. Myslím, že aj denník Postoj významne prispieva k tomu, aby bol tento ekosystém prepojený a mohol rásť a silnieť napriek mnohým nepriaznivým okolnostiam a prekážkam. Je super, že ho máme, a prajem mu veľa ďalších dobrých, požehnaných a plodných rokov.

Julo Slovák

líder projektu Godzone

​Denník Postoj pre mňa znamená veľa povzbudivého čítania. Často v ňom nachádzam články ladené pozitívne, čo dnes veľmi chýba, ale taktiež čítanie o duchovnom raste a živote viery. Zároveň si vážim, že jeho tvorcovia stoja na správnych hodnotách a usilujú sa prinášať pravdu s úctou a nádejou. Pre Slovensko je veľmi dôležité, aby existovalo médium, ktoré nielenže sa opiera o správne hodnoty, ale zároveň pristupuje k ľuďom s rešpektom. V tomto zmysle je pre mňa Postoj tak zdrojom inšpirácie, ako aj akýmsi darom pre našu krajinu.

Anton Frič

humanitárny pracovník

Pre mňa je denník Postoj hlavným zdrojom informácií. Denne sledujem takmer desiatku médií, Postoj je však jediný, pri ktorom pokojne môžem vypnúť všetky senzory vyhľadávajúce manipulácie, hoaxy, klamstvá a propagandu, ktoré sú také bežné v iných médiách, či už na ľavom, alebo pravom spektre. Som vďačný, že Postoj máme a že sa mu dá veriť bez ohľadu na to, akej téme sa venuje.

Dušan Škvarna

historik

Postoj predstavuje pevný svetlý bod na dnešnom rozbúrenom mediálnom poli. Za desať rokov sa vyvinul z okrajového periodika na životaschopný mienkotvorný denník, ktorý prezentuje hodnoty moderného, pozitívne vymedzeného konzervativizmu. Predstavuje kultivovanú protiváhu princípom, ktoré sa zvyčajne súhrnne nazývajú progresivizmom, tvoreným až neprehľadnou zmesou ideí a postojov vyvierajúcich z ľavicového extrémizmu, najmä komunizmu a anarchizmu, z rozpadávajúceho sa sociálnodemokratického videnia sveta a z radikálne chápaného liberalizmu a ekologizmu. 

Odlišuje sa aj od klasického liberalizmu, ktorý si na plecia nabral viac, ako dokáže uniesť. Pritom však ctí liberálne (občianske a ľudské) hodnoty, bez ktorých by spoločnosť opäť upadla do nejakej formy diktatúry. Univerzálne hodnoty, ako sú sloboda, právo človeka na dôstojný život, demokracia a pod., spája so zodpovednosťou, spolupatričnosťou, s podporou lokálnych identít, so sociálnym cítením, s vlastenectvom. 

Týmito znakmi sa Postoj odlišuje nielen od spomínaných ľavicových smerov a ich tlače, ale aj od rôznych radikálnych, krajne konzervatívnych prúdov a ich tlače. Pritom je otvorený spoločenským zmenám a inováciám, no s istou obozretnosťou, lebo nie všetko nové musí byť nutne lepšie a správnejšie. Oceňujem aj to, že rešpektuje v súčasnosti často spochybňované vedecké poznanie a zároveň ho nestavia proti viere. Vyzdvihujem, že proti bláznovstvám a zlomyseľnosti bulváru volí serióznu, fundovanú publicistiku, ktorá sa neuchyľuje k sploštenej propagande, žiaľ, veľmi rozšírenej.

Postoj je teda v našej prítomnosti jedným z bodov zdravého rozumu a kvalitného myslenia. Prajem mu, aby ho aj v časoch nezastaviteľného vzostupu umelej inteligencie zdobila vecnosť a odbornosť, slušnosť a pokoj, sebavedomie a odvaha s nadhľadom nastavovať zrkadlo všetkému, čo je zlé, sebecké, protiprávne.

Jaroslav Slašťan

ochranár a člena Zásahového tímu pre medveďa hnedého

Denník Postoj je priestorom rozvíjajúcim hodnoty, ktoré sú dôležité pre mňa aj pre komunitu, v ktorej žijem. Prináša spravodajstvo z domácej aj zo zahraničnej politiky, pričom redaktori idú často do hĺbky a snažia sa vysvetliť aj pozadie politických či spoločenských konfliktov. Sú vecní, svedomití, vedia získať informácie zo zákulisia, syntetizujú, rozumejú sa danej tematike a problematike a majú názor. Píšu to, čo považujú za dôležité, pozoruhodné a výnimočné, za respondentov si vyberajú zaujímavé osobnosti z politiky, kultúry aj cirkevného prostredia. Neboja sa otvárať aj závažné kauzy a citlivé spoločenské či kultúrne otázky, o ktorých sa v iných médiách mlčí. Komentáre a analýzy sa čitateľom prinášajú s dôrazom na konzervatívne, kresťanské a hodnotové témy.

Dnes je Postoj vplyvným mienkotvorným denníkom, ktorý cez kvalitných novinárov ponúka serióznu žurnalistiku. Je dôležité mať na Slovensku médium, ktoré je konzervatívne, slobodné, vyrovnané a poctivé voči pravde, ako aj voči svojim čitateľom.

Denníku Postoj prajem k jeho desiatemu výročiu mnoho stálych čitateľov, priaznivcov a podporovateľov, lebo len vďaka nim sa dá robiť kvalitná nezávislá a objektívna žurnalistika.

Anton Ziolkovský

katolícky kňaz a riaditeľ Katolíckeho biblického diela

Postoj som vnímal od jeho začiatkov, ešte keď väčšina prvých redaktorov študovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Dnes je Postoj rešpektované konzervatívne médium, ktoré citlivo a zároveň kriticky reflektuje témy, ktoré zaujímajú predovšetkým kresťanov a konzervatívcov. Osobitne si cením, že súčasťou Postoja je Svet kresťanstva. V slovenských podmienkach nemáme lepšie médium, ktoré by informovalo pravidelne a detailne o udalostiach cirkevného sveta. Trúfam si povedať, že nielen Slovensko, ale aj kresťania na Slovensku by boli duchovne chudobnejší, keby nebolo Postoja.

Postoj mi za tie roky prirástol k srdcu. Oceňujem, že za mnohými textami je prítomná živá viera redaktorov. Cením si snahu o umiernenosť, o otvorenosť ku komunikácii aj s ľuďmi z druhého brehu a pritom zotrvávanie na základných pravdách kresťanskej viery. Za Postojom jednoducho cítim nielen snahu, aby konzervatívci a kresťania mali svoj hlas, ale aj túžbu kultivovať verejný priestor a predstaviť krásu a hĺbku názorov, ktoré sú motivované kresťanskou vierou. 

Ad multos annos, milý Postoj!