Výchovná poradňa Dvojročná dcéra je k nám nepríjemná a agresívna. Nič na ňu neplatí, po dobrom ani po zlom

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, som veľmi nešťastná z našej dvojročnej dcéry. V poslednom období nám robí samé naschvály, je agresívna a veľmi k nám s manželom nepríjemná. Zlatý klinec programu prichádza každý večer, keď nechce ísť spať, takže každý večer sa koná dvojhodinová dráma. Všetci potom chodíme spať vyčerpaní a v strese. 

Vôbec nás nepočúva a nič na ňu neplatí ani dohovorenie, zákazy, po dobrom, keď nám prasknú nervy, tak aj po zlom, nič, skutočne nič na ňu neplatí. Vyložene si ide svoje a až s akousi chuťou spraví to, čo vie, že nemá robiť. Ešte má pritom taký pohľad: „Teraz som ti to ukázala, čo?“

Myslím, že sme s manželom trpezliví ľudia, ale už to skutočne nedávame a je to neúnosné. Čakám druhé dieťatko, čoskoro príde na svet, viacerí mi hovoria, či práve v tom nie je príčina jej správania. Dcéra sa však na bračeka teší, rozpráva, ako sa bude o bábätko starať, a je z toho nadšená. Aspoň tak sa prejavuje, zatiaľ nevidíme, že by s tým mala nejaký problém. Už aj moje kamarátky vidia, že dcéra vo všetkom prekračuje hranice, a tvrdia mi, že je potrebné to nejako riešiť, ale netuším ako. Silvia.

Milá čitateľka, situácia, ktorú popisujete s dcérkou, je značne nepríjemná. Je zrejmé, že keď trvá dlhší čas, ste s manželom vyčerpaní a prežívate stres. Dcérka sa s vami púšťa do interakcií „kto z koho“ a očakáva pritom reakcie, ktoré od vás pozná. Zmeniť to, je cesta von.

V prvom rade sa musíte vopred s manželom dohodnúť, aké kroky podniknete, keď sa bude schyľovať k napätej situácii, akou je napríklad večerné uspávanie. Keď dcérka zareaguje určitým spôsobom, ktorý je pre vás nevhodný či neprijateľný, mali by ste už dopredu vedieť, ako budete ďalej postupovať. Či už vo forme razantného zvýšenia hlasu, odobratia odmeny, alebo iné.

V druhom rade je dôležité si pevne za svojím rozhodnutím stáť. Dcérka by mala vedieť a pocítiť od vás, že v tejto chvíli sa už hra naozaj končí, nejde robiť žiadnu inú aktivitu, ide sa spať. Nutné je vytrvať a neodkláňať svoju pozornosť k iným činnostiam. Tie môžu v konečnom dôsledku posilňovať dcérku v ďalšom „vymýšľaní“ a oslabovať pevné slovo rodiča.

Je dôležité, aby sa činnosti neprerušovali náhodnou hrou alebo vzdialením sa rodiča, ktorý ukladá na spánok. Kroky, na ktorých sa s manželom dohodnete, musia plynúť jeden za druhým, pravidelne, aby sa dcérka naučila, že takýto je rytmus dňa.

Nebojte sa postaviť za to, čo od dcérky vyžadujete. Mierna miera frustrácie dieťaťa je potrebná pre budovanie frustračnej tolerancie, sebaovládania a regulácie správania. Bez nej si dieťa nemá ako počas svojho vývinu osvojiť zvládacie stratégie a už spomínanú veľmi dôležitú autoreguláciu.

Držím Vám palce. Som presvedčená, že čoskoro sa situácia zmení k lepšiemu.