Ruský reset 2.0 Trump chcel byť Antiobamom, ale teraz zažíva podobné sklamania

Keď sa Barack Obama v roku 2008 stal americkým prezidentom, jednou z jeho prvých zahraničnopolitických priorít bol takzvaný „ruský reset“ – pokus o obnovenie relatívne harmonických vzťahov medzi USA a Ruskom z 90. rokov, než sa rusko-americké vzťahy v dôsledku radu neblahých ruských aj amerických rozhodnutí (Čečensko 1 a 2, Kosovo, Irak, ruské vypovedanie zmluvy CFE, americké vypovedanie zmluvy ABM...) začali výrazne zhoršovať.

Táto politika započatá len pár týždňov po vojne v Gruzínsku sa začínala veľkolepými vyhláseniami a ambíciami a po pár rokoch sa skončila katastrofálnym neúspechom, keď Rusko anektovalo Krym a začalo vojnu v Donbase.

Navzdory všetkým snaženiam museli USA akceptovať, že záujmy Ruska a USA nielenže nie sú identické, ale nie sú ani len komplementárne. Naopak, Kremeľ demonštroval, že o lepšie vzťahy s Washingtonom veľmi nestojí, aspoň nie za cenu, ktorú za ne Washington bol ochotný zaplatiť.

Istou iróniou osudu je, že hoci Donald Trump v roku 2016 kandidoval ako Antiobama, ktorý v každej zásadnej otázke, ako boli Affordable Care Act či dohoda JCPOA s Iránom, zastával opačnú pozíciu voči Obamovi, po jeho znovuzvolení minulý rok robí jeho administratíva v prípade Moskvy politiku, ktorá sa javí ako zrýchlená kópia dvoch Obamových administrácií.

Teda krátku fázu utopického optimizmu, že nesváry s Ruskom sú len akýmsi nedorozumením, ktoré za „malú“ cenu (v tomto prípade prenechania časti Ukrajiny Rusom) možno vyriešiť, vystriedalo pochopenie, že na druhej strane na čosi takéto neexistuje vôľa.

Keď sa v januári Trump po štvorročnej prestávke vrátil do Bieleho domu, prišiel so značne pomýlenou predstavou, že vojna na Ukrajine je akosi vinou oboch strán, a ak zatlačí na Zelenského, najväčší dealmaker všetkých čias sa s Rusmi bude vedieť rýchlo dohodnúť.

Ešte v apríli Trump ukázal znak sebareflexie, keď vyhlásil, že Putinovo správanie ho „núti [...] myslieť si, že možno nechce zastaviť vojnu; len ma naťahuje“. Intuícia Trumpa neklamala.

Teraz už aj v Bielom dome pochopili, že Putin Trumpa iba vodí za nos. „Moje rozhovory s ním sú veľmi príjemné a potom v noci odpáli rakety,“ hovorí samotný Trump o Putinovi.

Amerického prezidenta zjavne ranili aj uštipačné poznámky manželky Melanie: „Idem domov a poviem prvej dáme: ‚Vieš, dnes som hovoril s Vladimirom, mali sme skvelý rozhovor.‘ Ona odpovie: ‚Naozaj? Práve bolo zasiahnuté ďalšie [ukrajinské] mesto,‘“ vysvetľuje Trump svoju zmenu politiky.

Znovu sa tak raz napĺňa jeden z Churchillových výrokov, tentoraz: „Vždy sa môžete spoľahnúť, že Američania urobia správnu vec, keď už vyskúšajú všetko ostatné.“

Ako poznamenal zahraničnopolitický komentátor Ian Bremmer, „Trump zmenil svoj pohľad na Putina dramatickejšie ako na akúkoľvek inú otázku zahraničnej politiky počas svojho prezidentovania [a] zdá sa, že Putin si neuvedomuje (alebo sa o ňu nestará) strategickú chybu, ktorú tu urobil“.

A tak Ukrajina má po novom získať viac moderných zbraní, rakety či zúfalo potrebné systémy protivzdušnej obrany Patriot. Samozrejme, v súlade s politikou America First: tentoraz už nie za peniaze amerických, ale európskych daňových poplatníkov. Ale posun je značný, možno nie úplne „seizmický“, ako tvrdí Axios, ale ak Ukrajina naozaj získa strely JASSM s dostrelom okolo 370 kilometrov, dokázala by ohroziť asi tri desiatky ruských letísk a rad ďalších významných cieľov.

Znovu sa tak raz napĺňa jeden z Churchillových výrokov, tentoraz: „Vždy sa môžete spoľahnúť, že Američania urobia správnu vec, keď už vyskúšajú všetko ostatné.“ A to nie je také nepodobné Obamovmu resetu.

Je si Donald Trump vedomý týchto paralel s politikou ním tak neznášaného Baracka Obamu? Zjavne áno. Akoby chcel demonštratívne poprieť, že zopakoval chyby svojich predchodcov, americký prezident o Putinovi vyhlásil: „Oklamal Clintona, Busha, Obamu, Bidena – mňa neoklamal.“