NATO v Haagu schválilo päť percent na obranu Nikto nedostane výnimku. Pellegrini dementoval tvrdenie Orbána, že Slovensko nechcelo Zelenského za stolom

Štáty NATO sa zaviazali zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP. Cieľ majú dosiahnuť do roku 2035, zhodli sa lídri členských krajín na samite v Haagu. Peniaze môžu ísť aj na výdavky súvisiace s obranou a bezpečnosťou, píše sa v spoločnom vyhlásení všetkých 32 členských štátov Severoatlantickej aliancie.

Krajiny budú mať flexibilitu pri zvyšovaní výdavkov

Ako vyplýva zo záverečného vyhlásenia, suma rovnajúca sa najmenej 3,5 percenta ročného HDP každého štátu pôjde priamo na vojenské účely. Ďalšie peniaze v hodnote 1,5 percenta HDP budú každý rok vyčlenené na „ochranu kritickej infraštruktúry, obranu našich sietí, zabezpečenie našej občianskej pripravenosti a odolnosti, rozvoj inovácií a posilnenie základne nášho obranného priemyslu“.

Pokrok v plnení týchto výdavkových cieľov bude vyhodnotený v roku 2029. Spojenci sa dohodli, že predložia každoročné plány na zabezpečenie tohto výdavkového cieľa.

Štáty Aliancie podľa vyhlásenia zdôraznili svoj záväzok k vzájomnej obrane. „Opätovne potvrdzujeme náš trvalý záväzok ku kolektívnej obrane, ako je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy – že útok na jedného je útokom na všetkých,“ uviedli lídri.

NATO zároveň označilo Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpečnosť členských štátov a potvrdilo podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť „prispieva k našej bezpečnosti“. Vo vyhlásení uviedli, že stoja „zjednotení voči intenzívnym bezpečnostných hrozbám a výzvam, najmä dlhodobej hrozbe, ktorú predstavuje Rusko pre euroatlantickú bezpečnosť“.

Agentúra Reuters podotkla, že členské štáty vo vyhlásení vynechali odkazy na možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, ktoré boli súčasťou vyhlásení z viacerých predchádzajúcich samitov NATO. 

Slovenský prezident Peter Pellegrini po samite povedal, že v záverečnej deklarácii nie sú definované povinné nárasty na každý jeden rok. Krajinám je ponechaná flexibilita, aby si mohli výdavky upraviť podľa svojich možností a ekonomickej sily.

Pellegrini zároveň uviedol, že proti zneniu deklarácie neboli žiadne námietky. Bola prijatá jednomyseľne bez pochybností.

„Som rád, že text záverov plne korešponduje s niektorými pripomienkami, ktoré počas vyjednávania záverečného textu predložila Slovenská republika prostredníctvom svojho veľvyslanca, kde sa nám podarilo spolu s ďalšími krajinami ako Taliansko a Veľká Británia presadiť predĺženie obdobia, keď by krajiny mali dosiahnuť naplnenie záväzku, až na desať rokov,“ hovorí prezident.

Pellegriniho prekvapil Orbán

Pellegriniho prekvapili vyjadrenia Viktora Orbána, že Slovensko a niektoré ďalšie krajiny nechceli Volodymyra Zelenského na pracovných stretnutiach v Haagu.

Podľa prezidenta nikto zo slovenskej delegácie takúto podmienku nemal. Dodáva, že v programe samitu ani nebola účasť Zelenského za okrúhlym stolom.

„V diplomacii nejde o to, kde niekto je, ale kde nie je. Američania, Turci, Slováci a my sme jasne dali najavo, že v záležitostiach NATO nechceme sedieť s pánom Zelenským za jedným stolom,“ povedal Orbán pred samitom maďarským novinárom.

Pellegrini uviedol, že generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôrazňoval, že samit v Haagu sa týka výlučne Aliancie a jej budúceho smerovania a za okrúhlym stolom budú sedieť len členské krajiny.

Zelenskyj sa na samite zúčastnil spolu s ďalšími aliančnými partnermi z Nového Zélandu alebo Japonska. Rokoval s viacerými lídrami členských štátov Aliancie a vystúpil aj v holandskom parlamente. V utorok sa zúčastnil na štátnej večeri lídrov na pozvanie holandského kráľa Viliama-Alexandra a kráľovnej Maximy v kráľovskom paláci Huis ten Bosch. Na pracovnom zasadnutí lídrov Aliancie však prítomný nebol.

Pellegrini sa rozprával s Trumpom

Pellegrini sa spoločne s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a ministrom zahraničia Jurajom Blanárom krátko rozprával aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. 

Podľa Pellegriniho hovorili o dohode na výstavbe nového jadrového zdroja. Pellegrini s Trumpom hovoril pred začiatkom zasadnutia lídrov. Prezident ho informoval, že Slovensko by na tomto projekte malo záujem spolupracovať so Spojenými štátmi a spoločnosťou Westinghouse. Trump podľa prezidenta túto správu prijal veľmi pozitívne a povedal, že v rokovaniach treba pokračovať, keďže americká strana má o túto spoluprácu veľký záujem. 

Popri samite NATO Pellegrini bilaterálne rokoval aj s britským premiérom Keirom Starmerom, ktorého pozval do Bratislavy na novembrovú medzinárodnú konferenciu o vzdelávaní. Informoval ho aj o tom, že po skončení vojny na Ukrajine by SR mohla poskytovať logistickú a technickú podporu pre ozbrojené sily NATO.

Pellegrini pripomenul, že na východnom krídle sú v súčasnosti tri logistické centrá. Jedno je v SR a ďalšie v Rumunsku a Poľsku.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte (vpravo) a holandský premiér Dick Schoof (vľavo) vítajú prezidenta Petra Pellegriniho. Foto: TASR/AP

Trump mal pred zasadnutím lídrov spoločnú tlačovú konferenciu s Ruttem. Americký prezident ocenil, že členské štáty NATO sa chystajú výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu až na päť percent HDP. „Už niekoľko rokov ich žiadam, aby zvýšili výdavky na päť percent, a ony tak robia. Je to veľký skok oproti dvom percentám, pričom niektoré neplatili ani toľko, takže si myslím, že sú to skvelé správy,“ vyhlásil americký prezident.

Rutte v úvodnom príhovore na samite zdôraznil, že európski spojenci na zasadnutí vyrovnajú svoje záväzky voči Aliancii na úroveň Spojených štátov.

Šéf NATO upozornil, že zasadnutie sa koná v nebezpečných časoch. „Ruská vojna proti Ukrajine pokračuje. Na Blízkom východe je vojna. Hrozbou je aj naďalej terorizmus. Nové technológie so sebou prinášajú nové príležitosti, ale môžu byť aj bezpečnostným rizikom,“ povedal.

„Tvárou v tvár týmto hrozbám stojíme spoločne, zjednotení v NATO, najsilnejšej obrannej aliancii v histórii sveta,“ uviedol generálny tajomník. „História nám ukázala, že keď Severná Amerika a Európa spolupracujú, ide o víťaznú kombináciu. Naši protivníci to vedia,“ podotkol Rutte.

Generálny tajomník Aliancie sa vyjadril aj k obranným záväzkom členských štátov. „Príliš dlho iba jeden spojenec, Spojené štáty, niesol bremeno našich záväzkov. A to sa dnes zmení,“ zdôraznil.

K rozhodnutiu výrazne zvýšiť výdavky podľa neho členské štáty dospeli najmä vďaka Trumpovi. „Prezident Trump. Vaša vedúca úloha od roku 2016 už prispela k biliónu dolárov dodatočných výdavkov európskych spojencov a dnes prispeje k dodatočným biliónom na našu spoločnú obranu a vyrovnanie záväzkov medzi Amerikou a jej spojencami,“ dodal Rutte.

Mark Rutte a Donald Trump. Foto: TASR/AP