Pred samitom NATO Fico chce navyšovanie výdavkov vlastným tempom. Nikto nebude mať výnimku, odkazuje Rutte

Slovensko má v čase ozdravovania verejných financií a dobiehania priemernej životnej úrovne v EÚ v najbližších rokoch iné priority ako zbrojenie. Vyhlásil to premiér Robert Fico pred samitom NATO v Haagu. Na samite bude Slovensko zastupovať prezident Peter Pellegrini. 

Fico hovorí, že absolútna väčšina členských krajín NATO podporuje razantné zvýšenie výdavkov na obranu, a to až do úrovne 5 percent HDP v roku 2035. 

„Slovensko je členským štátom NATO a musí sa rozhodnúť, či záväzky vyplývajúce z nášho členstva rešpektuje alebo prijme v budúcnosti iné riešenie,“ uviedol Fico s tým, že Slovensko je schopné dosiahnuť požiadavky NATO aj bez razantného zvýšenia výdavkov na zbrojenie na 5 percent HDP.

Podľa Fica si musí Slovensko, podobne ako Španielsko, vyhradiť suverénne právo rozhodnúť, v akom tempe a v akej štruktúre je pripravené navyšovať rozpočet ministerstva obrany s cieľom dosiahnuť plán NATO v roku 2035.

Ďalej zdôraznil, že v štátnom rozpočte na rok 2026 nebude podporovať žiadne navýšenie výdavkov na nákup zbraňových systémov nad úroveň roku 2025. 

Akékoľvek navýšenie rozpočtu rezortu obrany na budúci rok bude podľa premiéra použité výlučne na projekty duálneho určenia, ako sú nemocnice a cestná infraštruktúra.

Fico okrem toho vo vyhlásení uviedol, že zlyhali všetky medzinárodné politické, bezpečnostné a právne mechanizmy určené na prijímanie rozhodnutí a mandátov na použitie vojenskej sily pri riešení konfliktov. 

„Mocnosti prijímajú tieto rozhodnutia individuálne, čo vedie k bezprecedentnému zhoršeniu bezpečnostnej situácie s reálnym rizikom vzniku nového globálneho vojenského konfliktu. O rozsiahlom zbrojení a možnom globálnom vojenskom konflikte sa dnes hovorí podstatne viac ako o mieri či zvyšovaní životnej úrovne ľudí,“ dodal. 

Nikto nebude mať výnimku, odkazuje Rutte

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok popoludní uviedol, že členské štáty NATO sa na nadchádzajúcom samite v Haagu zaviažu zvýšiť svoje výdavky na obranu na päť percent HDP. Zdôraznil, že výnimku zo záväzku nebude mať ani Španielsko, hoci jeho premiér Pedro Sánchez v nedeľu o takejto dohode hovoril. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Krajiny NATO sa tak chystajú pristúpiť na kľúčovú požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dlhodobo tvrdí, že Spojené štáty platia za členstvo príliš veľa. V kompromisnej dohode, ktorú dosiahli diplomati, sa píše o vyčlenení sumy rovnajúcej sa najmenej 3,5 percenta HDP na priame vojenské potreby a 1,5 percenta HDP na položky širšie súvisiace s bezpečnosťou, ako je kybernetická bezpečnosť a infraštruktúra. Tento cieľ majú štáty dosiahnuť do roku 2035.

„Plán obranných investícií, ktorý spojenci schvália v Haagu, zavádza novú základnú úroveň, päť percent HDP, ktoré sa majú investovať do obrany. Je to obrovský skok, ktorý je ambiciózny, historický a zásadný pre zabezpečenie našej budúcnosti,“ vyhlásil Rutte na tlačovej konferencii pred samitom NATO v Haagu, ktorý sa bude konať od 24. do 25. júna.

Zvýšenie vojenských výdavkov podľa šéfa NATO znamená, že Aliancia posilní svoju protivzdušnú obranu päťnásobne a do svojich arzenálov pridá tisícky tankov a obrnených vozidiel. Zámerom je mať všetko, čo je potrebné na odstrašenie a obranu proti akejkoľvek hrozbe, dodal Rutte s tým, že najväčšou a najpriamejšou z nich zostáva Rusko.

Španielsko pred samitom podľa AFP vyvolalo obavy, že odmietnutím päťpercentného záväzku naruší jednotu v rámci Aliancie. Sánchez tvrdil, že záväzok nie je v súlade so sociálnou politikou jeho krajiny, ktorá na svoju obranu vynakladá najmenej zo všetkých členských štátov NATO.

Rutte však na tlačovej konferencii zdôraznil, že Španielsku nebola udelená žiadna „výnimka“, ako to prezentoval v nedeľu Sánchez. „NATO ako aliancia nemá výnimky, vedľajšie dohody a tak ďalej, pretože všetci musíme prispievať,“ podotkol.

Zhoda na texte spoločného vyhlásenia

Samit NATO v Haagu sa začína v utorok. Ešte predtým sa členské štátny zhodli na texte spoločného vyhlásenia, ktoré stanovuje za cieľ zvýšiť každoročné výdavky na obranu až na päť percent HDP.

Zhodu členské štáty našli napriek výhradám, ktoré tento týždeň vyslovilo Španielsko.

Text vyhlásenia schválili zástupcovia všetkých 32 členských krajín. Definitívne ho však musia potvrdiť hlavy štátov a vlád na samite.

Výdavky na obranu sa zvýšiaŠtáty NATO sa dohodli na hranici päť percent HDP. Slovensko súhlasilo, Španielsko dostalo výnimku

TASRPostoj

Španielsky premiér Pedro Sánchez tento týždeň uviedol, že pre jeho krajinu by bolo zvýšenie obranných výdavkov až na päť percent HDP „nerozumné a kontraproduktívne“. Navrhovanú výšku označil za „neprimeranú, zbytočnú a v nesúlade so zásadou sociálneho štátu“.

„Španielsko práve uzavrelo dohodu s NATO, ktorá nám umožní dodržiavať naše záväzky voči Severoatlantickej aliancii bez toho, aby sme museli zvýšiť naše výdavky na obranu na päť percent HDP,“ povedal Sánchez v prejave.

Španielsko je jednou z členských krajín NATO, ktoré vynakladajú na obranu najmenej, iba 1,3 percenta HDP. Na tejto úrovni sa pohybujú aj Belgicko, Slovinsko a Luxembursko.

Ak by Španielsko malo výnimku, tak by vynakladalo 2,1 percenta. „Ani viac, ani menej,“ dodal španielsky premiér. Pôvodný cieľ Aliancie z roku 2014 investovať do obrany dve percentá HDP by mal Madrid dosiahnuť tento rok.