Výdavky na obranu sa zvýšia Štáty NATO sa dohodli na hranici päť percent HDP. Slovensko súhlasilo, Španielsko dostalo výnimku

Členské štáty Severoatlantickej aliancie sa v nedeľu zhodli na texte spoločného vyhlásenia lídrov Aliancie na budúcotýždňovom summite v holandskom Haagu. Vyhlásenie stanovuje za cieľ zvýšiť každoročné výdavky na obranu až na päť percent HDP. 

Zhodu členské štáty našli napriek výhradám, ktoré tento týždeň vyslovilo Španielsko. 

Text vyhlásenia schválili zástupcovia všetkých 32 členských krajín. Definitívne ho však musia potvrdiť hlavy štátov a vlád na summite, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v utorok a v stredu. 

Zvýšiť obranné výdavky až na päť percent HDP požadoval americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzoval aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Z celkových päť percent pôjde priamo na obranu 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta bude určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, ako napríklad na infraštruktúru. Tento návrh už začiatkom júna schválili ministri obrany.

Španielsko dostalo výnimku, Slovensko nie

Španielsky premiér Pedro Sánchez tento týždeň uviedol, že pre jeho krajinu by bolo zvýšenie obranných výdavkov až na päť percent HDP „nerozumné a kontraproduktívne“. Navrhovanú výšku označil za „neprimeranú, zbytočnú a v nesúlade so zásadou sociálneho štátu“.

Protest sa mu vyplatil. S ostatnými členmi NATO sa nakoniec dohodol na výnimke.

„Španielsko práve uzavrelo dohodu s NATO, ktorá nám umožní dodržiavať naše záväzky voči Severoatlantickej aliancii bez toho, aby sme museli zvýšiť naše výdavky na obranu na päť percent HDP,“ povedal Sánchez v prejave.

Španielsko na svoju obranu vynakladá najmenej zo všetkých členských štátov NATO, iba 1,3 percenta. Teraz bude vďaka výnimke vynakladať iba 2,1 percenta. „Ani viac, ani menej,“ dodal španielsky premiér. Pôvodný cieľ Aliancie z roku 2014 investovať do obrany dve percentá HDP by mal Madrid dosiahnuť tento rok.

Španielsky kráľ Filip VI. (uprostred), slovenský prezident Peter Pellegrini a minister obrany Robert Kaliňák sledujú bojové ukážky na Lešti. Foto: TASR/Ján Krošlák

Podobne ako španielsky premiér, aj predseda koaličnej SNS Andrej Danko odmieta podobné skokové zvýšenie výdavkov na obranu. 

„Ak nás bude NATO vydierať, že máme zvýšiť výdavky na zbrojenie, budeme stáť pred otázkou, či z Aliancie vystúpiť,“ povedal Danko po sobotnom sneme strany, po ktorom žiadal prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa postavil na stranu Španielska a bol proti navrhovanému navyšovaniu.

Danko je presvedčený, že voliči koalície nezvládnu, ak by sa dávalo viac peňazí na obranu, pretože by to znamenalo menej peňazí do sociálnych tém. Zatiaľ však nie je známe, že by Slovensko dostalo rovnakú výnimku ako Španielsko.

Danko by členstvo v NATO prehodnotil

Andrej Danko po slovách Roberta Fica o neutralite Slovenska taktiež dúfa, že ich premiér len tak „nešplechol“ a „necukne“. Je rád, že sa táto téma na Slovensku otvára, a je podľa neho len otázkou času, kedy niekto rozbehne referendum o vystúpení Slovenska z NATO.

„Hrozí studená vojna a ja vám vysvetľujem, že ak sa Európa neodstrihne od Spojených štátov, bude znášať aj riziko vojenských dobrodružstiev USA, ktoré sú teraz povedzme v Iráne. Vysvetľujem vám, že vtedy musia všetky európske štáty, nielen Slovensko, referendum o vystúpení z NATO zvážiť, či je NATO prínos alebo riziko pre európske štáty,“ uviedol Danko v STVR.

Ak sa konflikt prehĺbi a ohrozí bezpečnosť európskych krajín, otázka členstva v Aliancii sa podľa neho môže otvoriť. 

Predseda SNS chce taktiež vidieť analýzu prípadnej neutrality Slovenska. Pochybuje, že by neutralita mala byť pre Slovensko drahšia ako investícia piatich percent HDP na zbrojenie. 

Zároveň vyzval premiéra Roberta Fica, aby sa začali robiť kroky smerujúce k tomu, aby „Slovensko nemuselo financovať šialené zbrojenie v NATO“. Danko sa vraj svojimi výrokmi snaží premiéra prebudiť.

Neutralita SlovenskaDanko verí, že Fico zo svojich slov necukne, Hlas by v takom prípade odišiel z vlády

TASRPostoj

Dávať každoročne viac peňazí na obranu Slovenska má problém aj líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Výdavky na obranu podľa šéfa rezortu vnútra nemôžu ísť na úkor sociálne znevýhodnených. Ak by však koalícia chcela zmeniť zahraničnopolitické smerovanie krajiny a vystúpiť z NATO, tvrdí, že Hlas by odišiel z vlády.

Ficovým odkazom pri slovách o neutralite podľa ministra obrany Kaliňáka bolo to, aby sa nerobili „vojnové dobrodružstvá“. „Ak je náš priestor v NATO, musí sa aj NATO venovať tomu, na čo bolo postavené – vlastnej ochrane členských krajín,“ povedal vicepremiér.

Tvrdí, že Slovensko pôjde pri zbrojení vlastnou cestou. Rezort obrany vraj bude zabezpečovať obranu lacnejšie a bude pritom aj budovať mosty a nemocnice.

V Holandsku sa protestovalo proti Aliancii

Dva dni pred začiatkom summitu lídrov NATO v holandskom Haagu stovky ľudí protestovali proti Severoatlantickej aliancii, plánovaným zvyšovaním výdavkov na obranu, pokračujúcej vojne Izraela s Hamasom v Pásme Gazy a konfliktu s Iránom.

„Investujme radšej do mieru a udržateľnej energie,“ vyzval belgický politik Jos d’Haese na proteste v parku neďaleko budovy World Forum, kde sa bude konať summit. 

Foto: TASR/AP

K demonštrantom sa pridali aj iránski imigranti, ktorí držali transparenty s nápisom „Žiadna vojna s Iránom“. Udialo sa tak niekoľko hodín po tom, ako Spojené štáty podnikli útoky proti trom iránskym jadrovým zariadeniam.

AP pripomína, že budúcotýždňový summit bude sprevádzaný prísnymi bezpečnostnými opatreniami. V rámci operácie Oranžový štít plánuje Holandsko nasadiť tisícky príslušníkov polície, ozbrojených síl, ako aj dronov a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. V určitých miestach budú vyhlásené aj bezletové zóny.