Úprava transakčnej dane Poslanci posunuli Dankov návrh do druhého čítania. Hlas navrhne, aby sa nazvala „daň Igora Matoviča“

Poslanci posunuli návrh SNS na obmedzenie transakčnej dane do druhého čítania. Podporilo ho 146 poslancov zo všetkých parlamentných strán. Podľa návrhu by sa daň už nemala týkať živnostníkov a malých podnikateľov.

K definitívnemu schváleniu okresania transakčnej dane by mohlo prísť v lete. V parlamente sa hovorí o zvolaní mimoriadnej schôdze.

Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok ešte pred hlasovaním avizoval, že v druhom čítaní navrhne, aby sa transakčná daň nazvala „daň Igora Matoviča“. Predchádzajúcim vládam dáva za vinu to, že koalícia musí konsolidovať.

Transakčná daň platí od apríla a ešte v nedeľu ju obhajoval premiér Robert Fico. Zmeny odmietalo aj ministerstvo financií, ktoré tvrdilo, že Dankov návrh je nevykonateľný a nerealizovateľný v praxi. Vláda si od dane sľubovala príjem 700 miliónov do štátneho rozpočtu a predseda vlády hovoril, že je nezrušiteľná.

Zatiaľ nie je jasné, ako k dohode v koalícii došlo.

Šéf SNS začal transakčnú daň torpédovať od začiatku jej platnosti v apríli a neskôr bez dohody v koalícii predložil do parlamentu návrh na jej zrušenie pre živnostníkov a firmy s obratom do stotisíc eur. O návrhu sa začalo rokovať minulý týždeň.

Danko chcel daň zrušiť úplne, pripúšťal však, že to sa môže stať až budúci rok. Odmietal spájanie s opozíciou a preferoval dohodu so Smerom a s Hlasom. Daň opakovane ostro kritizoval aj prezident Peter Pellegrini, ktorý hovoril, že mu nedáva ekonomickú logiku.

Ešte v nedeľu Fico koaličným partnerom odkazoval, že koalícia nemôže fungovať tak, že „najprv koaliční poslanci zahlasujú bez námietok za dohodnutú vec a potom si niekto pozrie preferencie a tri články v novinách a dostane strach“. Priamo Dankovi adresoval varovanie, že ak zruší daň s podporou opozície, pôjde o hrubé porušenie koaličnej zmluvy.

Za transakčnú daň hlasovali pred pár mesiacmi všetky koaličné strany. „Musím vyzývať koaličných poslancov, aby predtým, ako za niečo zahlasujú, si to dobre pozreli,“ vravel v nedeľu šéf Smeru.

Májový prieskum agentúry Focus pre portál 360-tka ukázal, že za zrušenie transakčnej dane je 56 percent ľudí a 29 percent je za jej zrušenie pre niektoré skupiny. Iba sedem percent opýtaných uviedlo, že by mala ostať zachovaná v dnešnej podobe. 

Daň by preškrtalo alebo zrušilo až 74 percent voličov koalície.

„Zrušený“ 17. november

Vládna koalícia chce výpadok v rozpočte po zúžení transakčnej dane nahradiť zrušením 17. novembra ako dňa pracovného pokoja. Naďalej však zostane štátnym sviatkom.

Fico už v nedeľu spomínal možnosť zrušenia niektorého štátneho alebo cirkevného sviatku. „Máme jeden z najväčších počtov štátnych sviatkov na svete. Ak som ich dobre rátal, je ich štrnásť. Tak poďme sa o tom rozprávať, pretože každý jeden štátny sviatok prináša v prípade zrušenia 150 miliónov eur do štátneho rozpočtu. Ak niekto tvrdí, že treba časť z tej transakčnej dane zrušiť a štátny rozpočet príde o 200 alebo 300 miliónov eur, tak ponúknime alternatívu, že zrušíme jeden štátny a jeden cirkevný sviatok.“

V pondelkovom vyhlásení koaliční lídri uviedli, že o podobnom postupe ako v prípade 17. novembra sú pripravení rokovať ešte pri jednom ďalšom štátnom sviatku od roku 2026.

Spor o štátne sviatkyAk koalícia zruší 17. november, po zmene vlády treba rovnako naložiť s 1. májom

Lukáš Krivošík

Ústavný právnik Vincent Bujňák pre TASR povedal, že poslanci môžu zo zákona vypustiť iba niektoré štátne sviatky. Nemajú dosah na tie, ktoré sú viazané na konkrétnu medzinárodnú zmluvu, teda napríklad na cirkevné štátne sviatky, ktorých štatút vyplýva zo Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou.

Ako príklad sviatkov, ktoré nemôžu zrušiť, uviedol sviatok Sedembolestnej Panny Márie alebo svätých Cyrila a Metoda.

„Zrušenie niektorého z dní pracovného pokoja uvedeného v medzinárodnej zmluve by bolo možné vtedy, ak by sa táto medzinárodná zmluva po dohode oboch zmluvných strán upravila,“ vraví Bujňák.