Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Eurokomisia pochybila, keď odmietla zverejniť správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru

Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. 

Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu. Prípad, označovaný ako Pfizergate, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii EÚ, informuje TASR.

O sprístupnenie všetkých textových správ požiadala eurokomisiu novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). Von der Leyenová a Bourla napísali v období od 1. januára 2021 do 11. mája 2022. Eurokomisia jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii.

Steviová a NYT sa obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v rozsudku ich žalobe vyhovel, ale eurokomisia sa ešte môže proti rozsudku odvolať.

Európska komisia podľa vyhlásenia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov.

Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený“.

Rozhodnutie súdu môže mať zásadný vplyv na vnímanie transparentnosti Európskej komisie. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej. Oficiálne sa začalo 1. decembra 2024. Šéfka eurokomisie sa snaží udržať relevanciu svojej inštitúcie v období, keď v Európe silnie nacionalistická rétorika. Často je tiež kritizovaná za centralizáciu moci a za ústup od ekologických záväzkov.

Prípad Pfizergate je pre von der Leyenovú právne zložitý, keďže osobne schválila najväčší vakcinačný kontrakt EÚ v hodnote niekoľkých miliárd eur. Zároveň stojí na čele Európskej komisie, ktorá má dohliadať na dodržiavanie práva EÚ vrátane princípov transparentnosti a zodpovednosti. Rozsudok preto podľa Politica poskytne politickú muníciu pre široké spektrum jej kritikov.

NYT v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovom a Bourlom, okrem iného aj prostredníctvom textových správ. Eurokomisia pri zamietnutí prístupu k nim argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú, a preto nemala povinnosť ich poskytovať.

Podľa dohody z mája 2021 sa Európska komisia zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19; 900 miliónov dávok bolo objednaných okamžite s možnosťou ďalších 900 miliónov na roky 2022 a 2023. 

Okolnosti nákupu vakcín skúma aj Úrad Európskej prokuratúry. Hlavná európska prokurátorka Laura Kövesiová v marci uviedla, že jej úrad už vypočul niektorých úradníkov eurokomisie. Prebiehajúce vyšetrovanie prokuratúra odmietla komentovať.

V samostatnom prípade súd EÚ minulý rok rozhodol, že eurokomisia neposkytla verejnosti dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Šéf NKÚ o nákupe vakcínPrešľapy šéfky Komisie von der Leyenovej stoja milióny eur. Takíto politici degradujú demokraciu

Lukáš Kekelák