Fototéma Ukrajina: 25 obrazov utrpenia civilného obyvateľstva

Tie slová vyriekol partizán v sovietskej vojnovej dráme Choď a pozeraj sa.

Netradičný moskovský film rozpráva o štrnásťročnom chlapcovi Fľorovi, ktorý sa počas dvoch dní trestných výprav nemeckých fašistov po území Bieloruska v roku 1943 mení z mladého optimistického chlapca na sivovlasého starca.

Na Ukrajine majú výraz dieťa vojny, tak sa hovorí ľuďom narodeným na konci druhej svetovej vojny, keď nebolo dostatok potravín a všetci si museli vo vojnových či v povojnových časoch pomáhať. V súčasnosti Putin všetkých na Ukrajine opäť vracia do týchto čias, len fašizmus dnes zas našiel novú identitu.

Putinovská propaganda síce hovorí o denacifikácii Ukrajiny, ale v skutočnosti Rusko vedie trestnú výpravu v štýle nacistického Nemecka, filmový Fľora by aj tu ošedivel, keby žil a prežil v súčasnosti. Deti a ich rodiny hlavne na východnej Ukrajine už dlho trpia v dôsledku prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu a politickej či sociálnej nestability.

Vojna v Donbase totiž trvá už jedenásť rokov, sprvoti ako legitímny a krvavý zásah ukrajinského štátu proti proruským separatistom, ktorí sa chceli od Ukrajiny odtrhnúť, pretože nesúhlasili s údajnými krajne pravicovými tendenciami v Kyjeve.

Ako keby dunajskostredská ozbrojená skupina etnických Maďarov za podpory Maďarska vyhlásila odtrhnutie južných území od Slovenska pre krajné tendencie v Bratislave. Ako príklad by táto vymyslená skupina mohla uviesť obrovský protimaďarský transparent, ktorý zverejnili ultras priaznivci Slovana Bratislava počas ostatného ligového súboja s DAC Dunajská Streda, kde napríklad Maďarsko bolo označené ako Mongolsko.

K tomu by mohla pridať ešte opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky hospodárskych zvierat ako krajne nacionalistický krok slovenskej vlády proti maďarským gazdom na juhu krajiny, aj keď sa tento vírus začal šíriť práve z Maďarska.

Toto uvádzam len na pochopenie toho, ako sa dajú niektoré národnostné či národné veci pokriviť, hlavne keď diktátorsky vládneš svojej krajine. „Putin je človek, ktorý sa zaoberá okultizmom. Spolu so Šojguom vraj chodili niekde v tajge za šamanmi, kde zabíjali medvede a orly, a výsledok bol taký, že dostali odpoveď, že vojnu vyhrajú.“ Čítam to v dokumentárnom projekte exodus.report s rovnomennou netradičnou webovou adresou, kde slovenská publicistka a fotografka Jana Rajcová prináša takmer sto príbehov a portrétov svedkov ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, ktorí našli útočisko na Slovensku. 

Uvedené vety o ruskom prezidentovi a bývalom ministrovi obrany sú z príbehu Igora z mesta Sumy, na ktoré v tohtoročnú Kvetnú nedeľu zaútočil ruský agresor raketami, a tú nedeľu si domáci budú pamätať s prívlastkom krvavá. Choď a pozeraj sa, čo všetko robia militantní neznabohovia ukrajinskému civilnému obyvateľstvu. Zdá sa, že paradoxne žiadny iný ukrajinský prezident predtým nestmelil Ukrajincov tak ako ruská hlava štátu svojou bezhlavou a krutou inváziou.

Mimochodom, aj na Slovensku sa likvidujú medvede a tí mocní, ktorí sa v nepochopiteľnom zabíjaní týchto zvierat našli, akoby boli čítali akúsi putinovskú šamanskú príručku. Orol tatranský, tras sa! Si na rade, veď v tej tajge tí dvaja zabíjali okrem medveďov aj orly.

Malý zničený korpus Ježiša pred domom zasiahnutým ruskou raketou v dedine Zelenyj Haj blízko frontovej línie medzi mestami Cherson a Mykolajiv počas ruskej invázie na Ukrajinu 1. apríla 2022.

Foto: Bulent Kilic/AFP/Profimedia

Mŕtve telo v masovom hrobe v dedine Motyžyn, Bučský rajón v Kyjevskej oblasti 4. apríla 2022. EÚ uviedla, že naliehavo diskutuje o novom kole sankcií voči Rusku, keďže odsúdila „zverstvá“ hlásené v obsadených ukrajinských mestách.

Foto: Ronaldo Schemidt/AFP/Profimedia

Mŕtve telo leží na zemi po ruskom raketovom útoku na mesto Sumy na Ukrajine, Kvetná nedeľa 13. apríla 2025.

Foto: Volodymyr Hordiienko/AP Photo/TASR

Záchranári odnášajú tehotnú ženu z poškodenej pôrodnice v Mariupole počas ruských útokov 9. marca 2022. Tridsaťdvaročná Iryna Kalininová svojim zraneniam podľahla pol hodiny po tom, ako porodila mŕtve dieťa. Fotografia sa stala víťaznou snímkou na svetovej súťaži novinárskej fotografie World Press Photo za rok 2022.

Foto: Jevhen Maloljetka/AP Photo/ČTK

Matky nariekajú nad rakvami svojich ruskou raketou zabitých pätnásťročných detí Danyla Nikitského a Aliny Kucenkovej počas pohrebného obradu v ukrajinskom meste Kryvyj Rih 7. apríla 2025.

Foto: Jevhen Maloljetka/AP Photo/TASR

Pri meste Izium v Charkovskej oblasti, ktoré bolo oslobodené spod ruskej okupácie, bolo z masového pohrebiska exhumovaných vyše štyristo tiel. Väčšina z nich mala známky násilnej smrti, september 2022.

Foto: Viacheslav Ratynskyi/Zbierka war.ukraine.ua

Chersonská oblasť 10. júna 2023.

Foto: Pavlo Petrov/Zbierka war.ukraine.ua

Dievča jazdí na bicykli okolo poškodenej obytnej budovy v Irpine v Kyjevskej oblasti 4. augusta 2022. Irpiň, Boroďanka, Hostomeľ a Buča, mestá neďaleko ukrajinského hlavného mesta, utrpeli najväčšiu deštrukciu civilnej infraštruktúry na začiatku ruskej invázie.

Foto: Elena Tita/Zbierka war.ukraine.ua

Odeský región 20. júla 2023.

Foto: Pavlo Petrov/Zbierka war.ukraine.ua

Žena v okne evakuačného vlaku na hlavnej železničnej stanici v Kyjeve 5. marca 2022. Rada OSN pre ľudské práva v tých dňoch drvivou väčšinou hlasovala za to, aby sa otvorilo vyšetrovanie porušovania ľudských práv spáchaných po ruskej invázii. Milióny ľudí utiekli z Ukrajiny do susedných krajín.

Foto: Dimitar Dilkoff/AFP/Profimedia

Ťažko poškodený vlak na železničnej stanici v sídle mestského typu Čaplyne po ruskom útoku počas Dňa nezávislosti Ukrajiny 25. augusta 2022.

Foto: Leo Correa/AP Photo/ČTK

Autobus na ulici v centre Ľvova počas výpadku prúdu spôsobeného ruskými raketovými útokmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru 10. októbra 2022.

Foto: Roman Baluk/Zbierka war.ukraine.ua

Ukrajinskí vojaci vynášajú mŕtve telo z trolejbusu po ruskom raketovom útoku na Sumy, Kvetná nedeľa 13. apríla 2025.

Foto: Volodymyr Hordiienko/AP Photo/TASR

Mesto Kyjev 14. marca 2022.

Foto: Pavlo Petrov/Zbierka war.ukraine.ua

Mesto Kyjev 2. januára 2024.

Foto: Pavlo Petrov/Zbierka war.ukraine.ua

Telo zosnulej osoby po ruskom útoku na hypermarket Epicentr v meste Charkov, na ktorý boli zhodené dve letecké bomby, ktoré zabili dve desiatky ľudí, 25. mája 2024. Rusko obviňujú z úmyselného zamerania útokov na civilné zariadenia.

Foto: Vladyslav Krasnoshchok/Anadolu cez AFP/Profimedia

Pracovníci pohrebnej služby nesú rakvu s neidentifikovaným civilným telom človeka, ktorý zomrel v meste Buča počas tunajšej ruskej okupácie vo februári a v marci, 2. septembra 2022.

Foto: Emilio Morenatti/AP Photo/ČTK

Obytná budova poškodená ruským raketovým útokom na Ľvov 7. júla 2023.

Foto: Roman Baluk/Zbierka war.ukraine.ua

Ruský vojak hliadkuje v zbombardovanom činohernom divadle v Mariupole 12. apríla 2022. Ruský prezident vzdorne obhajuje vojnu proti svojmu susedovi.

Foto: Alexander Nemenov/AFP/Profimedia

Záchranár odpočíva neďaleko budovy univerzity zničenej ruským raketovým útokom na ukrajinské mesto Sumy, Kvetná nedeľa 13. apríla 2025.

Foto: Jevhen Maloljetka/AP Photo/TASR

Dieťa leží na posteli v protileteckom kryte obytného domu počas náletu v Záporoží 17. januára 2023. Veľká skupina vnútorne presídlených osôb vrátane dvadsiatky detí žije v obytnom dome vybavenom protileteckým krytom, kde ukrýva deti počas náletovej sirény a ostreľovania.

Foto: Elena Tita/Zbierka war.ukraine.ua

Chlapec pózuje pred ťažko poškodeným obytným domom 11. októbra 2022. Jeho byt pred dvoma dňami zostal zachovaný, ale už je neobývateľný. Záporožie, podobne ako iné frontové mestá Ukrajiny, je od začiatku rozsiahlej invázie pravidelne ostreľované ruskými jednotkami. Zasiahnutá strela úplne zničila časť bytového domu a zabila štrnásť ľudí.

Foto: Elena Tita/Zbierka war.ukraine.ua

Krv na ceste pri dedine Syňkivka v Charkovskej oblasti 26. januára 2024. Osada leží na frontovej línii, prebiehajú tu neustále pozičné boje. Počas ruskej invázie bolo evakuované civilné obyvateľstvo. Vnútorne bolo presídlených vyše tri a pol milióna ľudí na Ukrajine.

Foto: Serhii Nuzhnenko/Rádio Slobodná Európa – Rádio Sloboda/Zbierka war.ukraine.ua

Plagát v poľskom Vroclave znázorňujúci Putina ako Hitlera v putách. Obraz dopĺňa nápis v ruštine Vrah, 13. mája 2024. Poľsko udelilo dočasnú ochranu v súvislosti s vojnou na Ukrajine takmer miliónu ukrajinských utečencov, viac ako miliónu poskytlo len Nemecko a Rusko. Slovensko poskytlo útočisko asi stotridsaťtisíc Ukrajincom, európske krajiny vyše šiestim miliónom, na celom svete je registrovaných viac ako desať miliónov utečencov z Ukrajiny.

Foto: Andreas Beil/imago stock&people/ČTK

Pápež František odsúdil 6. apríla 2022 masaker v Buči a ukázal ošúchanú ukrajinskú vlajku, ktorú mu odtiaľ priniesli. Po jej pobozkaní a predvedení prepukol u prítomných mohutný potlesk. „Táto vlajka pochádza z vojny. Pochádza z toho umučeného mesta Buča,“ povedal počas týždennej generálnej audiencie v Aule Pavla VI. vo Vatikáne.

Foto: Vatican Media/Zuma Press/Profimedia