Mierové rokovania o Ukrajine Okolo Trumpovho plánu je zmätok. Ale možno prináša Ukrajine novú šancu

Spojené štáty minulý týždeň predložili plán na ukončenie vojny na Ukrajine.

Podľa tohto plánu by sa front zamrazil približne na súčasnej línii bojov, Ukrajina by získala isté bezpečnostné záruky, hoci by nevstúpila do NATO, a Rusko by mohlo získať aj uznanie anexie Krymu a možno dokonca zrušenie sankcií.

Plán sa zatiaľ stretol so zmiešanými reakciami. Aj keď ukrajinské špičky pripúšťajú, že zrejme časť krajiny zostane pod ruskou okupáciou, formálne uznanie anexie považujú za červenú čiaru. Kľúčové časti plánu závisia od Európanov, ktorí na mnohé nápady nazerajú skepticky. A istý zatiaľ nie je ani súhlas Rusov, ktorí si užívajú rozpory medzi americkou administratívou a jej partnermi.

Čo USA navrhujú

Detaily navrhovaného plánu odhalil portál Axios.

USA a Ukrajina majú uznať ruskú anexiu Krymu, ktorý sa v ich očiach má stať de iure ruským územím, a de facto akceptovať ruskú kontrolu okupovaných území v pevninskej časti Ukrajiny.

Rusko navyše získa sľub, že Ukrajina nevstúpi do NATO, ale cesta do EÚ jej zostane otvorená. Moskva okrem toho dosiahne zrušenie všetkých sankcií, ktoré sa zaviedli od roku 2014, zároveň sa zintenzívni hospodárska spolupráca so Spojenými štátmi.

Na druhej strane má Ukrajina získať malú časť Charkovskej oblasti, ktorú Rusko okupuje, ako aj záruku neobmedzenej plavby po dolnom toku Dnepra. Ďalšie súčasti plánu sú nejasné, Ukrajina by mala dostať „robustné bezpečnostné záruky“, tie však majú poskytnúť európske štáty a rola USA sa v nich nespomína. Okrem toho má Ukrajina získať finančnú kompenzáciu a pomoc na obnovu krajiny, dokument však neuvádza, kto túto pomoc poskytne.

Okupovaná Záporožská jadrová elektráreň sa má formálne vrátiť Ukrajine, prevádzkovať ju však budú USA, ktoré budú elektrinu dodávať obom stranám.

Rokovania o mieriKrym zostane po vojne patriť Rusom, vyhlásil Trump

TASRAdam Takáč

Ústupok-neústupok

Časť kritikov namieta, že dohoda, ktorá by ponechala časť Ukrajiny okupovanú, by nielen neriešila situáciu Ukrajincov žijúcich pod ruskou okupáciou, ale ešte aj odmenila Moskvu za jej agresiu. To sú síce platné pripomienky, ale zabúdajú, že táto dohoda reflektuje stav na bojisku. Jedinou možnosťou, ako na tom niečo zmeniť, by bol výrazný posun na fronte, ktorý momentálne nie je realistické očakávať.

Na druhej strane podporovatelia tohto plánu tvrdia, že zo strany Rusov by bolo ústupkom už to, ak by sa Moskva vzdala nárokov na tú časť okupovaných území, ktoré doposiaľ nedobyla.

Odborníci tu však pripomínajú, že hovoriť o ústupku je prehnané, pretože Rusko v dohľadnom čase nie je spôsobilé tieto územia dobyť. „Rusko nemá vojenskú útočnú kapacitu na obsadenie zvyšku Záporožskej a Chersonskej oblasti bez rozsiahlej rekonštrukcie a revízie taktiky. Toto nie je ústupok ani dar, pre Rusov je to vojenská realita,“ hovorí Dara Massicot z inštitútu Carnegie Endowment for International Peace.

Ruský postup v Donbase sa od Vianoc takmer zastavil, a aj keď od polovice februára znovu narastá intenzita ruských útokov, ruská armáda nedokázala obnoviť tempo postupu z jesene.

Medzi odborníkmi sa líšia aj pohľady na možné americké uznanie anexie Krymu. Zatiaľ čo časť ho považuje za prakticky bezvýznamné, pretože Rusko Krym dobrovoľne nevráti a Ukrajina v súčasnosti nemá prostriedky, aby ho dobyla vojensky, druhá časť argumentuje, že uznanie anexie by bolo fatálnym signálom, že sa medzinárodné hranice môžu meniť silou.

To síce fakticky platilo vždy, ale z pohľadu medzinárodného práva po roku 1945 takýto postup neviedol k medzinárodnému uznaniu. Príkladom môže byť napríklad sovietska okupácia pobaltských štátov. Hoci sa dlhé desaťročia zdalo nepredstaviteľné, že by sa Sovieti z Estónska, Lotyšska a Litvy stiahli, Západ anexiu týchto troch štátov neuznal a v roku 1991 napokon všetky tri znovu získali svoju nezávislosť.

Druhým príkladom sú Golanské výšiny, ktoré od roku 1967 kontroluje Izrael, ale úplná väčšina sveta ich naďalej považuje za de iure sýrske územie.

Rubiovo dementi

Predmetom sporov zostáva aj údajne navrhované plošné zrušenie sankcií.

Aj keď isté zmiernenie zrejme bude na stole ako dodatočná motivácia, aby Rusko ukončilo vojnu, plošné zrušenie je veľmi problematické. Jednak preto, že Rusko bude naďalej okupovať veľkú časť ukrajinského územia a zrušenie sankcií by vyslalo jasný signál ostatným štátom s expanzívnymi ambíciami.

Ďalej preto, že časť sankcií uvalených na Rusko má za cieľ dlhodobo oslabiť kľúčové ruské odvetvia ekonomiky a vojenského priemyslu. Ich zrušenie by urýchlilo prezbrojenie ruskej armády na modernejšie a výkonnejšie zbraňové systémy. A rovnako by skrátilo čas, ktorý majú Európania na to, aby sa sami pripravili na garantovanie európskeho bezpečnostného poriadku v budúcnosti, v ktorej budú Spojené štáty v Európe menej prítomné.

Európska komisia preto zavrhla nielen nápad uznať anexiu Krymu, ale aj zrušiť sankcie, pokiaľ ruské vojská budú ďalej okupovať ukrajinské územie.

Kto presne by ruskú anexiu Krymu musel uznať, je jednou z nejasností navrhovanej dohody. Donald Trump prednedávnom kritizoval Zelenského za odmietavý postoj v krymskej otázke, zároveň však vyhlásil, že ukrajinské uznanie ruskej anexie nikto nepožaduje.

A akoby situácia nebola už dosť chaotická, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio poprel, že by on alebo Steve Witkoff s Rusmi rokovali o zrušení sankcií ako súčasti dohody s Ukrajinou.

Ruský útok na SumyMorálne rozhorčenie nestačí

Jozef Majchrák

Kritika

Samotný nápad uznať anexiu Krymu, ale aj Trumpov verejný nátlak na Zelenského, ktorý je omnoho výraznejší než tlak na Putina, vyvolali vlnu kritiky.

„USA uznaním Krymu za ruský vôbec nič nezískajú. Jedine tým posilnia vojensky, ekonomicky a kultúrne slabý dlhodobý expanzívny projekt Kremľa – a oslabia vzťah Bieleho domu s jeho spojencami,“ varuje profesor Ian Garner z Pileckého inštitútu vo Varšave.

Otázne je, ako sa k podmienkam návrhu stavia Moskva. Trump povedal, že „možno máme dohodu s Ruskom“, hovorca Kremľa Peskov zas súhlasil s vyjadrením, že „Ukrajina Krym už dávno stratila“. Na druhej strane však Kremeľ po anexii štyroch ukrajinských oblastí v septembri 2022 odmietal akékoľvek zamrazenie konfliktu na súčasnej línii frontu.

Jasné je doposiaľ len to, že Rusko vo vojne pokračuje a útokmi na civilné ciele sa zvyšuje nátlak na Ukrajinu. Pri raketovom útoku na Sumy Rusi zabili 36 civilistov (z toho dve deti) a zranili 119 ľudí, nasledujúci ruský útok na Kyjev zabil 12 a zranil 90 civilistov.

„Z Putinovho útoku na Kyjev je zrejmé, že stále neverí v nejaké negatívne dôsledky pokračovania vojny. Západ zatiaľ nepresvedčil ruského diktátora, že alternatíva k prímeriu predstavuje pre jeho režim oveľa väčšiu hrozbu. Kým sa neobáva, že existujú vážne dôsledky, bude s ohromujúcim cynizmom naďalej klamať a bojovať,“ myslí si bývalý republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Newt Gringich.

Gringich nie je jediným republikánskym kritikom prístupu Trumpa a jeho administratívy. Ten kritizovala aj Trumpova bývalá veľvyslankyňa v OSN Nikky Haley. „Odmeňovanie agresora povedie len k agresívnejším činom (...) a k ďalším inváziám do slobodných krajín. Odmeňovať Rusko za zlé správanie a trestať Ukrajinu za to, že bojuje na svoju obranu, by bolo strašnou nespravodlivosťou,“ varuje.

Ukrajina nie je až v takej zlej pozícii

Paradoxom amerického prístupu je, že teraz nastáva okamih, na ktorý Ukrajinci aj ich západní podporovatelia dlho čakali.

Po začatí ruskej mobilizácie na jeseň v roku 2022 a neúspešnej ukrajinskej ofenzíve v roku 2023 bolo jasné, že v roku 2024 budú Ukrajincov trápiť vážne problémy, ako napríklad nedostatok munície, a preto budú Rusi postupovať.

Zároveň bolo zjavné, že ak Ukrajina tento nápor ustojí, do roku 2025 nabehne výrazne vyššia výroba delostreleckej munície aj rakiet pre systémy protivzdušnej obrany. Na Ukrajinu tak dorazia prvé západné stíhačky, dodatočné systémy PVO či húfnice.

Naopak, na ruskej strane si ofenzíva v roku 2024 vyžiadala výrazné straty techniky i personálu, ktoré Rusko len ťažko nahrádza. K dnešnému dňu bola zdokumentovaná ruská strata viac než 12 600 obrnených vozidiel, z toho vyše 3 900 tankov.

Ukrajina dnes dokáže zasahovať muničné sklady, vojenské továrne a rafinérie v hĺbke stoviek kilometrov ruského územia.

Sankcie výrazne zaťažujú ruskú ekonomiku a dokonca aj dojná krava ruského štátneho rozpočtu, spoločnosť Gazprom, v minulom roku stratila 12,9 miliardy dolárov. Ekonomické vyhliadky Ruska nezlepšuje ani fakt, že ruské ministerstvo hospodárstva znížilo odhady ceny ropy na rok 2025 o 17 percent oproti septembrovým predpovediam.

Samozrejme, to neznamená, že by Ukrajina mohla otočiť situáciu na fronte či dokonca smerovať k víťaznému ťaženiu na Krym. Ale za predpokladu, že sa nezastaví západná pomoc, Rusi už nemajú takú silnú pozíciu pri rokovaniach, akú by mala Moskva ešte pred polrokom.

„Front sa nechystá zrútiť a myslím, že ukrajinská vyjednávacia pozícia je rozumne založená na vojenskej situácii. Táto pozícia nie je skvelá, ale Ukrajina nie je ani v zúfalej pozícii a prímerie teraz nepotrebuje, rozhodne nie v horizonte budúcich týždňov,“ hodnotí odborník na ruskú a ukrajinskú armádu Michael Kofman, ktorý pravidelne navštevuje rôzne ukrajinské jednotky.

Podľa Kofmana by Ukrajine prímerie prospelo, ale nie je také súrne, aby ho musela prijať za každú cenu.

Rusi v noci útočili na KyjevHlásia najmenej deväť obetí. Vladimir, stop, napísal po útokoch Trump

TASRPostoj

Lepší scenár?

Pozitívnejší pohľad na navrhovanú dohodu má poľský vojenský analytik Jacek Wolski.

„Nemyslel som si, že toto napíšem, ale ak sú úniky informácií o Trumpových mierových návrhoch pravdivé, keby som bol na mieste Ukrajiny, súhlasil by som, pretože je ťažké očakávať, že Kyjev v budúcnosti dostane lepšie mierové podmienky,“ tvrdí poľský odborník.

Wolski hodnotí ako výrazný úspech, že Ukrajina nemusí robiť ústupky vo vnútropolitických otázkach a zostane nezávislou krajinou.

„Pre Putina táto vojna nie je o obnove [statusu] superveľmoci alebo o vytlačení Západu zo strednej Európy – tá loď odplávala v roku 2022 –, ale o prežití režimu, ktorý si nemôže dovoliť byť slabý. Prehra vo veľkej vojne v Rusku zvyčajne znamená revolúciu alebo zmenu moci. Preto Putin a jeho okolie hrajú o všetko a nepočítajú náklady, uznávajúc, že ​​čas začína pracovať v prospech Ruska. Putin musí získať ‚niečo‘, čo môže vydávať za veľký úspech – a uznanie Krymu za ruský plus de facto (ale nie de iure) uznanie okupácie koridoru na Krym plus odmietnutie vízie Ukrajiny v NATO je niečo také,“ myslí si Wolski.

„Pre Kyjev je právna strata Krymu aj tak irelevantná, pretože bez kolapsu Ruska ho Ukrajina nezíska späť. Vízia prerušenia koridoru na Krym je v súčasnosti z vojenského hľadiska dosť nereálna,“ analyzuje stav na bojisku.

Podľa poľského experta však Trumpov návrh obsahuje niekoľko dôležitých „cukríkov“ pre Kyjev: „Nehovorí sa o administratívnych hraniciach Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti pre Rusko, teda Lavrovov plán, ktorý Kremeľ opakuje už rok ako absolútne minimum, nie je uznaný. Kde sú vojská, tam bude hranica,“ pripomína. Navyše je zo stola demilitarizácia Ukrajiny, spomína sa hospodárska pomoc a dokonca aj bezpečnostné záruky, i keď Wolski tento bod označuje za „najzáhadnejší“.

Podľa neho je jedným z kľúčových úspechov to, že Rusko už nepožaduje demilitarizáciu Ukrajiny. Práve demilitarizácia – a s ňou spojená obava z novej ruskej invázie – bola jedným z kľúčových dôvodov, prečo zlyhali rokovania v Istanbule.

Toto nie je Istanbul

Wolski podotýka, že hoci Rusko získa nejaké ústupky, táto vojna preň nie je úspechom.

„V dôsledku troch rokov krvavej vojny, 850 000 mŕtvych a zranených a 22 000 kusov zničenej techniky by Rusko de facto získalo koridor na Krym, uznanie Krymu za ruský a časti štyroch oblastí vrátane dvoch bez hlavných miest a mestských centier. Z pohľadu požiadaviek Moskvy v roku 2021 sa to dá len ťažko nazvať úspechom. Nejde ani o implementáciu Lavrovovho plánu z roku 2024, nieto ešte o istanbulský formát z roku 2022,“ argumentuje poľský analytik.

Wolski si myslí, že je nepravdepodobné, že by Ukrajina dokázala vybojovať lepšie podmienky než sú tieto, na stole má len zlé alternatívy. Pokračovanie vojny by zvýšilo riziko, že Ukrajina stratí Kramatorsk, a front by sa mohol priblížiť k Záporožiu, čo by zvýšilo ohrozenie mesta a jeho obyvateľov ruským delostrelectvom alebo dronmi.

Napriek tomu sa Ukrajina k nápadu uznať anexiu Krymu ako súčasti mierových rokovaní stavia odmietavo. Podľa poľského analytika to môže byť chybou Zelenského, ktorý sa príliš spolieha na podporu Európanov.

Druhou možnosťou je, že skutočný návrh obsahuje ešte ďalšie ruské požiadavky, ktoré doteraz neboli zverejnené, ako napríklad obmedzenia ukrajinskej armády alebo vnútropolitické ústupky, ktorými by si Rusko zaistilo dlhodobý vplyv v krajine.