Rokovania o mieri Krym zostane po vojne Rusku, vyhlásil Trump

17.48 Piatkové rozhovory medzi Vladimirom Putinom a Stevom Witkoffom označil Kremeľ za „konštruktívne a veľmi užitočné“. Jednou z tém bolo aj potenciálne obnovenie priamych rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine medzi Moskvou a Kyjevom.

Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že stretnutie trvalo tri hodiny. „Rozhovor umožnil ďalšie zblíženie pozícií Ruska a Spojených štátov nielen v otázke Ukrajiny, ale aj v mnohých ďalších medzinárodných otázkach,“ povedal Ušakov. Medzi iným potvrdil, že lídri „diskutovali o možnosti obnovenia priamych rokovaní medzi predstaviteľmi Ruskej federácie a Ukrajiny“.

Ušakov dodal, že Witkoff a Putin sa počas rozhovorov dohodli aj na pokračovaní „produktívneho dialógu medzi Ruskom a Spojenými štátmi... v čo najaktívnejšom režime na rôznych úrovniach“.

14.14 Ruský prezident Vladimir Putin prijal osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa, oznámil Kremeľ. Na stretnutí sa zúčastňuje aj Putinov poradca Jurij Ušakov a vyslanec pre investície Kirill Dmitrijev.

Očakávaná, no vopred nepotvrdená schôdzka Witkoffa s Putinom sa koná v Kremli. Od februára ide o ich štvrté stretnutie – naposledy spolu hovorili v Petrohrade 11. apríla. Ich rozhovory vtedy trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä vojny na Ukrajine.

Witkoffova návšteva Moskvy sa uskutočňuje iba deň po tom, ako Trump kritizoval ruský raketový a dronový útok na Kyjev, pri ktorom zahynulo najmenej 12 ľudí. Na svojej sociálnej sieti Truth Social Trump vyzval Putina, aby s údermi prestal. Takisto však uviedol, že v mierových rokovaniach došlo k významnému pokroku.

„Týchto niekoľko nasledujúcich dní bude veľmi dôležitých. Stretnutia prebiehajú práve teraz,“ povedal Trump vo štvrtok novinárom. „Myslím si, že sa nám podarí uzavrieť dohodu... Myslím si, že sme veľmi blízko,“ dodal.

13.52 Krymský polostrov, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014, zostane Rusku, vyhlásil americký prezident Donald Trump v rozhovore pre časopis Time. Ten zverejnili v piatok pri nadchádzajúcej príležitosti jeho prvých 100 dní vo funkcii šéfa Bieleho domu.

Hodinový rozhovor vznikol 22. apríla, teda deň predtým, než Trump skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu. Takýto krok by bol podľa Zelenského v rozpore s ukrajinskou ústavou. Trump zase tvrdí, že postoj ukrajinskej hlavy štátu škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou v dosiahnutí dohody o prímerí.

„Ak Krym zostane Rusku – musíme hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane Rusku. A Zelenskyj to chápe a všetci chápu, že Rusom patrí už dlho,“ uviedol Trump podľa prepisu rozhovoru s magazínom Time.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Trump si podľa svojich slov nemyslí, že sa Ukrajina bude niekedy môcť stať členom Severoatlantickej aliancie, a v tejto súvislosti znovu obvinil Kyjev z rozpútania vojny. „Podľa mňa práve to spôsobilo začiatok vojny, keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa o tom nebolo hovorilo, bola by bývala oveľa väčšia šanca, že by sa nebola začala,“ je presvedčený Trump.

V súvislosti so svojím predvolebným prísľubom, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od prevzatia úradu, ak nie skôr, americký prezident teraz povedal, že šlo o zveličenie.

„No, povedal som to obrazne a povedal som to ako nadsádzku, aby som vyjadril názor... Samozrejme, ľudia vedia, že keď som to povedal, bolo to povedané žartom, ale bolo to povedané aj tak, že sa (vojna) skončí,“ uviedol Trump.

Na otázku, či sa s Ruskom pokúša rokovať aj o iných otázkach ako o Ukrajine, odpovedal stroho „nie“. Súčasne však dodal, že v prípade, že sa Kyjev a Moskva dohodnú, vie si predstaviť, že Spojené štáty budú s Ukrajinou a Ruskom obchodovať.

11.20 Ukrajina predložila Spojeným štátom päť kľúčových požiadaviek na mier, informoval v piatok britský denník The Telegraph, ktorý do príslušného dokumentu nahliadol. Z neho vraj vyplýva, že Ukrajina dúfa, že sa jej z prípadnej mierovej dohody podarí vyňať akékoľvek formálne medzinárodné uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymským polostrovom alebo inými okupovanými ukrajinskými územiami.

Ukrajina je pod čoraz väčším tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby prijala územné ústupky, napísal predtým server stanice BBC. Trump tento týždeň skritizoval svojho ukrajinského náprotivku Volodymyra Zelenského za to, že odmietol uznať ruskú okupáciu Krymu, pretože to je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Takýto postoj podľa slov Trumpa škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou na ceste k dosiahnutiu dohody o prímerí.

Prvé dva body zo zmieneného dokumentu, na ktorý sa odvolal The Telegraph, sa zameriavajú na to, aby bola akákoľvek mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“. V tejto súvislosti sa v nich osobitne varuje pred možnou inváziou Číny na Taiwan a zdôrazňuje sa význam jasných „bezpečnostných záruk“ ako ceny za prípadnú dohodu, ktorá by znamenala, že Ukrajina odstúpi územie Rusku, hoci aj dočasne.

Ďalší bod britský denník označil za pokus získať späť kontrolu nad rokovaniami od amerického prezidenta Donalda Trumpa a vrátiť Ukrajinu do jadra mierového procesu.

Štvrtý bod je varovaním pre USA aj NATO, že potvrdenie kontroly Ruska nad Krymom, ktorý nezákonne anektovalo v roku 2014, by mu umožnilo hroziť nielen útokmi na Ukrajinu, ale aj na čiernomorských spojencov v rámci Aliancie – Turecko, Rumunsko a Bulharsko.

V piatej a poslednej požiadavke Kyjeva sa jasne uvádza, že Rusko by nemalo mať možnosť využiť mierovú dohodu na to, aby donútilo Ukrajinu obmedziť veľkosť jej ozbrojených síl alebo vojensko-priemyselného komplexu, dodal The Telegraph.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre stanicu CBS News povedal, že Moskva je naďalej otvorená dosiahnutiu dohody o ukončení vojny na Ukrajine, no podľa jeho slov pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť – nespresnil však aké.

11.00 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko pripustil, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať niektorých častí svojho územia v záujme mierovej dohody s Ruskom. V rozhovore pre stanicu BBC odvysielanom v piatok uviedol, že by mohlo ísť o dočasné riešenie, no súčasne zdôraznil, že Ukrajinci by nikdy neprijali okupáciu zo strany Ruska.

„Jedným zo scenárov je... vzdať sa územia. Nie je to fér, ale pre mier – dočasný mier – možno to môže byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko. Kyjevský starosta je tak jedným z najvyššie postavených ukrajinských politikov, ktorí verejne naznačili, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať územia, hoci len dočasne, poznamenal server britskej stanice.

Kličko a Zelenskyj sú politickí súperi. Starosta Kyjeva opakovane obvinil prezidenta a jeho tím zo snahy podkopať jeho autoritu. Na otázku, či s ním Zelenskyj diskutoval o podrobnostiach možného urovnania konfliktu s Ruskom, Kličko bez váhania odpovedal: „Nie.“

Povedal, že prezident Volodymyr Zelenskyj bude možno nútený prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru. „Prezident Zelenskyj to robí sám. Nie je to moja funkcia,“ dodal Kličko s tým, že ukrajinská hlava štátu bude možno nútená prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru.

Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP

Rusko v súčasnosti ovláda približne jednu pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré nezákonne anektovalo po spustení ofenzívy v septembri 2022 – Záporožskej, Luhanskej, Doneckej a Chersonskej. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý násilne zabralo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nelegitímne.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Zelenskyj už predtým povedal, že Ukrajina neuzná tieto svoje okupované územia ako súčasť Ruska v rámci potenciálnej budúcej mierovej dohody s Moskvou.