Kam za operou a klasickou hudbou Mozartovo Rekviem v Ružomberku, Verdiho Rekviem v Bratislave, výročie Viliama Figuša-Bystrého

 Rekviem – Mozartovo v Ružomberku a Verdiho v Bratislave

Rekviem je spievaná zádušná omša, ktorá fascinuje hudobných skladateľov od nepamäti. Pôvodne sa spievala na rôzne melódie gregoriánskych chorálov.

Prvá čiastočne zachovaná kompozícia je z roku 1461 od franko-flámskeho skladateľa Johannesa Ockeghema, ktorý ju zložil pravdepodobne na pohreb francúzskeho kráľa Karola VII.

Text tejto latinskej omše štandardizoval do dnešnej podoby Tridentský koncil v polovici 16. storočia. Odvtedy vznikli prinajmenšom stovky zhudobnení omše za zomrelého.

Najznámejšími sú tie od Marca-Antoina Charpentiera, Wolfganga Amadea Mozarta, Hectora Berlioza, Antonína Dvořáka, Antona Brucknera, Giuseppe Verdiho či Andrewa Lloyda Webera. Zaujímavosťou je zachovaná skladba z roku 1673 od cisára Rímskej ríše národa nemeckého, kráľa maďarského, chorvátskeho a českého Leopolda I.

Rekviem je pôvodne latinská omša, preto je aj väčšina skladieb zložená na latinský text. Od 19. storočia čoraz častejšie vznikajú aj kompozície na jej preklady do národných jazykov, najznámejším je asi Nemecké rekviem Johannesa Brahmsa.

Početnejšie sú aj rôzne adaptácie, napríklad Vojnové rekviem Benjamina Brittena, kde je latinský text omše doplnený anglickými básňami Wilfreda Owena.

Spomedzi slovenských autorov spomeniem Juraja Beneša, Ivana Hrušovského, Ivana Kršku, Iris Szegy a Jána Levoslava Bellu, ktorý ich dokonca napísal štyri, z ktorých sa zachovalo len jedno.

Orchester a zbor Štátnej opery Banská Bystrica uvedie Rekviem Wolfganga Amadea Mozarta v utorok 22. apríla o 18. h v Kostole svätého Ondreja v Ružomberku. Dielo zaznie pod vedením dirigenta Igora Bullu a zbormajsterky Ivety Popovičovej. Kvarteto sólistov bude v zložení Katarína Procházková, Michaela Šebestová, Ivan Lyvch a Andrej Vancel.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu predvedie Rekviem Giuseppe Verdiho v piatok 25. apríla o 19. h  pod taktovkou dirigenta Ondreja Lenárda v spolupráci so Slovenským filharmonickým zborom vedeným zbormajstrom Jánom Rozehnalom. Sólistami budú Mária Porubčinová, Terézia Kružliaková, Daniel Matoušek a Peter Mikuláš.

Komorná hudba Viliama Figuša-Bystrého v Dome Albrechtovcov

Komorným koncertom v cykle (Ne)známa hudba si v Dome Albrechtovcov v Bratislave na Kapitulskej ulici pripomenieme v stredu 23. apríla o 18. h 150. výročie narodenia hudobného skladateľa, pedagóga, klaviristu, zbormajstra a dirigenta Viliama Figuša-Bystrého.

Narodil sa v roku 1875 v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj gymnázium. Po ukončení učiteľského ústavu v Banskej Štiavnici pôsobil v maďarskom Piliši, Ostrej Lúke, Zvolenskej Slatine a juhoslovanskej Padine, aby nakoniec skončil v rodnej Banskej Bystrici. Tu založil spevokol evanjelického spolku i hudobný krúžok.

Až neskôr ako 40-ročný absolvoval Hudobnú akadémiu v Budapešti. Zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré aranžoval do piesňových cyklov a zbierok. Venoval sa prevažne komornej tvorbe a skladaniu lyrických piesní na texty slovenských básnikov.

Patrí medzi skladateľov, ktorí sa zásadným spôsobom usilovali o vznik a rozvinutie slovenskej národnej hudby. V rokoch 1922 – 1924 zložil operu Detvan, ktorej úryvky najprv uviedlo pražské konzervatórium pod vedením dirigenta Václava Talicha a napokon v ucelenej podobe v roku 1928 Slovenské národné divadlo.

V publikácii 100 slovenských skladateľov Emanuel Muntág píše: „Medzi Figušove najlepšie hudobné diela patria cykly piesní pre spev a klavír: Sny, Po poliach a lúkach, Túžby, Mati moja! Svojím skladateľským dielom sa zapísal medzi reprezentantov novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia.“

Na koncerte zaznejú v podaní klaviristu Petra Javorku, huslistu Paola Vuona, violistu Martina Rumana a violončelistu Andreja Gála Sláčikové triá a Klavírne kvarteto, ktoré možno zaradiť k majstrovským dielam slovenskej komornej hudby 20. storočia.

Španielske rytmy v Slovenskej filharmónii

Na dvojici koncertov vo štvrtok 24. apríla a v piatok 25. apríla o 19. h sa ponoríme do ohnivých hispánskych rytmov. Slovenskú filharmóniu povedie španielsky dirigent Josep Vicent, za klavír sa posadí španielsky klavirista Martín García García.

Na úvod si vypočujeme Španielske capriccio Nikolaja Rimského-Korsakova, virtuóznu fantáziu inšpirovanú španielskou ľudovou hudbou.

Jadrom koncertu budú dve skladby Mauela de Fallu, impresionistického skladateľa, titulovaného tiež za najvýznamnejšieho španielskeho skladateľa 20. storočia.

Najprv to budú tri symfonické impresie pre klavír a orchester s názvom Noci v španielskych záhradách. Tou prvou je záhrada obklopujúca palácový komplex Alhambra v Granade, druhá s orientálnym tancom je nám neznáma a tou treťou sú záhrady v pohorí Sierra de Cordoba.

Potom zaznie výber zo suity z baletu Trojrohý klobúk. Je to ikonické dielo, ktoré vzniklo na objednávku legendárneho Sergeja Ďagileva a jeho Ballets Russes.

Autorom scény a kostýmov pre svetovú premiéru v Londýne bol ďalší velikán 20. storočia Pablo Picasso.

Na záver koncertu zaznie Danzón č. 2 mexického skladateľa Artura Márqueza. Danzón je pôvodne kubánsky tanec populárny v mexickom regióne Veracruz. Je to pomalý partnerský tanec v 2/4 rytme, ktorého zaujímavosťou sú elegantné pauzy, počas ktorých páry stoja pri počúvaní virtuóznych inštrumentálnych pasáží.

Danzón č. 2. je od svojej premiéry v roku 1994 najhranejšou a najobľúbenejšou orchestrálnou skladbou mexickej hudby 20. storočia.