Krízový summit EÚ Orbán vetoval vyhlásenie o vojenskej pomoci Ukrajine, Fico závery podporil

To najdôležitejšie zo summitu:

• Maďarsko vetovalo vyhlásenie o vojenskej pomoci Ukrajine. Zvyšných 26 lídrov ho podpísalo.
• Všetkých 27 lídrov sa dohodlo na záveroch o zvyšovaní výdavkov na obranu EÚ.
• Robert Fico do záverov summitu presadil zmienku o tranzite plynu. Formulácia je však vágnejšia ako v skoršej verzii.

Dianie sme sledovali online

22.19 Text o vojenskej pomoci Ukrajine nebude pre maďarské veto zverejnený ako záver zasadnutia Európskej rady. Pôjde len o vyhlásenie podpísané 26 lídrami. 

Európska rada však najskôr text zverejnila na svojom webovom sídle ako záver svojho zasadnutia k Ukrajine, avšak s poznámkou, že ho „rozhodne podporilo“ 26 štátov. Zakrátko však toto vyhlásenie upravila, pričom odstránila zmienku, že ide o záver zasadnutia Európskej rady. 

V návrhu vyhlásenia, ktoré podporilo aj Slovensko, sa potvrdzuje doterajší postoj EÚ k vojne na Ukrajine, zdôrazňuje sa potreba spravodlivého a trvalého mieru a záväzok bloku pokračovať v pomoci Kyjevu vo všetkých podobách – vrátane vojenskej podpory.

EÚ sa takisto zaväzuje zvyšovať tlak na Rusko aj prostredníctvom ďalších sankcií a posilnením presadzovania existujúcich opatrení s cieľom oslabiť schopnosť Moskvy pokračovať vo vedení agresívnej vojny, píše sa v texte. (tasr)

21.56 Zmienka o obnove tranzitu plynu v záveroch summitu EÚ je vágnejšia ako v skoršej verzii dokumentu. Uviedol to portál Politico. 

V konečnej verzii sa píše, že „Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska“.

Skoršia verzia, ktorú videlo Politico, hovorila, že sa budú zvažovať všetky možnosti pre ruský tranzit plynu „vrátane jeho obnovenia“. 

Robert Fico pred summitom povedal, že ak v záveroch bude zmienka o tranzite plynu, tak ich podporí. 

20.44 Maďarsko vetovalo vyhlásenie lídrov EÚ o vojenskej pomoci Ukrajine. Maďarský premiér Viktor Orbán odmietol podpísať závery summitu o vyzbrojení Ukrajiny. Text podporilo 26 z 27 lídrov. (politico)

20.15 Lídri EÚ sa zhodli na záveroch o zvyšovaní výdavkov na obranu Únie. Záverečný text podpísalo všetkých 27 lídrov. V texte o obrane súhlasili s výrazným zvýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. 

Lídri teraz diskutujú o podpore Ukrajiny. Maďarsko už avizovalo, že chce zablokovať návrh záverov vyzývajúcich na ďalšiu pomoc a sankcie proti Rusku. (politico)

17.29 Stretnutie lídrov Európskej únie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na mimoriadnom summite trvalo asi jeden a pol hodiny. Prezidenti a premiéri dvadsaťsedmičky v súčasnosti rokujú o zvyšovaní výdavkov na obranu bloku, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Bola to otvorená diskusia, ktorá trvala približne jeden a pol hodiny,“ povedal novinárom predstaviteľ EÚ. Zelenskyj podľa jeho slov informoval najvyšších predstaviteľov Únie o situácii na bojisku, o svojom pokračujúcom diplomatickom úsilí a očakávaniach do budúcnosti s dôrazom na spravodlivý, komplexný a trvalý mier s Ruskom.

„Prezident Zelenskyj privítal iniciatívy na posilnenie obranných kapacít bloku a vyzval na ich využitie na podporu ukrajinskej vojenskej výroby,“ dodal predstaviteľ EÚ.

Európski lídri sa v súčasnosti zaoberajú otázkou, ako kryť ďalšie výdavky na obranu, a až potom prejdú ku konkrétnym aspektom podpory Ukrajiny, ktorá zápasí s nedostatkom prostriedkov po pozastavení pomoci zo strany Spojených štátov, píše portál Politico.

Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach ukrajinský prezident vymenoval niektoré z tém, ktorých sa dotkol v rozhovore s 27 lídrami – dodávky systémov protivzdušnej obrany, zbraní a munície, pomoc ukrajinskému zbrojnému priemyslu, prístupový proces do EÚ a sankcie proti Rusku. Na záver sa EÚ poďakoval za pomoc. „Je veľmi dôležité, že Ukrajinci nie sú sami – cítime to a vieme to,“ napísal. (tasr)

14.37 Poľsko a Litva sú naklonené nápadu Emmanuela Macrona na rozšírenie francúzskeho jadrového dáždnika na ochranu Európy. „Táto pripravenosť Francúzska je veľmi sľubná, musíme sa seriózne zaoberať týmto návrhom,“ cituje The Kyiv Independent vyjadrenie poľského premiéra Donalda Tuska na úvod summitu v Bruseli.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil Macronov návrh za hrozbu pre Rusko. „Pokiaľ nás vidí ako hrozbu a zvolá stretnutie náčelníkov generálnych štábov štátov Európy a Veľkej Británie s tým, že je potrebné použiť jadrové zbrane proti Rusku, určite to pre nás hrozba je,“ cituje ho TASR.

14.17 Robert Fico podporí závery summitu Európskej únie, Maďarsko obídu, hovoria zdroje televízie Markíza. Ficovi sa podľa televízie podarilo presadiť zmienky o tranzite plynu.

Závery summitu musia zvyčajne podporiť všetky členské štáty EÚ. Plán obísť Viktora Orbána spočíva v tom, že šéf Európskej rady António Costa vydá „vyhlásenie s podporou 26 štátov“.

Maďarský premiér Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

14.08 Do „koalície ochotných“ sa chce zapojiť okolo 20 štátov, informuje BBC. Väčšina je z Európy a britského Commonwealthu.

BBC s odvolaním sa na britské zdroje píše, že predstavitelia krajín, ktoré chcú pomáhať Ukrajine, sa včera stretli a diskutovali o bezpečnostných zárukách, ktoré by mali sprevádzať akúkoľvek dohodu o mieri.

13.55 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová tvrdí, že vyslanie európskych mierových zborov na Ukrajinu a možné jednomesačné prímerie by len „eskalovali konflikt“.

„Vojna by nevyhnutne pokračovala s obnovenými silami. Je to absolútne neprijateľné,“ cituje Zacharovovú BBC.

Myšlienka vyslať na Ukrajinu vojakov v rámci mierovej misie podľa nej svedčí o tom, že sa „Európa nepoučila z minulosti“.

13.37 Ukrajina a celá Európa čelia extrémnemu nebezpečenstvu v súvislosti s ruskou agresívnou vojnou a expanzívnou politikou, upozornili Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Na summit prišli spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa portálu Euronews toto gesto jasne vyjadruje ich spoločnú podporu.

„Teraz sme tu, aby sme prijali rozhodnutia a dosiahli výsledky,“ upozornil Costa a vyzdvihol plán šéfky Európskej komisie „Rearm Europe“ na mobilizáciu 800 miliárd eur na európsku obranu.

Upozornil, že bezpečnosť a obranyschopnosť Európy je spätá s Ukrajinou. „Sme tu, aby sme podporili Ukrajinu v dosiahnutí komplexného, spravodlivého a trvalého mieru,“ vyhlásil.

„Sme s vami od prvého dňa, sme s vami aj teraz a budeme s vami aj v budúcnosti pri prípadných mierových rokovaniach, keď sa rozhodneme, že je ten správny okamih,“ povedal Costa priamo Zelenskému.

Von der Leyenová uviedla, že mimoriadne časy si vyžadujú mimoriadne opatrenia, a zdôraznila, že je dôležité presadzovať mier prostredníctvom sily. „Toto je prelomový okamih pre Európu a Ukrajina je súčasťou našej európskej rodiny,“ povedala.

„Európa stojí pred jasným nebezpečenstvom, a preto musí byť schopná chrániť sa, brániť sa, rovnako ako my musíme dať Ukrajine možnosť chrániť sa a presadzovať spravodlivý a trvalý mier,“ uzavrela šéfka eurokomisie. (tasr)

Volodymyr Zelenskyj s Ursulou von der Leyenovou. Foto: TASR/AP

13.11 „Ak existuje skupina štátov, ktoré chcú byť aktívnejšie v nejakej oblasti, samozrejme, môžu byť. Ale to neznamená, že sa majú meniť pravidlá EÚ len pri jednej partikulárnej veci, ktorá sa teraz rieši,“ komentoval minister obrany Robert Kaliňák vznikajúcu „alianciu ochotných“ štátov, ktoré chcú spolupracovať na riešení európskej bezpečnosti a pomoci Ukrajine.

Kaliňák si kladie otázku, či poskytnutie pomoci napadnutej krajine prinesie lepšiu možnosť uzavrieť mier, než je na stole dnes. „Na to teraz nepoznáme odpoveď a treba o tom diskutovať,“ dodal.

Koniec NATO podľa neho nie je „na programe dňa“. Súhlasí s požiadavkou administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na zvýšenie obranných výdavkov. Je podľa neho „adekvátne a spravodlivé“. „Nebude to jednoduché, ale aby sme poskytli ochranu našim občanom, musíme zabojovať,“ povedal s tým, že EÚ je v otázke obrany jednotná. „Chceme v tom ďalej spolupracovať,“ dodal. (tasr)

12.47 Volodymyr Zelenskyj sa pred mimoriadnym zasadnutím Európskej rady v Bruseli poďakoval európskym krajinám za podporu Ukrajiny po jeho spore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý v pondelok pozastavil vojenskú podporu pre Ukrajinu. 

„Chcem sa poďakovať všetkým európskym lídrom za tieto signály silnej podpory,“ povedal Zelenskyj sprevádzaný predsedom Európskej rady Antóniom Costom a šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou. „Od samého začiatku vojny, počas celého tohto obdobia, a aj minulý týždeň ste boli s nami,“ uviedol ukrajinský prezident.

„Sme veľmi vďační, že nie sme sami. Nie sú to len slová, cítime to. Je veľmi dôležité, že ste dali silný signál ukrajinskému ľudu, ukrajinským bojovníkom, civilistom, všetkým našim rodinám,“ dodal.

Portál Euronews pripomína, že Zelenskyj sa zúčastní na prvej polovici summitu, ktorá bude venovaná budúcnosti Ukrajiny. Potom absolvuje audienciu u belgického kráľa a stretne sa s predstaviteľmi novej vlády.

Okrem podpory Ukrajine sa európski lídri na štvrtkovom summite budú venovať aj posilneniu európskej obrany. „Myslím, že nemáme veľa času. Musíme míňať, míňať, míňať na obranu a odstrašenie, to je najdôležitejší odkaz, a zároveň naďalej podporovať Ukrajinu,“ vyhlásila.

Lotyšská premiérka Evika Siliňová označila oznámenie von der Leyenovej mobilizovať až 800 miliárd eur pre európsku obranu za „prvý krok“. Dôležité je tiež podľa nej zvýšiť výdavky členských štátov na obranu nad 2 percentá HDP. Upozornila, že ak sa Rusko opätovne vyzbrojí, o niekoľko rokov môže zaútočiť na ďalšie európske štáty. (tasr)

12.30 Prezident Litvy Gitanas Nauséda pred mimoriadnym zasadnutím Európskej rady ozrejmil, že európskym lídrom navrhne, aby sa EÚ zhodla na orientačnom dátume prijatia Ukrajiny do Únie. Ako príklad navrhol 1. januára 2030. TASR informáciu prevzala z portálu Euronews.

Nauséda uviedol, že tento dátum nebude právne záväzný. Pôjde podľa neho skôr o politický záväzok, ktorý určí ďalšiu cestu a vyšle veľmi jasný odkaz Ukrajine. „Potrebujú našu podporu: vojenskú, finančnú a politickú,“ vyhlásil.

Európska komisia, ktorá dohliada na prístupový proces, odmieta stanovenie pevného dátumu o pristúpení Ukrajiny. Tvrdí, že rokovania sú „založené na zásluhách“ a musia sa vyvíjať podľa pokroku, ktorý dosiahne každá kandidátska krajina. Šéfka EK Ursula von der Leyenová minulý týždeň ocenila úsilie Ukrajiny a uviedla, že ak bude pokračovať súčasná dynamika, krajina by mohla vstúpiť do EÚ aj skôr ako v roku 2030.

Vo štvrtok poobede sa v Bruseli začne mimoriadne zasadnutie lídrov Európskej únie o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany. 

Za silnú Európu, ktorá sa dokáže brániť, sa vo štvrtok vyslovil šéf Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber. „Pre nás sú potrebné investície. Musíme ich urobiť, nech to stojí, čo to stojí,“ vyhlásil. 

12.20 Poľský premiér Donald Tusk povedal, že Európa ako celok je podľa neho schopná vyhrať v každej konfrontácii s Ruskom, informuje varšavský spravodajca TASR.

„Európa ako celok je skutočne v stave vyhrať každú konfrontáciu s Ruskom, finančnú, hospodársku, vojenskú. Sme proste silnejší, len sme v to museli začať veriť a to sa dnes deje,“ povedal Tusk. 

Podľa neho už Európa stratila dosť času, ale dnes sa to mení. Rusko rozbehlo preteky v zbrojení, na ktorých sa Európa musí zúčastniť, a je pripravená zbrojiť rýchlejšie a múdrejšie, dodal. 

„Som presvedčený, že Rusko ich prehrá, tak ako podobné preteky prehral Sovietsky zväz,“ povedal premiér a vyzbrojenie označil za jediný spôsob, ako uniknúť konfliktu väčších rozmerov.

Za výzvu pre štáty označil aj prístup novej americkej administratívy k Európe, avšak upozornil, že vzťahy s USA musia zostať prioritou. 

„To, že Európa musí na seba vziať oveľa väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť, neznamená, že rozporujeme potrebu čo najužšieho spojenectva s USA,“ vysvetlil Tusk. Dodal, že udržanie NATO a dobrých vzťahov s USA musí ostať prioritou, aj keď o to druhá strana nie vždy javí záujem.

Tusk sa vyjadril aj k poľskému projektu ochrany hraníc s Ruskom a Bieloruskom. 

„Východný štít sa stal prioritou, ktorá už nie je nikým spochybňovaná,“ povedal a dodal, že k širšiemu projektu ochrany východných hraníc EÚ sa chce pridať aj Fínsko, pobaltské štáty či Rumunsko.

Pred summitom EÚFico predstavil svoje podmienky. Zelenskyj a celá Ukrajina žijú z vojny, vyhlásil

Adam TakáčMarek Holka